Mohylový park Varšavského povstania predstavuje jedinečný príklad premeny stavebnej skládky na pietne a funkčné zelené priestranstvo, ktoré spája históriu so súčasnosťou. Tento oceňovaný projekt dokazuje, že aj trosky vojnou zničených budov môžu byť základom inovatívneho dizajnu a udržateľných riešení. Varšava tak naďalej inšpiruje mestá po celom svete, ako citlivo kombinovať modernizáciu s úctou k historickému odkazu.
Počas druhej svetovej vojny bola značná časť Varšavy zrovnaná so zemou. Dnes zvykne byť poľská metropola označovaná ako európsky fénix. Postupne totiž prechádza obrovským rozvojom, ktorý okrem výstavby úplne nových mestských štvrtí či kultúrnych inštitúcií zahrňa tiež obnovu vojnou zničených oblastí. Jedným z takýchto mestských priestor je aj Mohylový park Varšavského povstania.
Tento verejný priestor od konca 40. rokov až do 60. rokov minulého storočia slúžil ako jedno z úložísk trosiek vyvezených z centra Varšavy, ktoré sa v meste nahromadili po tom, čo bolo počas druhej svetovej vojny takmer úplne zničené. Postupným hromadením stavebnej sute tu vznikol umelý kopec, ktorý sa nad okolitým rovinatým terénom pýšil až do výšky 35 metrov.
V 90. rokoch 20. storočia na jeho vrchole z iniciatívy jedného z účastníkov Varšavského povstania a povojnového architekta Úradu pre obnovu hlavného mesta Eugeniusza Ajewského prezývaného „Kotwa“ postavili pamätník pripomínajúci symboly poľského hnutia odporu počas 2. svetovej vojny.
Pamätník bol neskôr premenovaný na Mohylu varšavského povstania a stal sa významným pietnym miestom, na ktorom sa obyvatelia Varšavy zvykli schádzať pri oslavách výročia povstania. V roku 2019 bola vyhlásená urbanisticko-krajinárska súťaž návrhov na kultiváciu tohto verejného priestoru. Jej cieľom bola premena ťažko dostupných a často aj nebezpečných častí umelého kopca na park, ktorého podoba mala byť po novom adekvátna k historickému významu miesta.
Dnešnú podobu Mohylového parku Varšavského povstania navrhlo štúdio topoScape. Aby sa ani po revitalizácii nezabudlo na históriu daného miesta, architekti pri výstavbe parku využili hneď niekoľko stratégii na znovupoužitie existujúcich sutín. „Najdôležitejšou z nich bola inovatívna technológia, ktorá premieňa nahromadené sutiny na sutinový betón. Z novovzniknutého stavebného materiálu boli následne vybudované oporné múry roklín a soklková zóna valu,“ približujú architekti.
Zároveň dodávajú, že táto človekom vytvorená umelá hornina bude časom pokrytá machom a čiastočne pohltená prírodou. Dnes svahy roklín pripomínajú skôr geologické vrstvy, ktoré ale tvoria významnú súčasť celého návrhu a jednu z jeho najväčších hodnôt. Vyzvihnutie sutín ako jedného z hlavných stavebných materiálov prispeli k spolupatričnosti k danému miestu a k podpore historického odkazu pre ďalšie generácie.
Trosky Varšavy pripomína aj séria gabiónov v novonavrhnutom Lapidáriu ruín. Súčasťou revitalizácie mohylového kopca je tiež séria lávok a umelých roklín, ktoré návštevníkom parku pomáhajú ľahšie prekonať existujúce výškové rozdiely. V parku nechýbajú ani početné oddychové a vychádzkové zóny či detské ihrisko. Na históriu tohto verejného priestranstva odkazuje aj niekoľko informačných tabúľ, rozmiestnených naprieč celým parkom.
Pri návrhu Mohylového parku bol kladený veľký dôraz aj na podporu rastu pôvodnej vegetácie. Prioritou bolo zachovať existujúcu inváznu vegetáciu a zároveň obohatiť existujúci biotop o nové rastliny a dreviny s cieľom podporiť biodiverzitu miesta. „Prijatá environmentálna stratégia zahŕňa aj podporu pôdotvorného procesu zadržiavaním organickej hmoty a povrchových vôd, zavádzaním mikrozáchytov (drevené žľaby, fazuľové vpusty) a zavádzaním bioreceptívneho sutinového betónu,“ vysvetľujú autori projektu.
Výnimočnosť celého počinu nedávno vyzdvihla aj porota Európskej ceny za mestský verejný priestor, ktorá za absolútneho víťaza označila práve Mohylový park Varšavského povstania. Komisia vo svojom hodnotení vyzdvihla kreatívny dizajn verejného priestoru, ktorý oživuje oblasť a zároveň ju spája s miestnou históriou prostredníctvom svojej materiálnosti.
K obnove stratenej histórii Varšavy má prispieť aj rekonštrukcia slávneho Saského paláca. Nová podoba budovy má oslavovať poľskú históriu aj jeho budúce napredovanie. Cieľom obnovy tejto významnej poľskej pamiatky je prinavrátenie jej vonkajšej neoklasicistickej podoby z roku 1939 (do vypuknutia vojny). Po rekonštrukcii by mal palác slúžiť ako sídlo Senátu, Úradu Mazovského vojvodstva aj ako sídlo viacerých kultúrnych inštitúcií, vrátane Národného múzea a Inštitútu Frederyka Chopina. Neľahkou úlohou bolo poverené štúdio WXCA.
Mohylový park Varšavského povstania zároveň nie je ani jediným mestským parkom, ktorý bol za posledné roky obnovený. Park Pole Mokotowskie, nachádzajúci sa medzi varšavskou štvrťou Mokotów a centrom mesta, patrí so svojou rozlohou 73 hektárov medzi najväčšie parky v celej Varšave. V roku 2021 sa v parku spustili rozsiahle modernizačné práce. Ich cieľom bolo predovšetkým zmenšenie rozsahu betónových plôch, zlepšenie modrej infraštruktúry a zvýšenie podielu zelene.
Poľská metropola tak na mnohých zámeroch ukazuje, ako možno skĺbiť zachovanie histórie a modernizáciu tak, aby boli výsledkom kultivované verejné priestory a budovy. Okrem parkov či paláca sú to aj rôzne menśie rekonštrukcie a revitalizácie, ktoré sa sústreďujú na ochranu historického dedičstva a jeho integráciu do súčasného mestského života. Varšava sa tak stáva príkladom úspešného urbanistického a architektonického rozvoja, ktorý rešpektuje svoju históriu, a zároveň prináša moderné riešenia pre jej obyvateľov.
(topoScape, Európska cena za mestský verejný priestor, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac