Adrian Gubčo 12.11.2021 14:42

Spúšťa sa ďalšia časť diaľnice D4, prepojená bude Rača s rakúskou hranicou

V priebehu dnešného popoludnia bude oficiálne otvorený ďalší úsek diaľnice D4. S výnimkou neslávne známej križovatky D4 a diaľnicou D1 je tak už v podstate dokončená celá prvá etapa budovania tzv. Nultého obchvatu Bratislavy. Okrem križovatky ešte ostáva v rámci projektu D4R7 dobudovať, resp. otvoriť prepojenie Prístavnej ulice s rýchlostnou cestou R7.

Diaľnica D4, 25.10.2021

Informáciu o spustení zostávajúcej časti D4 priniesol na sociálnej sieti Michal Feik z Odboru komunikácie a propagácie Bratislavského samosprávneho kraja, potvrdila ju aj stránka obce Ivanka pri Dunaji, ktorej sa táto novinka bytostne dotýka. Nový úsek je pomerne krátky a prepája už dokončené časti diaľnice medzi križovatkou Bratislava – Východ (Ivanka) a Čierna Voda. Napriek tomu je jeho otvorenie dôležitou správou, lebo sa celistvou stáva v podstate celá dokončená časť nového diaľničného okruhu Bratislavy.

Motoristi sa tak budú vedieť dostať z rakúskej hranice cez nový Lužný most popri prímestských obciach Rovinka, Most pri Bratislave alebo Ivanka pri Dunaji až do Rače. Nová cesta by mohla čiastočne pomôcť pri odľahčení Račianskej v dôsledku dochádzania z malokarpatských obcí a miest smerom do Bratislavy, pokiaľ sa vodiči rozhodnú uprednostniť cestu I/61 a Cestu na Senec. Vznikne taktiež alternatíva voči zaťaženej Rybničnej. Celkové sprejadzenenie obchvatu taktiež lepšie dopravne sprístupní malokarpatský región. V menšej miere môže otvorenie úseku pomôcť aj Vajnorom kvôli doprave zo Slovenského a Chorvátskeho Grobu.

Mierne si vydýchne aj obec Ivanka pri Dunaji, keďže stav križovatky D1 a D4 zvádza vodičov, ktorí by inak pokračovali rovno smerom na Raču, využívať novootvorenú križovatku na D1 Triblavina. Využívajú tak veľmi rušnú cestu I/61. Plne však bude benefitovať z novej diaľnice až po dobudovaní plnohodnotného prepojenia jednotlivých diaľnic. V budúcnosti má byť práve dnes otváraný úsek najvyťaženejšou časťou celej diaľnice s 45-tisíc autami denne, z toho 1,5-tisíc budú nákladné autá.

Aktuálne ukončená etapa budovania diaľnice D4 priniesla vznik 27 kilometrov ciest najvyššej kategórie, kde sa nachádza 8 dobudovaných križovatiek (jedna teda ostáva nedokončená) a 57 mostov. Najvýraznejším stavebným dielom je nové premostenie Dunaja, v Bratislave už šieste, okrem toho tu však vzniklo aj viacero ekoduktov a výhľadovo sa plánuje aj vybudovanie veľkého odpočívadla Rovinka medzi križovatkami Bratislava – Juh a Podunajské Biskupice. Popri diaľnici vznikli charakteristické hlukové zábrany z prirodzene hrdzavejúcej ocele (išlo o cieľ, nie o chybu).

Popritom však treba pripomenúť, že projekt sa nevyhol kritike. Kvalita stavby je diskutabilná, do násypu pod úsek v Jarovciach bol navážaný stavebný odpad a niektorí zástupcovia konzorcia boli dokonca zatknutí pre podozrenie z envirokriminality. Nedokončená križovatka D1 s D4 je však najznámejším škandálom – natoľko vážnym, že úplne dokončená môže byť až v roku 2025. Vláda chce situáciu riešiť novelizáciou zákona, aby sa povoľovacie procesy hýbali rýchlejšie.

Projektovanie a výstavba D4 aj R7 bolo udelené konzorciu D4R7 Construction s.r.o., ktoré tvoria spoločnosti Ferrovial Agroman a rakúska firma PORR. V konzorciu Združenie Obchvat Nula, ktoré je koncesionárom stavby, sú zastúpené spoločnosti Cintra, Macquarie Capital a PORR AG. Diaľnicu bude prevádzkovať a udržiavať 30 rokov po jej celkovom dokončení. Ide o najväčší PPP projekt v histórií nezávislého Slovenska. Rozpočet na projekt, vrátane rýchlostnej cesty R7, dosahuje 1,76 miliardy eur, ročná splátka by mala byť 55 miliónov eur.

