Martina Gregová 11.12.2022 13:24

Najlepšie mesto na svete s najlepšou architektúrou? Pozrite sa, čo bude hlavné mesto architektúry pre rok 2023

Mesto Kodaň svojím jedinečným prístupom k udržateľnému urbanistickému dizajnu inšpiruje architektov, urbanistov a vládne orgány po celom svete. V roku 2023 sa vďaka svojmu príkladnému rozvoju a architektonickému odkazu stane svetovým hlavným mestom architektúry UNESCO-UIA.

Park and Play. Autor: Rasmus Hjortshoj

Zmeny, ktorými Kodaň prešla za posledných 50 rokov, najlepšie vystihuje fráza od dánskeho architekta a urbanistu Jana Gehla: „Život, priestor, budovy - prosím v tomto poradí." Jan Gehl patrí k známym osobnostiam v oblasti mestského navrhovania a to predovšetkým vďaka desaťročiam zdôrazňovania významu „miest pre ľudí". Vo svojich prednáškach často hovorí o potrebe tvorby mestského prostredia, kde je v centre záujmu človek a jeho prežívanie. Vo všeobecnosti je dánska architektúra známa práve svojím zameraním na ľudskú mierku a svojím demokratickým prístupom k navhrhovaniu. 

Kodaň v súčasnosti patrí medzi jedno z miest s najvyššou spokojnosťou života jeho obyvateľov. To, čo dnes obdivujeme, je však výsledkom odvážneho rozhodovania, mnohých pozorovaní a štúdií a predovšetkým návrhov, ktoré pomohli vytvoriť nielen moderné, ale aj prínosné budovy či verejné priestory naprieč celým mestom. 

Ak sa pozrieme do minulosti, v 60. a 70. rokoch 20. storočia Kodaň robila čosi podobné, ako donedávna väčšina veľkých európskych miest. Tieto roky boli charakteristické rozsiahlou výstavbou dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľnic či železníc. Známy je najmä takzvaný Fingerov plán, ktorý predvídal mestský rozvoj metropolitnej oblasti sústredený lineárne pozdĺž siete piatich hlavných tepien ciest a železnice.

V roku 1962 však mesto Kodaň urobilo jedno z kľúčových rozhodnutí, ktoré výrazným spôsobom predurčilo jeho následné smerovanie v oblasti urbanizmu. Tradičný hlavný mestský bulvár Strøget premenilo na pešiu zónu. V tom čase to u obyvateľov mesta spustilo vlnu kritiky a skepsy. Štatisticky však tento krok prispel až k 35-percentnému nárastu počtu chodcov a cyklistov už v prvom roku od transformácie.

Po tomto úspechu začala Kodaň vo väčšej miere meniť štruktúru uličnej siete, odstraňovať jazdné pruhy a miesta na parkovanie. To všetko so zámerom vytvoriť lepšie a bezpečnejšie podmienky pre chodcov aj cyklistov. Do roku 2005 sa plocha venovaná chodcom a mestskému životu zväčšila sedemnásobne. Chodci a cyklisti sú pre urbanizmus mesta dôležití najmä pre to, že sa pohybujú pri nižších rýchlostiach. Sú tak plne integrovaní do mestského prostredia, stávajú sa jeho prirodzenými pozorovateľmi a viac sa zapájajú do interakcií, ktoré mesto ponúka. 

O tom, že v meste je presun na bicykli neodmysliteľnou súčasťou života jej obyvateľov, svedčí aj niekoľko projektov mostov, ktoré sú určené výhradne cyklistom či chodcom. Príkladom je 160 metrov dlhý The Lille Langebro Cycle and Pedestrian Bridge či rovnako známy The Bicycle Snake. 

The Bicycle Snake. Zdroj: DISSING + WEITLING Architecture

Kodaň je ďalej známa aj pre svoje rozhľahlé a dobre navrhnuté verejné priestory, ktoré v živote mesta zohrávajú zásadnú úlohu. Medzi netradičné projekty tohto typu patrí napríklad nábrežie Kalvebod Bolge či prístavné kúpalisko Copenhagen Harbour Bath. Voda v prístave bola upravená a vyčistená tak, že je v súčasnosti vhodná na kúpanie. Pre obyvateľov tak na tomto mieste vzniklo množstvo nových možností pre oddych, kúpanie, šport či zábavu. 

Copenhagen Harbour Bath. Zdroj: BIG + JDS

Dánske hlavné mesto ďalej ukazuje svetu aj to, že existujú reálne riešenia pre verejné priestory vo veľkých metropolách bez toho, aby si vyžadovali veľké otvorené plochy alebo zložitú cestnú infraštruktúru. Príkladom tohto prístupu je projekt Park'n'Play. Ide o parkovací dom, ktorý vyzýva ľudí k používaniu jeho strechy, na ktorej sa nachádzajú herné prvky pre deti aj priestory na šport.

Park and Play. Autor: Rasmus Hjortshoj

Ďalším z dôvodov, prečo bola Kodaň vyhlásená za svetové mesto architektúry, sú aj investície mesta do inovatívneho mestského rozvoja. To ide ruka v ruke s ambíciami v oblasti klímy, riešenia udržateľnosti a životaschopnosti. Skvelým príkladom tohto prístupu je projekt Amager Bakke (známy aj ako Copenhill) - energetický závod a spaľovňa, ktorá vytvára energiu z odpadu. Zároveň sa na streche budovy nachádza lyžiarsky svah, turistický chodník či lezecká stena. Budova vyhrala ocenenie Stavba roka 2021 na Svetovom festivale architektúry. Ide o príklad princípu "hedonistickej udržateľnosti", podľa ktorého môžu udržateľné riešenia zároveň prispievať k vyššej úrovni života. 

Copenhill. Autor: Laurian Ghinitoiu

Mesto Kodaň sa na základe (nielen) vyššie spomenutých princípov rozvoja a navrhovania mestských priestorov stalo v poradí druhým svetovým hlavným mestom architektúry UNESCO-UIA (v roku 2020 to bolo Rio de Janeiro). V rámci budúcoročnej zastrešujúcej témy Sustainable Futures – Leave No One Behind (Udržateľná budúcnosť – nenechajme nikoho pozadu) sa Kodaň stane domovom série podujatí skúmajúcich, ako môže architektúra a mestské plánovanie prispieť k dosiahnutiu 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN. 

„Toto je šanca pre obyčajných ľudí a svetových lídrov vidieť hodnotu dizajnu v každodennom živote. Naše partnerstvo s UNESCO posilňuje miesto architektúry a mestského dizajnu pri presadzovaní kultúrnych hodnôt a vplyvov v spoločnosti, ktoré sú v dnešnom svete tak veľmi potrebné. Architekti môžu vidieť svet taký, aký je – aj taký, aký by mohol byť," zdôvodnil výber budúcoročného hlavného mesta architektúry prezident UIA Thomas Vonier.

Kodani sa v minulosti podarilo zvrátiť jej smerovanie. Stala sa tak mestom, ktorého urbanizmus vychádza najmä z požiadaviek jeho obyvateľov a v ktorom hlavnú úlohu zahráva ľudská mierka. Za jej súčasnou podobou mesta sú ale aj desaťročia správnych rozhodnutí a pozorovaní. Kodaň tak môže byť príkladom nielen vďaka mnohým impozantným a inovatívnym projektom, ale aj vďaka systematickému prístupu k mestskému plánovaniu. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.