Adrian Gubčo 15.05.2020 17:20

David Sim z Gehl Architects: Dobrí rodičia bicyklujú so svojimi deťmi do školy (2)

Pôvodne dánska architektonická kancelária Gehl Architects, založená expertom na urbanizmus priateľský k človeku Janom Gehlom, si svojou neoblomnou obhajobou humanistického prístupu k tvorbe mesta vyslúžila celosvetovú slávu. Teraz prichádzajú špičkoví architekti do Bratislavy, kde sa s developerom Corwin podieľajú na premene areálu Palma.

David Sim (v žltej bunde) pri prehliadke Palmy. Zdroj: Corwin

V priebehu decembra zavítali do Bratislavy architekt a partner v Gehl Architecs David Sim a architektka Jonna Ekholm.

David Sim zastáva v Gehl Architects pozíciu kreatívneho riaditeľa, počas svojej kariéry sa venoval veľkým urbanistickým projektom aj fungovaniu územného plánovania. Popri tom je vyučujúcim a autorom viacerých publikácií, najnovšie vydal vynikajúcu knihu Soft City, v ktorej sa venuje vzťahu hustoty zástavby a mestského života.

Jonna Ekholm je architektka a mestská dizajnérka, v Gehl Architects sa venuje analýzam, stratégiám či facilitácii. Venuje sa aj výskumu vplyvu mestského prostredia na ľudské správanie.

Okrem zoznámenia sa s lokalitou si našli čas aj na rozhovor so mnou. V prvej časti rozhovoru sme sa pozreli na pohľad architektov na Bratislavu, budúcnosť Palmy a základné princípy jej tvorby. V dnešnom rozhovore si priblížime ich názory na rozvoj miest vo všeobecnosti – vrátane vízie, ktorá je platná aj pre našu metropolu.

Adrian Gubčo: V Bratislave sa nachádza veľa výškových budov a ďalšie rastú. Myslíte si, že v meste ako Bratislava je to správne?

David Sim: Nie, ale to hovorím za seba. Pozrime sa na Paríž – má Eiffelovu vežu a to stačí. Iné veže nie sú veľmi zaujímavé, mesto však má dvojnásobnú hustotu oproti New Yorku. Barcelona je zas dvojnásobne hustejšia oproti Parížu. Chýba jej identita? Myslím, že Barcelona je práveže jedno z najatraktívnejších miest. Chýba Parížu identita? 

V Bratislave sa však stávajú súčasťou identity.

David Sim: A je v Bratislave jediná zapamätateľná veža? Nejaká známa? Vedel by niekto zo zahraničia pomenovať nejakú z tých veží?

Najznámejšou bodovou je asi Slovenský rozhlas...

David Sim: To ale nie je veža. Je to výnimočný architektonický počin, ale nie je to taká vysoká budova.

Čo považujete za problém výškových budov?

David Sim: Pre mňa je to historická typológia. Zbožňujem napríklad barokové kostoly, dnes ich ale nebudujeme. Prečo nie? Lebo vieme, že sa jej výstavbou nedostaneme bližšie k Bohu, nie je tu relevantné spoločenské rozhodnutie a asi len bláznivý človek by si myslel, že výstavbou barokového kostola zlepší spoločnosť. Stále ich však môžeme mať radi.

V New Yorku a Chicagu medzi rokmi 1930 až 1975 bola zreteľná idea exploatácie svetových zdrojov prostredníctvom tu sídliacich globálnych korporácií s veľmi hierarchickou štruktúrou. Pre ne táto budova dávala zmysel a bolo to súčasťou kultúry. Na základe toho, čo dnes vieme o udržateľnosti – ekonomickej, environmentálnej aj sociálnej – však už veža nedáva zmysel.

Ako sa to prejavuje v architektúre dnešných korporácií?

David Sim: Keď sa pozriete na centrály Amazonu, AirBnB, Microsoftu, Twitteru alebo Applu, žiadna z týchto firiem nesídli vo vysokej budove, ale v štvor- alebo päťpodlažnej. Centrála Facebooku má dve podlažia. Ide totiž o inovatívne firmy, kde sa pôvodná hierarchická štruktúra zmenila. Veža je tak najhorším riešením pre inovatívnu firmu. 

Aj preto už výškové korporátne budovy považujem za historickú typológiu. Mám veľmi rád Chryslerovu budovu alebo Empire State Building a rozumiem historickým reáliám, za ktorých vznikli, ale naša súčasná situácia je absolútne odlišná.

David Sim pri prehliadke Palmy. Zdroj: Corwin

Na druhej strane, keď hovoríte o centrálach Facebooku alebo Applu, sú kritizované ako suburbánne centrá. Suburbanizácia je jeden z veľkých problémov s vážnymi ekologickými dôsledkami. Je to aj prípad Bratislavy, kde je suburbanizácia vyvolaná nízkou dostupnosťou bývania a NIMBYizmom, kedy ľudia nechcú ďalšiu zástavbu v blízkosti. Kde je ten balans medzi nízkou zástavbou a dostatočne hustou zástavbou?

David Sim: Ísť nižšie znamená ísť do väčej hustoty, existujú totiž viaceré spôsoby, ako vybudovať husté mesto. Paríž je dvojnásobne hustejší ako New York, ale mrakodrapy tu nie sú, takže hustota nemusí znamenať výšku.

