Adrian Gubčo 30.03.2022 16:24

V Ružinove vznikne centrálny pamätník obetiam koronavírusu

Bratislava, konkrétne mestská časť Ružinov, sa stanú miestom umiestnenia centrálneho pamätníka obetí pandémie koronavírusu COVID-19. Jeho vznik iniciovalo združenie pozostalých po 23-tisíc obetiach choroby, partnerom sa stalo Hlavné mesto SR Bratislava a Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Pamätník sa bude nachádzať pri Nemocnici Ružinov a Ružinovskom jazere („Rohlíku“).

Pamätník bude v blízkosti vodnej nádrže Ružinovské jazero. Zdroj: Google Maps

S ideou vybudovania pietneho miesta, doplneného o umelecké dielo, oslovilo Magistrát občianske združenie Skutočné obete. To zastupuje pozostalých, pomáha priamym pozostalým a vykonáva v oblasti zmierňovania následkov pandémie mnohé aktivity. Na následky koronavírusu zomrelo na Slovensku dosiaľ viac ako 23-tisíc ľudí, no obeťami pandémie sú aj ďalšie tisícky pacientov, ktorí zomreli pre obmedzenie bielej medicíny a sťaženému prístupu k zdravotnej starostlivosti. Pre umiestnenie pamätníka bolo vytypované okolia Nemocnice Ružinov.

Podľa mesta a MIBu pôjde o dielo celonárodného významu. „Posledné roky sú pre nás všetkých jedny z najintenzívnejších a najťažších, aké si pamätáme,“ uviedla Tatiana Kratochvílová, prvá námestníčka primátora Bratislavy. „Každý z nás v nejakej miere za tie dva roky prišiel s covidom do kontaktu. Niektorí stratili blízkych, známych, zdravie, pocit bezpečia. Pre všetkých týchto ľudí má byť na tomto mieste pamätník, kde budeme mať priestor znovu sa spojiť a pripomenúť si svojich príbuzných, susedov, známych aj neznámych.“

Pamätník bude v prvom rade určený tým, ktorí zomreli „na“ a „s“ koronavírusom, ako hovorí jedna zo zakladateliek OZ Skutočné obete Lenka Straková. Za obete sú ale považovaní aj pozostalí, ľudia, čo prišli o život v dôsledku zhoršeného prístupu k zdravotnej starostlivosti, alebo tí, ktorým pandémia výrazne zasiahla do života. „Je to pamätník tragédie tejto doby a mnohých spoločenských, politických i osobných zlyhaní,“ zhŕňa Straková. „Pamätník bude slúžiť pre nasledujúce generácie a bude miestom konaní oficiálnych spomienkových podujatí. Zároveň veríme, že bude symbolom správnej interpretácie týchto tragických udalostí. Nikdy nesmieme zabudnúť.“

Lokalita bola vybraná s ohľadom na svoj tichý a pokojný charakter, dostupnosť, ako aj dotyk s Nemocnicou Ružinov, patriacou pod najväčšie zdravotnícke zariadenie na Slovensku (Univerzitnú nemocnicu Bratislava). Pamätník bude podľa mesta v dotyku so zdravotníkmi, ktorí stáli v prvej línii boja proti pandémii. Pozemky patria Hlavnému mestu, ktoré tu navyše v spolupráci s MIBom v dohľadom čase pripravuje revitalizáciu verejných priestranstiev. Umiestnenie kvituje aj Igor Bartl, námestník pre zdravotnú starostlivosť Nemocnice Ružinov, podľa ktorého bude pripomínať nadľudské úsilie slovenských zdravotníkov v pomoci pacientom s COVIDom.

