Prvú cenu v prestížnej súťaži o obnovu kultúrneho domu v Ústí nad Orlicí získal slovenský tím Kuklica Smerek architekti. Odbornú porotu zaujal citlivým prístupom k pôvodnej architektúre. Projekt spája moderné riešenia s rešpektom k historickej hodnote budovy a je príkladom toho, ako môže vyzerať kvalitná obnova. Paradoxne, takýto úspešný projekt vznikol za hranicami Slovenska, kde si naši architekti budujú čoraz lepšie meno.
V apríli tohto roku vyhlásilo mesto Ústí nad Orlicí otvorenú architektonickú súťaž návrhov, ktorej cieľom bola rekonštrukcia miestneho domu kultúry. Prihlásené súťažné tímy sa vo svojich projektoch mali zamerať predovšetkým na rekonštrukciu objektu kultúrneho domu, jeho interiéru a bezprostredného okolia stavby. V ideovej časti návrhu mali načrtnúť tiež prepojenie nového kultúrneho domu s existujúcim objektom hotela Poprad a jeho okolím.
„S ohľadom na komplexné využitie a náročnosť programov, pre ktoré sa objekt dlhodobo využíva, hľadá zadávateľ udržateľný koncept stavby, ktorý odstráni prevádzkové a technologické nedostatky,“ dočítame sa v zadaní súťaže. Radnica na svojej sociálnej sieti v čase vyhlásenia uviedla, že „zadanie je voľnejšie (s projektovou a nápadovou časťou), čo umožní Ústiu získať celý rad rôznych názorov.“
Do otvorenej architektonickej súťaže sa zapojilo celkovo 15 autorských kolektívov, pričom vo veľkej miere prevládali predovšetkým české tímy. Prvú cenu sa odborná porota napriek tomu rozhodla udeliť slovenskému kolektívu Kuklica Smerek architekti. Architektonické štúdio má pritom za sebou aj niekoľko mimoriadne úspešných slovenských realizácií. Pod taktovkou štúdia vznikol napríklad projekt rekonštrukcie neskoromodernistickej budovy na Laurinskej ulici 14 či bytový dom PODUN, ktorý sa stal laureátom ceny CE ZA AR 2024.
V rámci súťaže vyhlásenej mestom Ústí nad Labem ateliér odbornú porotu zaujal citlivou reinterpretáciou pôvodnej architektúry domu a úspešnou identifikáciou jeho hlavných kvalít. „Výsledkom je architektúra, ktorá zapadá do súčasného európskeho diskurzu, nesie osobitú historickú vrstvu, očistenú od umeleckej podstaty a podrobenú radikálnej kritike,“ dočítame sa v komentári odbornej poroty. Za pozitívum návrhu porotcovia označili tiež zachovanie cenných mozaík a umeleckých diel v interiéri či aktiváciu najnižšieho podlažia budovy kultúrneho domu.
Podľa víťazného tímu spočíva základný koncept predstaveného návrhu v rešpektovaní existujúcich architektonických, priestorových a interiérových kvalít kultúrneho domu, ktoré zostávajú v návrhu zachované. „Prístup k rekonštrukcii je citlivý a dbá na zachovanie základnej štruktúry budovy, jej charakteru a prvkov prevádzkovej logiky,“ konštatujú architekti v anotácii.
Na súťažnom panely ďalej uvádzajú, že návrh sa vo všeobecnosti sústreďuje na tri základné prvky. „Prvým je vytvorenie bezkolízneho fungovania dispozície domu s veľkou mierou variability pre možnosť konania širokého spektra podujatí. Druhým je pridanie otvoreného parteru a k nemu priľahlých verejných priestorov, ktoré aktivujú dom celodenne a začlenia sa do sústavy menších námestíčok a verejných plôch prítomných v meste. Tretím je zachovanie charakteru a genia loci stavby, no zároveň adaptovanie na moderný objekt pre 21. storočie.“
Jednoznačne najvýraznejším prvkom celého návrhu sa stal polotransparentný prvok slúžiaci ako pasívne tienenie, ktorý bude osadený pred presklenie veľkej sály. K otvorenosti parteru a jeho lepšej prepojenosti s okolím zas prispelo odstránenie existujúceho schodiska vychádzajúceho zo sály. Predstavené vizualizácie ďalej naznačujú minimalistický prístup k riešeniu vnútorných aj vonkajších priestorov, vďaka čomu vynikne architektúra existujúcej budovy.
Druhé miesto v súťaži obsadil návrh od autorského kolektívu City Works. Ten, na rozdiel od víťazného projektu, pracuje s drastickou vizuálnou zmenou a prezentuje budovu ako nový, moderný, elegantný, minimalistický solitér. Tretiu cenu odborná porota udelila kolektívu NEUHÄSL HUNAL. V tomto prípade bola predná fasáda objektu ponechaná v pôvodnej podobe, zatiaľ čo zvyšná plocha bola zabalená do nového systémového riešenia.
Kultúrne domy na Slovensku vznikali najmä v druhej polovici 20. storočia. Ich cieľom bolo poskytovať priestor na kultúrne, spoločenské a vzdelávacie aktivity, ako sú divadelné predstavenia, koncerty, tanečné zábavy, výstavy či besedy. Dodnes je veľká časť týchto stavieb využívaná, zväčša ako multifunkčné priestory pre rôzne aktivity a podujatia. Mnohé z nich by si však po rokoch aktívneho využívania zaslúžili rovnakú pozornosť, aká bola venovaná Kultúrnemu domu v Ústí nad Orlicí.
Víťazstvo slovenského kolektívu dokazuje, že s touto problematikou by sme sa dokázali popasovať aj u nás. Napokon, dokazuje to aj niekoľko úspešných realizácií, ako prestavba Mestského úradu v Leopoldove, ktorý okrem primárneho účelu slúži aj ako kultúrne centrum, či rekonštrukcia legendárneho Kina Hviezda v Trenčíne.
(ČKA, zakazky.muuo.cz, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac