Adrian Gubčo 12.02.2021 14:05

Ďalší úsek diaľnice D4 sa otvára

V priebehu včerajška bol otvorený nový úsek diaľnice D4, teda nového obchvatu Bratislavy. Zhotoviteľ, spoločnosť D4R7 Construction, odovzdal do užívania 7,1 kilometra dlhý úsek medzi križovatkami Vrakuňa a Ivanka Západ (Senecká cesta). Nadväzuje tak na v novembri dokončený úsek medzi križovatkami Podunajské Biskupice a Vrakuňa a umožňuje spojenie aj s križovatkou Bratislava (Juh).

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Najnovší úsek diaľnice začína západne od obce Most pri Bratislave, križuje cestu II/572, prechádza mostom ponad rieku Malý Dunaj, obchádza letisko M. R. Štefánika a pokračuje v súbehu so Šúrskym kanálom západne od obce Ivanka pri Dunaji. Úsek končí v mimoúrovňovej križovatke Ivanka Západ (Senecká cesta). Odtiaľto bude v budúcnosti pokračovať smerom ku križovatke s diaľnicou D1 a ďalej na Raču.

Okrem samotnej cesty sú otvorené aj výjazdové vetvy a priamy smer v križovatke Vrakuňa v smere od križovatky Bratislava-Východ, zjazdové vetvy v križovatke Vrakuňa z cesty II/572A, priamy smer v križovatke Vrakuňa v smere od križovatky Podunajské Biskupice a vjazdová vetva v križovatke Bratislava-Východ z cesty I/61 v smere od Bratislavy + vetva v smere od Senca. V tejto chvíli tak už je možné obísť takmer celú juhovýchodnú časť Bratislavy. Dnes fungujúce úseky by mohli prispieť k miernemu odľahčeniu dopravy vo Vrakuni, v najväčšej miere však majú odľahčiť záťaž na vnútromestskej časti diaľnice D1 medzi Zlatými pieskami a križovatkou Gagarinova.

Celá diaľnica D4 je rozdelená na 11 úsekov, z ktorých je aktuálne dokončených a sprevádzkovaných 5 sekcií a ďalšie 4 sú vo výstavbe. Ešte v priebehu tohto roka sa očakáva dobudovanie kľúčových častí diaľnice, ktoré čerstvo dokončené úseky prepoja s rakúskou hranicou Lužným mostom ponad Dunaj, ako aj s cestou 502 východne od Rače. Ide o komplikovanejšie úseky, čo sa týka nielen premostenia rieky, ale aj križovatky diaľnice D4 a D1.

Práve kvôli tejto komplikovanosti sa z križovatky Bratislava – Východ stáva jeden z neuralgických bodov celého projektu. V priebehu decembra 2020 prebehla kľúčová časť výstavby križovatky, kedy bola nadvihnutá nosná konštrukcia diaľnice D1, pod ktorú bol zasunutý polovičný profil novej mostnej konštrukcie, aby mohla D4 diaľnicu D1 podísť. Podobný technologický postup bude zopakovaný aj v prípade druhého profilu. Dobudovanie 5,4 kilometra cesty až po Raču je tak reálne už v tomto roku.

Problémom však ostáva dokončenie križovatky, ktorá môže byť plne v prevádzke až v roku 2024. Pôvodne sa totiž predpokladalo, že D4 pôjde ponad D1, čomu bolo prispôsobené aj konštrukčné riešenie stavby, podľa ministra dopravy Andreja Doležala však po odpore starostu Vajnôr Jána Mrvu bolo rozhodnuté o súčasnom riešení. To však nebolo doprojektované a preto bola stavba aj vyňatá z koncesionárskej zmluvy s D4R7 Construction (resp. Združením Obchvat Nula) a zadaná Národnej diaľničnej spoločnosti. Táto nestihla realizáciu križovatky aj s ramenami zladiť s výstavbou D4.

Podľa ministra je v tejto chvíli križovatka vyprojektovaná a vypovoľovaná, ostáva len vydanie kladného stanoviska Útvarom hodnoty za peniaze, dodanie štúdie uskutočniteľnosti a následne verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Až potom sa môže spustiť výstavba, čo však môže byť otázka niekoľkých rokov. V súčasnosti sa predpokladá, že križovatka D1 s D4 by mohla byť dokončená približne v roku 2024. Náklady na jej výstavbu sa odhadujú na úrovni 100 miliónov. Minister dopravy vyjadril aspoň nádej, že niektoré ramená by mohli byť dokončené skôr, hoci kľúčové rameno z D1 (smer do Bratislavy) na D4 bude pravdepodobne medzi poslednými.

