Martina Gregová 30.05.2024 10:53

Majstrovské dielo na Kolibe. Prestavaná vila je oslavou funkcionalizmu

Špičkové funkcionalistické domy poskytovali svojim obyvateľom vysoký štandard bývania, hoci bol dizajn kompletne podriadený funkcii. Dnes sa nimi snažia inšpirovať architekti pri tvorbe nových projektov. Príkladom je rekonštrukcia staršieho rodinného domu na bratislavskej Kolibe štúdiom Archstyl. Autori ho označujú za svoje majstrovské dielo.

Autor: Marián Svítek

Funkcionalizmus je architektonický štýl, ktorý sa na území dnešného Slovenska začal naplno rozvíjať v 20. rokoch 20. storočia. Vo všeobecnosti je pre tento štýl charakteristický najmä fakt, že každá časť budovy má svoj jasne vymedzený účel. Funkcionalistické stavby sa vyznačujú absenciou ornamentov, moderným konštrukčným riešením, asymetriou a niekoľkými ďalšími architektonickými znakmi, ako sú plochá strecha či pásové okná. Z materiálov sa v danom období začal používať predovšetkým chróm, sklo či lakované drevo.

V 20. rokoch 20. storočia zažíval funkcionalizmus v rámci Československa boom najmä v jeho metropolách - v Prahe, Bratislave a Brne. Klienti, ktorí si svoje domy nechávali navrhovať v duchu funkcionalizmu, boli väčšinou bohatí, vzdelaní a scestovaní obyvatelia týchto miest, často patriaci do vyšších spoločenských vrstiev.

Okrem niekoľkých verejných stavieb či bytových domov sa tak funkcionalistická architektúra presadila aj pri súkromných domoch. V Bratislave to boli predovšetkým vily postavené na Slavíne či v okolí Hradu. Vzhľadom na špecifiká tohto štýlu sa architekti často zaoberali nielen vonkajšou podobou objektu, ale aj interiérovým dizajnom a zvykli navrhovať aj nábytok (čo sa niekedy nazýva aj gesamtkunstwerk - totálne umelecké dielo).

Práve funkcionalistickou architektúrou sa inšpirovali architekti zo štúdia Archstyl pri rekonštrukcii staršieho rodinného domu na bratislavskej Kolibe. „Architektúra vily je dynamizovaná použitím netradičných kriviek v exteriéri aj interiéri. Inšpiráciu pre návrh sme našli vo funkcionalistických domoch a vilách, ktoré sú typické pre rezidenčné lokality nad Bratislavou,“ tvrdia.

Rodinný dom sa po novom rozkladá na troch nadzemných podlažiach. Dôležitým spojovacím prvkom celého domu, jeho dizajnu a interiéru ako takého je schodisko s drevenými stupňami a zvislými tmavými dyhovanými lamelami, ktoré plnia funkciu zábradlia.

Na prvom nadzemnom podlaží sa nachádza vstupná hala, šatňa a technická miestnosť. Cez atypicky riešené sklenené dvere sa obyvatelia domu dostanú do menšej obývacej izby a domáceho wellnessu so saunou a hygienickým zázemím.

O podlažie vyššie sa nachádza hlavná denná časť domu, ktorú tvorí obývacia izba, kuchyňa a jedáleň. Súčasťou druhého nadzemného podlažia je tiež hosťovská bunka s vlastným šatníkom a kúpeľňou. V tejto časti domu je zároveň umožnený výstup na rozľahlú terasu.

Denná miestnosť má vďaka otvorenej galérii výšku dvoch podlaží. Rozmerné okná umožňujú prienik množstva denného svetla. „V obývacej izbe sme pracovali s nadštandardnou svetlou výškou. Vďaka veľkým oknám je v nej veľa svetla, preto sú v priestore dva väčšie tmavé prvky – tmavomodrá pohovka a antracitová nábytková nika s miestom pre televíziu,“ opisujú architekti.

Najvyššie podlažie bolo vyčlenené pre nočnú časť, zahŕňajúcu hlavnú spálňu so šatníkom a kúpeľňou, a tiež pre detské izby so spoločnou kúpeľňou. „Zmenená dispozícia domu po rekonštrukcii poskytuje jeho obyvateľom skutočne vysoký štandard bývania, ktorý odráža najnovšie trendy,“ sumarizujú dispozičné riešenie autori projektu.

Dôležitou súčasťou interiéru všetkých podlaží je na mieru navrhnutý vstavaný nábytok s mnohými funkčnými a dizajnovými detailami, ako sú vyfrézované úchytky, madlá či atypické krivky. Práve vďaka mäkkým líniám, ktoré sú použité v exteriéri aj v interiéri, dostal projekt názov Dynamika zaoblenia.

V materiáloch vo vnútorných priestoroch prevláda drevo v rôznych podobách od dubovej podlahy, cez dyhu s radiálnym vzorom až po tmavú dyhu, ktorá bola použitá skôr vo forme detailov. Okrem dreva možno v interiéri pozorovať aj množstvo bielej farby. Svoju úlohu tu zohráva aj tmavomodrá farba, ktorá tvorí značnú časť na mieru navrhnutej kuchynskej linky či obkladov v jednotlivých kúpeľniach. Nechýbajú ani prvky ladené do čiernej farby. 

Prepojenie exteriéru a interiéru možno pozorovať predovšetkým v časti schodiska. Celá jedna stena je totiž obložená maloformátovým keramickým obkladom, ktorý zároveň tvorí dôležitú časť exteriérového obkladu jednej časti domu.

Vo výsledku je celý interiér navrhnutý v jednotnom duchu. Tento zámer bol uplatnený pri výbere materiálov, farieb aj pri konkrétnych dizajnových riešeniach. Architekti podľa ich vlastných slov zároveň kládli dôraz na to, aby bol priestor v súlade so samotnou architektúrou domu. „Výsledkom je kompletné umelecké dielo, na ktoré sme spolu s investorom a našimi odbornými kolegami, ktorí dom a záhradu navrhovali, veľmi hrdí,“ uzatvárajú architekti. Všetko nasvedčuje tomu, že na to majú dobré dôvody. 

(Archstyl, Interiér roku, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.