Martina Gregová 29.05.2023 20:00

Úžasné spojenie starého a nového: Kvalitná rekonštrukcia posúva historickú školu do nového storočia

Architektúra a prístup k nej je výrazným nositeľom hodnôt celej inštitúcie. Jej vedenie je preto pri starších objektoch s potrebou rekonštrukcie konfrontované s náročnými výzvami. Zvlášť to platí pri historických stavbách, ktoré dnes majú slúžiť množstvu užívateľov - ako budova University of Toronto, ktorá má spĺňať súčasné nároky na prevádzku poprednej školy. 

Zdroj: Doublespace photography

Renovácie historických budov zakaždým vzbudzujú záujem nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. O to väčšia pozornosť im je venovaná v prípade, že ide o kultúrne či vzdelávacie inštitúcie. Pri takýchto projektoch sa pritom očakáva, že nové architektonické prvky či celé prístavby nadviažu na charakter pôvodnej historickej budovy, vďaka čomu bude vo finále celý objekt pôsobiť harmonicky. 

Rovnako tomu bolo aj pri modernizácii historickej budovy univerzity v Toronte. Pôvodný objekt pochádza z roku 1859 a patrí medzi najstaršie budovy v celom univerzitnom areáli. V minulosti bol domovom knižnice, múzea, chemického laboratória aj rôznych učební. V 90. rokoch 19. storočia budovu dokonca zachvátil požiar, ktorý však prežila bez väčšej ujmy.

Počas svojej histórie si prešla niekoľkými architektonickými úpravami. K pôvodnému objektu bolo v minulosti pristavané nové krídlo a v priebehu rokov prebehlo tiež niekoľko zmien dispozičného riešenia. Jednou z vecí, ktoré je potrebné pri podobných projektoch brať do úvahy, je fakt, že historické budovy sú vždy „živé”. Aby mohli prežiť a prosperovať aj niekoľko desaťročí či storočí od svojho vzniku, musia sa neustále prispôsobovať novým potrebám ich užívateľov.  

V tomto prípade bolo potrebné budovu a jej vnútorné priestory prispôsobiť aktuálnym požiadavkám, pričom išlo najmä o zefektívnenie komunikačných trás a integráciu nových technológií. To všetko treba zrealizovať pri zachovaní historickej hodnoty stavby. Na projekte spolupracovali architekti z kanadského štúdia Kohn Shnier a ERA Architects. Ich predošlá práca a znalosti historického staviteľstva tento projekt predurčili na úspech.

Nebolo to pritom jednoduché. Ako tvrdí Max Berg, projektový manažér z ERA Architects: „Neprístupnosť a ťažká orientácia v priestore je v DNA tejto budovy, a to najmä kvôli architektonickým princípom doby, v ktorej bola postavená. Má kľukaté cirkulačné cesty a vo vnútorných priestoroch môžeme vnímať precíznu hru so svetlom a tieňom." 

Azda najvýraznejším zásahom do historickej budovy bolo vybudovanie nového výťahu, ktorý sa nachádza hneď vedľa hlavného vstupu. Opláštený je kovovými prvkami, pripomínajúcimi šupiny. Zámerom tohto gesta bolo vytvoriť novú štruktúru, ktorá bude od tej pôvodnej ľahko odlíšiteľná. Umiestnenie výťahovej šachty nadviazalo na murovaný komín, ktorý sa kedysi nachádzal práve na mieste nového výťahu. „Ide o kontinuitu v opätovnom vytvorení silného vertikálneho prvku na mieste, kde sa kedysi nachádzal iný, časom odstránený prvok. Je to pripomienka toho, že budova sa neustále vyvíja,” tvrdí Berg.  

Dôležitou súčasťou projektu bolo tiež obnovenie knižničných priestorov na druhom podlaží budovy. V rámci renovácie ďalej pribudli aj priestory čitární, učební aj študentská kaviareň. Mnohé z týchto miestností majú výrazný drevený strop, zachovaný ešte z obdobia ich vzniku. Architekti k návrhu vnútorných priestorov pristupovali s cieľom upriamenia pozornosti na zachované historické konštrukcie a detaily. Všetky nové prvky, od mobiliáru až po schodisko či zábradlia, sú preto navrhované v štýlu minimalizmu. 

Autori projektu sa držali hesla „menej je viac” aj pri výbere materiálov či farieb. Ako kontrast k existujúcim historickým dreveným podlahám, obloženiu a detailom bola zvolená jednoduchá paleta, pozostávajúca z tmavo moreného bieleho dubu, čiernej ocele, jasnej bielej a červenej ako hlavného akcentu. 

Za zmienku stojí aj riešenie svetelného dizajnu. So zámerom zachovať historické stropy nepoškodené bol využitý princíp zavesenia horizontálnych aj vertikálnych svietidiel do priestoru, ďalej od drevených stropných konštrukcií.  

Vo výsledku sú najvýraznejšími z nových prvkov tie, ktoré umožňujú plynulejší pohyb po budove. V exteriéri je to výťah, v interiéri niekoľko novonavrhnutých točitých schodísk. Ako architekti sami tvrdia: „Projekt odstraňuje dedičstvo fyzických bariér nielen tým, že priestory sprístupňuje, ale aj tým, že práve nové komunikačné prvky sú tými najvýraznejšími v celom priestore.”  

Renovácia historickej budovy v areáli Univerzity v Toronte je príkladom toho, ako naplniť súčasné požiadavky na funkčnosť, a to aj pri zachovaní jedinečného charakteru historického objektu. Významná inštitúcia tým ukazuje citlivosť k svojim dejinám aj svoju orientáciu na budúcnosť. 

(Dezeen, ERA architects, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.