MIB by mal v najbližších mesiacoch vyhlásiť výtvarno-architektonickú súťaž. Cieľom bude nájsť partnera pre vytvorenie kvalitného súčasného umeleckého diela, respektíve inštalácie vo verejnom priestore. Súťaž bude vo formáte „design & build“, čo znamená, že víťaz zabezpečí spolu s návrhom aj realizáciu diela. „Dielo vo verejnom priestore dokáže posilniť vzťah k danej lokalite, edukovať a prinášať umeleckú hodnotu do verejného priestoru, preto sme veľmi radi, že sa tento pamätník bude realizovať práve formou výtvarno-architektonickej súťaže,” zhodnotil Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Realizácia pamätníka bude financovaná formou darov a príspevkov prostredníctvom transparentného účtu Skutočné obete COVID-19. Mesto ani MIB neuvádzajú, kedy by mohol byť pamätník realitou. Pravdepodobne sa to ale bude odrážať od úspešnosti financovania aj súťaže samotnej.

Možná lokalita umiestnenia pamätníka obetiam pandémie koronavírusu COVID-19. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Plán vybudovať v Bratislave centrálny pamätník obetiam smrteľnej pandémie je logický a správny. Diskutovať možno o umiestnení, v princípe však ide o bezproblémovú lokalitu. Nie je dôvod predpokladať, že by sa mal charakter okolia „Rohlíka“ v budúcnosti narušiť. Aj napriek revitalizácii pôjde aj naďalej o pokojné zelené miesto, určené na prechádzky a oddych. Pre rušnejšie aktivity, športovanie, kultúrne podujatia alebo gastronómiu sú v Ružinove určené iné plochy. Navyše, symboliku umocňuje blízkosť nemocnice, kde sa liečilo (a zomieralo) aj mnoho pacientov s koronavírusom.

Takisto možno oceniť aj plán vybrať podobu diela formou súťaže. Ide o mimoriadne silnú tému, ktorá nepochybne vyvolá záujem autorov s rozličnými prístupmi a spôsobmi vyjadrenia pamiatky po obetiach. Bude zaujímavé, ako bude podoba pamätníka zladená s uvažovanou revitalizáciou okolia – mnohé súčasné pamätníky totiž pracujú aj s terénnymi danosťami, zeleňou a podobne. Celková revitalizácia lokality by tak možno mala ísť ruka v ruke s víziou nového diela, aby bol dosiahnutý lepší výtvarný a priestorový efekt a vytvorené možno aj lepšie podmienky pre organizáciu pietnych spomienok.

Ak sa ale podarí tieto požiadavky zladiť, môže vzniknúť pozoruhodné miesto s náležitou dôstojnosťou. Bratislava zároveň môže nadviazať na tradíciu pamätníkov katastrof, pandémií či epidémií, s vysokou umeleckou hodnotou. Morové stĺpy sa nachádzajú na Rybnom alebo Župnom námestí, Stĺp sv. Floriána, pripomínajúci požiar, na Floriánskom námestí (pôvodne bol v spodnej časti Námestia SNP). Dnes ide o významné pamiatky mesta. Dôležitou lokalitou sa môže stať aj parčík pri Nemocnici Ružinov.

Napriek pietnosti celej aktivity a faktu, že by bolo najlepšie, keby takéto dielo nemuselo vôbec vzniknúť, treba povedať, že sa ukazuje aj jedna pozitívna stránka. Proces tvorby pamätníka azda odzrkadľuje spoločenský posun, kedy sa požaduje vysoká úroveň umeleckého zásahu do verejného priestoru. A táto požiadavka nie je ojedinelá. Koniec-koncov, ide už o štvrtú súťaž na dielo v poslednom období. Vyzvanú súťaž vyhlásil developer YIT Slovakia na dotvorenie námestia pri Pradiarni 1900, verejné súťaže naštartovala mestská časť Staré Mesto (Hrob neznámeho vojaka) alebo J&T Real Estate (dotvorenie Eurovea II).

Azda tak prichádza doba, kedy sa (opäť) učíme rozpoznávať význam kvalitného umenia, ako aj dôstojne si pripomínať blízkych alebo ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj spoločnosti. Rozvíja to nielen vizuálnu stránku mesta, ale aj jeho kultúrnosť, historickú pamäť, komunitu alebo súdržnosť. Ak má (nielen) metropola dobre fungovať, tieto javy treba jedine podporovať.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.