Martina Gregová 24.07.2024 20:37

Slovenská Vila Tugendhat. Funkcionalistický poklad Nitry bol obnovený, dnes slúži kultúre

Nitrianska Vila K bola dlho zájdeným klenotom mesta pod Zoborom. Po rokoch snáh o získanie dotácií a vyše trojročnej rozsiahlej obnove je dnes tento výnimočný objekt konečne sprístupnený verejnosti. Národná kultúrna pamiatka sa tak premenila na nádhernú ukážku toho najlepšieho z medzivojnovej funkcionalistickej architektúry.

Zdroj: Matúš Štefanka/ OZ Vila K

Príbeh funkcionalistického objektu, známeho ako Vila K, sa začal písať v roku 1934. Vtedy ho pre manželov Fritza a Etelu Kollmannovcov naprojektoval Oskar Singer, jeden z najznámejších predstaviteľov funkcionalizmu na Slovensku. Riadil sa pritom princípmi, ktoré v 20. rokoch 20. storočia sformuloval svetoznámy architekt Le Corbusier.

Vo všeobecnosti je pre funkcionalizmus charakteristické najmä to, že každá časť budovy má svoj jasne vymedzený účel. Stavby navrhnuté v tomto štýle sa vyznačujú absenciou ornamentov, moderným konštrukčným riešením, asymetriou a ďalšími architektonickými znakmi, ako sú plochá strecha či pásové okná. Z materiálov sa v danom období začal používať predovšetkým chróm, sklo a lakované drevo.

Rodinný dom Kollmannovcov sa nachádza na dnešnej Kmeťkovej ulici. Parcely v tejto časti mesta si majetnejší obyvatelia Nitry v 20. storočí vyberali vďaka krásnemu výhľadu na hrad a aleji stromov, ktorá ulicu lemovala. Dom zaberá väčšinu pozemku.

„Hoci pôsobí mohutne, v skutočnosti je obydlím so štyrmi izbami, určenými pre dvojčlennú rodinu. Zostavený bol z trojpodlažnej vežovitej časti s plochou strechou a z jediného obytného podlažia, ktoré akoby sa v úrovni prvého podlažia z tejto veže vysúvalo smerom do strany a stálo vedľa nej na železobetónových valcových stĺpoch. Takáto skladba hmôt dovolila pod domom, ale aj na plochej streche obytnej časti, umiestniť dve terasy nad sebou,“ popisuje architektonické riešenie vily publikácia s názvom Architektúra 20. storočia v Nitre.

Okrem osadenia na stĺpoch a plochej strechy sa rodinný dom vyznačuje aj aerodynamickým zaoblením nárožia. Vo vežovitej časti domu Oskar Singer umiestnil schodisko. Prvé podlažie, okrem schodiskového priestoru, pôvodne zaberal tiež vstupný vestibul a menšia technická miestnosť s práčovňou. V roku 1937 bola časť spodnej terasy prerobená na ďalšie obytné miestnosti.

Druhé podlažie domu zaberala obývacia izba, jedáleň a hlavná spálňa s kúpeľňou. Nechýbala tu ani kuchyňa, izba pre slúžku a samostatné WC situované vedľa schodiskového priestoru. Všetky miestnosti sú vďaka veľkým oknám dostatočne presvetlené a vzdušné. Obyvatelia domu mohli po schodoch vystúpiť ešte o podlažie vyššie a ocitnúť sa tak priamo na strešnej terase. Na najvyššom podlaží sa navyše nachádza ďalšia izba. „Oskar Singer v časopise Forum prezentoval aj moderné zariadenie týchto priestorov, ktoré svedčí o vysokých nárokoch klienta a zároveň nabáda k úvahám o tom, že niektoré kusy nábytku mohol navrhnúť architekt aj sám,“ nazdávajú sa súčasní historici architektúry.

Dom Kollmannovcov je považovaný za výnimočného reprezentanta funkcionalistickej architektúry postavenej na Slovensku v 30. rokoch 20. storočia. Vďaka tomu bol v roku 2011 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Objekt bol dlhšie zanedbaný, nedávno sa však zaskvel vo svojej pôvodnej kráse. „Boli sme často kritizovaní za to, ako tá stavba vyzerá. Obviňovali nás, že ju ako vlastníci zanedbávame. Povoľovací proces aj zháňanie financií však nejaký čas trvalo. Bol to beh na dlhé trate, keďže obnoviť národnú kultúrnu pamiatku je výrazne zložitejšie, ako obnoviť obyčajný starý dom. Chce to čas, dostatok financií, odborných znalostí a dostatočnú dávku nadšenia pre vec,“ popisuje Peter Stodola, majiteľ objektu a zakladateľ občianskeho združenia Vila K.

S opravami preto začali postupne. Využili pritom vlastné finančné prostriedky, prostriedky z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (Granty EHP), z programu Obnov si svoj dom a dotácie zo štátneho rozpočtu. Rekonštrukcia celého objektu trvala tri roky. Autorom projektu bol Ateliér Fabrici. 

Okrem nutných opráv majitelia zrealizovali aj výmenu okien, dverí, zábradlia a drevených roliet. V máji tohto roku sa vila konečne otvorila pre verejnosť, čo bolo jednou z hlavných podmienok získania grantu EHP. Po novom sa v priestoroch Domu Kollmannovcov nachádza kultúrne centrum s kaviarňou. Konajú sa v ňom rôzne prednášky, kultúrne podujatia a workshopy. Nechýbajú ani komentované prehliadky objektu.

Podľa dostupných informácií sa pôvodné vybavenie vily stratilo, keď koncom 30. rokov Kollmannovci opustili mesto a vila prešla do vlastníctva miestneho cukrovaru. Vďaka zachovaným dobovým fotografiám sú však dnes obytné miestnosti vily do veľkej miery presnou replikou pôvodného interiérového riešenia.

Funkcionalistická architektúra sa na území bývalého Československa zachovala v rozličných podobách vrátane víl, ktoré si v 20-30. rokoch nechávali navrhovať bohatí, vzdelaní a často aj scestovaní obyvatelia miest. Výstavba takejto architektúry sa teda prirodzene spája predovšetkým s Prahou, Brnom či Bratislavou. Vila K je však dôkazom toho, že hodnotnou architektúrou tohto druhu sa môžu pochváliť aj menšie slovenské mestá.

 

(Vila K, Architektúra 20. storočia v Nitre, Nitrak, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.