Križovatka Triblavina, 25.10.2021

Plné dokončenie Nultého obchvatu ostáva pravdepodobne vecou vzdialenejšej budúcnosti. Vybudovať totiž ostáva dva náročné úseky – úsek medzi Račou a Záhorskou Bystricou, ktorého súčasťou je tunel Malé Karpaty, teoreticky najdlhší tunel na Slovensku s 11,76 kilometrami, a úsek medzi diaľnicou D2 a rakúskou hranicou ponad rieku Moravu. Prvý chýbajúci úsek je dnes v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a s najväčšou pravdepodobnosťou bude predmetom ďalšieho PPP projektu.

Okrem spojenia diaľnic D1 a D2 tým Bratislava a jej metropolitný región získa aj nové dopravné spojenie medzi západnými a východnými časťami mesta. V súčasnosti je doprava zúžená do niekoľko málo lievikov, čo spôsobuje výrazné komplikácie. Preto sa už dlhodobo zdôrazňuje potreba prekonania Malých Karpatov tunelom. Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy dokonca počíta so vznikom ďalších dvoch.

Prvý by mal vytvoriť akýsi obchvat vnútorného mesta, vymedzeného Bajkalskou, Jarošovou, Pionierskou a Pražskou, pričom by vznikol cestný tunel ponad Hlavnú železničnú stanicu. Ide o tzv. Severnú tangentu, koncept, ktorý vypracoval ešte urbanista Emanuel Hruška v 60-tych rokoch 20. storočia – hoci on sníval o spojení Bajkalskej s Patrónkou. Dnes sa Severná tangenta považuje medzi dopravnými inžiniermi za kľúčový nástroj k ukľudneniu centrálnej Bratislavy, pričom by mala pomôcť predovšetkým Šancovej, Legionárskej, Račianskemu alebo Trnavskému mýtu a čiastočne Račianskej. Na začiatku 21. storočia bola údajne blízko k realizácii.

Druhý tunel by mal súčasťou vonkajšieho okruhu, ktorý by vznikol v pokračovaní Galvaniho a Bojnickej ulice, napojil sa na Račiansku (resp. jej obchvat) a tunelovo sa prepojil s cestou II/505 severne od Lamača pri zóne Bory. Opäť by išlo o mimoriadne náročnú stavu, z dlhodobého hľadiska však logickú. Galvaniho bude v budúcnosti slúžiť ako vyústenie rýchlostnej cesty R1 do Bratislavy, v jej okolí, ako aj okolí Bojnickej, sa predpokladá stavebný rozvoj, a development sa spúšťa aj na Záhorskej nížine. V takom prípade bude opäť potrebné zlepšovať možnosti spojenia jednotlivých častí Bratislavy.

Hlavné mesto sa dnes k týmto mestským tunelom stavia rezervovane. Aspoň toľko vyplýva z nedávnej konferencie o automobilovej doprave v Bratislave, pričom primátor Bratislavy Matúš Vallo označil Severnú tangentu za niečo, čo sa pravdepodobne vôbec nezrealizuje. Hoci nejde o prekvapivé vyjadrenie – s ohľadom na chýbajúce prostriedky, ochotu štátu pomôcť mestu a preferenciu iných módov dopravy – predsa len ide o istú formu sklamania. Namieste by totiž bola aspoň projektová príprava, aby sa Severná tangenta mohla čo najskôr rozostavať, pokiaľ sa situácia zmení.

Pokiaľ však uvažujeme naozaj v dlhých horizontoch a počítame s rozvojovým scenárom budúcnosti mesta, bude potrebné aj tieto stavby skôr či neskôr zrealizovať. CBA analýzy (cost-benefit) ukážu ako zmysluplnejšie iné projekty, najmä rozvoj električkovej siete, prísť však musí aj na nové cesty. Ani pri najlepšej vôli a snahe totiž autá tak skoro z mesta nevymiznú (zvlášť za predpokladu, že sa rozvinú technológie autonómnych vozidiel), kým obyvateľov Bratislavy, ktorí ich budú využívať, bude čoraz viac. Mesto by tak urobilo najlepšie, aby tieto vízie nezaznávalo a robilo všetko pre to, aby sa mohli jedného dňa stať realitou.

To isté platí aj o štáte v prípade D4. Pokiaľ sa už podujal ku vzniku Nultého obchvatu metropoly, mal by zaručiť, že bude stavba v dohľadnej dobe skutočne rozostavaná a dokončená. Nesmie sa stať jedným z dlhodobo uvažovaných, ale nereálnych úsekov diaľnic, ktorých je v celej krajine viacero. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.