Martina Gregová 16.09.2024 18:08

Ničivé záplavy budú minulosťou. Dánska metropola prešla katastrofou, dnes je lídrom v boji proti povodniam

V roku 2011 mesto Kodaň zasiahli rozsiahle záplavy, ktoré spôsobili škody v hodnote niekoľkých miliárd eur. Dánska metropola sa však z tejto udalosti poučila a vypracovala takzvaný Plán riadenia prietrží mračien. Vďaka nemu už niekoľko rokov úspešne bojuje proti povodniam. To, čo začalo rozšírením kanalizačnej siete, už roky pokračuje cez transformáciu verejných priestranstiev až po využívanie nových technológií pri povrchových úpravách.

Zdroj: Klimakvarter/THIRD NATURE

Podľa správy vydanej spoločnosťou Goldman Sachs žije v súčasnosti až 40% svetovej populácie do 100 kilometrov od pobrežia. Sú tak priamo ohrození zmenami klímy, ktoré spôsobujú časté záplavy a dlhodobé zvyšovanie hladiny mora. S problémami, spôsobenými zmenami klímy, sa však budú čoraz častejšie potýkať aj mestá a obce mimo morských pobreží. Extrémne počasie dnes trápi aj Slovensko vrátane Bratislavy. Devastačné účinky počasia zaznamenali aj v susednom Česku, Poľsku a Rakúsku. 

V Bratislave sa zrútila malá časť oporného múru v areáli Bratislavského hradu a na ulice popadalo niekoľko tisíc (!) stromov vrátane stromoradia pri nákupnom centre Central, pri biznis centre Twin City či na Viktorínovej ulici v Ružinove. Bezpečnostné zložky ešte včera vybudovali protipovodňové zábrany v blízkosti Dunaja. Hoci je mesto relatívne dobre chránené vďaka protipovodňovej ochrane, dokončenej v roku 2010, Bratislavu čaká v nasledujúcich dňoch ešte pomerne náročná skúška.

Práve zmeny klímy a stále častejšie extrémy počasia nútia architektov, urbanistov a mestských plánovačov po celom svete navrhovať riešenia, ktoré môžu spomaliť a v ideálnom prípade aj úplne zvrátiť dopady mestských záplav. Ide o projekty rôzneho rozsahu, od makrozásahov pokrývajúcich celé pobrežia až po takzvané mikrozásahy, ktoré sú považované za efektívne a finančne menej náročné riešenia. Medzi lídrov v tejto oblasti patrí okrem iných aj dánska metropola Kodaň.

Prvým impulzom k rozvoju v tejto oblasti bola pre dánsku metropolu udalosť, ktorá vošla do dejín mesta pod názvom „The Storm of a Thousand Years“. Počas nej, v roku 2011, záplavy v Kodani spôsobili škody v hodnote niekoľkých miliárd eur. „Vtedy sme si uvedomili, že Kodaň zasiahne zmena klímy a nechali sme si zanalyzovať jej dopady. Z analýzy vyplynulo, že mesto zasiahne v budúcnosti až o 30% viac dažďov ako doteraz, a to bude mať veľký vplyv na naše mesto,“ povedal pre Euronews Jan Rasmussen, projektový riaditeľ Plánu adaptácie na zmenu klímy mesta Kodaň.

Krátko na to bol predstavený a spustený takzvaný Plán riadenia prietrží mračien, ktorého súčasťou je séria menších aj veľkých riešení v boji proti povodniam. Kodaň sa vďaka nemu stala jedným z prvých miest na svete, ktoré pre túto problematiku vypracovalo komplexný plán riadenia. Kľúčovým faktorom úspechu projektu je ukážková spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom. Okrem technologických a technických projektov sú súčasťou plánu aj rôzne prírodné, urbanistické a krajinárske úpravy.

Vo všeobecnosti tento plán pozostáva z dvoch hlavných zložiek. Prvým sú tradičné opatrenia na odvádzanie dažďovej vody cez rozšírenie kanalizačnej siete. Tunely, nazývané aj diaľnice pre dažďovú vodu, sú jednou z najväčších investícií celého plánu. Neslúžia však len v čase záplav. V období sucha sú využívané ako retenčné nádrže. Náklady spojené s výstavbou celej siete sa momentálne odhadujú na 43 miliónov eur. Kompletizácia celej podzemnej protipovodňovej infraštruktúry je plánovaná na rok 2026.

Druhou zložkou plánu je 300 samostatných projektov na teréne. Tie sú rozmiestnené v siedmich rôznych častiach mesta, v ktorých sa záplavy v roku 2011 prejavili najzničujúcejšie. Niektoré kodanské parky a verejné priestranstvá boli kompletne prerobené, aby sa v budúcnosti lepšie vyrovnali s následkami búrlivého počasia.