Výstavba pokračujúceho úseku D4 medzi Račou a Stupavou v smere na hranice s Rakúskom sa predpokladá až po roku 2030. Jeho súčasťou bude aj Tunel Karpaty, najdlhší diaľničný tunel na Slovensku.

Súčasťou tzv. Nultého obchvatu Bratislavy je okrem diaľnice D4 aj rýchlostná cesta R7, ktorá je už v úseku medzi Bratislavou – Juh a Holicami dokončená a otvorená, dobudovať však ostáva privádzač ku križovatke s D1 Prievoz. Tento je už v záverečnej fáze výstavby, kedy sa finalizujú vozovky a dokončuje prestavba križovatky. Dokončenie v priebehu tohto roka je tak reálne.

Novootvorený úsek. Zdroj: Združenie Obchvat Nula

Postupujúca realizácia a otváranie jednotlivých úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 by mala byť podnetom pre Magistrát Hlavného mesta SR, ako aj Bratislavský samosprávny kraj, aby súbežne predstavili plán tzv. kompenzačných opatrení, teda zmien v dopravnom režime vnútri mesta, ktoré využijú očakávaný pokles dopravnej záťaže. Od dobudovania rýchlostnej cesty si napríklad mnoho sľubujú obyvatelia juhovýchodných mestských častí, ktorí sú dnes vystavení každodenným dopravným zápcham. Doprava z predmestí by sa mala podľa očakávaní preniesť na R7.

To v prípade niektorých ulíc (Svornosti, Popradská, Gagarinova) otvára priestor pre vyznačenie bus-pruhov, príp. pri zmene šírky pruhov aj samostatných cyklopruhov. Takisto sa očakáva obmedzenie kamiónovej dopravy na diaľnici D1 medzi Cestou na Senec a križovatkou s D2 Pečňa, čo má pomôcť najmä preťaženému Prístavnému mostu a do budúcna otvoriť možnosť jeho rekonštrukcie. Zatiaľ však nie je známe, aké opatrenia plánuje mesto ako správca kľúčových komunikácií prijať.

Odľahčenie niektorých z najviac zaťažených ciest a mostov v Bratislave bude najciteľnejším benefitom výstavby obrovského projektu, ktorého cena sa aj pohybuje na úrovni 1,7 miliardy eur (z toho stavebné náklady sú 860 miliónov eur). Diskusia, či by sa za danú sumu nedalo zrealizovať aj prospešnejšie stavby (napríklad dobudovať električková sieť, terminály integrovanej osobnej prepravy a kompletná sieť cyklotrás a možno aj Severná tangenta – dokopy) je dnes už len hypotetická. Menej viditeľné spočiatku bude, ako D4 aj R7 zmení spôsob života v Bratislave a v jej zázemí.

So vznikom novej kapacitnej komunikácie sa totiž dá očakávať masívnejší rozvoj zázemí predovšetkým na Žitnom ostrove, zvlášť v kontexte vysokých cien bývania v metropole. V obciach a mestách v okolí R7 sa odhaľujú nové developerské projekty, ťažiace z lepšej dopravnej dostupnosti, ktorá bola donedávna veľkým problémom. Keďže len zriedkavo vznikajú tieto projekty aj vo väzbe na železničnú dopravu, dá sa predpokladať, že ich obyvatelia budú závislí na automobiloch.

To, spoločne so zaberaním vzácnej a úrodnej pôdy a znehodnocovaním zdrojov pitnej podzemnej vody (čo bude v 21. storočí extrémne dôležitý zdroj, ktorého devastáciu budeme ľutovať – ak oňho neprídeme) môže viesť k veľmi obmedzenému úžitku zo vzniku nových ciest. Kompenzačné opatrenia by tak mali mať dvojaký charakter a týkať sa nielen zmien organizácie dopravy, ale aj územného a regionálneho plánovania.

Inak sa môže celkom jednoducho stať, že jeden problém „vyriešime“ z dlhodobého hľadiska jeho zhoršením.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.