Príkladom je historický Enghavepark, ktorý sa po znovuotvorení v roku 2019 stal najväčším klimatickým projektom v metropole. Vďaka svojej polohe na úpätí kopca sa zároveň stal aj strategickým miestom pri zvládaní extrémnych dažďov. Po novom je jeho súčasťou vodná nádrž s rozlohou 22.600 metrov štvorcových. Práve sem v čase búrok steká dažďová voda z okolitých striech a povrchov. Takto získaná dažďová voda sa následne v čase sucha využíva na polievanie vegetácie alebo na čistenie ulíc.

Okrem toho bol po obvode parku vybudovaný nízky múr, ktorý dokáže zadržať ďalších 14 tisíc metrov kubických vody. „Týmto projektom ukazujeme, ako môžeme súčasne zachovať a prehodnotiť naše spoločné kultúrne a architektonické dedičstvo, keď klimatická kríza zasiahla naše mestá,“ tvrdia autori projektu. So svojím historickým jazerom, futbalovým ihriskom a záhradami totiž park v čase sucha ani zďaleka nevyzerá ako dôležitá časť protipovodňovej infraštruktúry.

Medzi najdôležitejšie projekty, ktorými dánske hlavné mesto bojuje proti nepriaznivým účinkom záplav, patrí aj štvrť známa ako Klimakvarter. Klimakvarter sa nachádza v Østerbro, typickom predmestí Kodane. Transformáciou troch verejných priestranstiev sa tu podarilo vytvoriť mestské prostredie, ktoré je odolnejšie voči dopadom nepriaznivého počasia.

Prvým verejným priestranstvom štvrte Klimakvarter, ktoré v uplynulých rokoch prešlo rapídnou premenou, sú takzvané Záhrady budúcnosti, ktoré sa premenili na oblasť zadržiavajúcu dažďovú vodu. Špeciálne upravené chodníky tu odvádzajú vodu zo striech priľahlých budov do nižšie položených častí nádvoria, ktoré fungujú ako vodná nádrž. Vysadené stromy tu zároveň čistia vodu spolu s vrstveným štrkom pod trávou a pôdou, aby voda lepšie presakovala do zeme.

Upravené bolo aj Námestie St. Kjelds, ktoré dnes využíva takzvanú metódu prvého splachovania. Prvý prílev dažďovej vody je presmerovaný do kanalizácie, druhý do nádrží s vegetáciou. Pri transformácii námestia Tåsinge zas autori projektu vsadili na vhodný výber rastlín. Námestie Tåsinge bolo vôbec prvou klimaticky prispôsobenou oblasťou v Kodani.

V roku 2018 mesto oznámilo aj začatie pilotného projektu s názvom Climate Tile. Klimatické dlaždice vyvinuli spoločnosti THIRD NATURE, IBF a ACO Nordic. Prvýkrát bol tento produkt použitý na 50 metrov dlhom úseku chodníka v Nørrebro v Kodani. „Climate Tile opätovne zavádza prirodzený vodný okruh v mestách jednoduchým procesom, ktorý spravuje dažďovú vodu zo striech a chodníkov a zabezpečuje, aby voda odtekala na správne miesto,“ tvrdí spoločnosť.

Klimatické dlaždice podľa ich slov zachytia a presmerujú až 30% predpokladanej dodatočnej dažďovej vody a tým zabránia preťaženiu v rámci existujúcej mestskej infraštruktúry. Projekt je vnímaný ako inkluzívne riešenie, ktoré možno ľahko aplikovať v súlade s cestami, cyklotrasami, značením, mestským mobiliárom, námestiami či mestskou prírodou.

Kombinácia makroprojektov, výstavby nových objektov reagujúcich na zmeny klímy, transformácie už existujúcich mestských štruktúr a priestranstiev či drobných zásahov v podobe vhodne zvolených povrchových materiálov a zelene robí z Kodane metropolu, ktorá môže ísť v tomto smere príkladom.

V roku 2023 sa Kodaň stala druhým svetovým hlavným mestom architektúry UNESCO-UIA. Vzhľadom na niekoľkoročné úsilie mesta reagovať na zmeny klímy preto nie je žiadnym prekvapením, že v tomto prípade zastrešovala tému „Sustainable Futures – Leave No One Behind“ (Udržateľná budúcnosť – nenechajme nikoho pozadu).

 

(Archdaily, Euronews, Weave News, Klimakvarter, SLA, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.