Za najlepšiu z nových firemných centrál považujem centrálu Twitteru v San Franciscu, čo je bývalý obchodný dom v centre mesta bez parkovania. Twitter si však povedal, že by mohol byť dobrý pre prilákanie zamestnancov, keďže zamestnanci si chcú užívať mestského života a príležitostí, ktoré mesto ponúka. Preto má budova len šesť či sedem podlaží, ide o zrecyklovaný objekt, celé prízemie je prístupné s reštauráciami, obchodmi a trhom, takže pozýva ľudí dnu...

Iný prípad je porovnanie centrál Unileveru v New Yorku a Hamburgu. V New Yorku ide o mrakodrap s veľkým prázdnym lobby, moderným umením a sedením od Miesa van der Rohe, v Hamburgu je veľké verejné prízemie, je tam eventový priestor, kde sa odohrávajú koncerty, majú tam zmrzlinu, kaderníkov, reštauráciu. Centrála Unileveru súčasnosti je tak päť- až šesťpodlažná budova s verejným priestorom. Ukazuje to, kde je svet teraz a na tejto myšlienke nie je nič suburbánne.

Stále však vidíme zhoršujúce sa problémy, a to predovšetkým s dopravou. Najmä vo východnej Európe sa ľudia nechcú vzdať svojich automobilov.

David Sim: Nemyslím si, že sme takí odlišní. Bol to aj prípad môjho otca, ktorý bol prvý na ulici s autom, ktorým jazdil všade, a také isté je to aj vo Švédsku, čo je krajina Volva a predtým Saabu. Druhou stranou mince je však otázka kvality života.

Ľudia sa nesťahujú do miest, lebo chcú zažívať zápchy a preplnenosť, ale preto, lebo existujú veci, ktoré robia zápchy, menšie byty alebo vyššie ceny akceptovateľnejšie. Ľudia nie sú nútení sa do mesta presťahovať, oni tam chcú ísť, a uprednostnia ho aj pred pohodlnejšími predmestiami.

Čo sú tie veci?

David Sim: Predovšetkým ide o úsporu času. Čas je najvzácnejšou komoditou, pričom nezáleží, akú máte prácu alebo koľko peňazí zarábate – vždy máte len 24 hodín každý deň. Čo je veľmi demokratické. Fakt, že máte viac času robiť veci, ktoré chcete robiť, robí život omnoho jednoduchším.

"Čas je najvzácnejšou komoditou, pričom nezáleží, akú máte prácu alebo koľko peňazí zarábate – vždy máte len 24 hodín každý deň."

Napriek tomu aj obyvatelia mesta vlastnia veľké počty automobilov.

David Sim: Chôdza aj bicyklovanie, ktoré postupne opäť objavujeme, vám v skutočnosti ušetria viac času. Stačí sa pozrieť do aplikácií v mobiloch, aký spôsob prepravy vyjde ako najrýchlejší. Navyše, auto je ohromne neefektívne a nepohodlné, keď si vezmete nastupovanie, jazdu a parkovanie. Aj preto v Kodani ľudia toľko bicyklujú, hoci je mesto veľmi bohaté a má strašnú klímu, je daždivé a veterné. Je to jednoducho najviac pohodlné, čo potvrdzujú aj pravidelné dotazníky.

Čo presne tieto dotazníky ukazujú?

David Sim: Išlo o jednoduchú otázku – prečo bicyklujete? Keď sme sa to prvýkrát pýtali, len 1% ľudí povedalo, že to je kvôli životnému prostrediu. Kvôli peniazom bicyklovalo 6% respondentov. Zo zdravotných dôvodov to bolo 19%. A kvôli rýchlosti a pohodlnosti využívalo bicykle až 63% dopytovaných. Ukázalo sa tak, že ľudia bicyklujú kvôli pohodlnosti a určitej sebeckosti.

Čo je ešte zaujímavé, jednoduchšie bolo dostať ľudí z áut na bicykle ako z áut do verejnej dopravy, čo je dané tým, že používanie bicykla je trochu ako používanie auta – len je efektívnejšie, hlavne na kratšie vzdialenosti.

V neposlednom rade sme objavili aj vzťah medzi míňaním a jazdou na bicykli. Cyklisti sa môžu jednoduchšie spontánne zastaviť, keď niečo zbadajú, čo pomáha maloobchodu. To sme zistili napríklad v Melbourne, kde pomalší pohyb a rozhľad v úrovni očí pomáha najmä malým, nezávislým obchodom.

V Bratislave sa mnoho ľudí sťažuje, že cyklistika nemá šancu kvôli počasiu – je tu veterno a sú tu výraznejšie rozdiely medzi letom a zimou, ako napríklad v Kodani. Zimy tu bývajú niekedy chladnejšie.

David Sim: Myslím, že skutočným „gamechangerom“ budú elektrické bicykle, ktoré sú lepšie v zime, dovoľujú cestovať ďalej, sú aj pre starších obyvateľov a navyše prekonávajú problém topografie.      

Jonna Ekholm: Ide zároveň opäť o otázku pohodlia, zvlášť keď mesto prioritizuje cyklodopravu aj v zime a odhŕňa cyklotrasy. V Kodani tak viete, že napriek zime sa dostanete do cieľa viacmenej v rovnakej dobe, ako by to trvalo v lete. Jediným problémom je tak iba prispôsobenie oblečenia.

David Sim: V Škandinávii máme príslovie: Neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie.

Definitívnym argumentom mnohých ľudí, neochotných vymeniť auto za iné formy dopravy, je tvrdenie, že by využívali verejnú dopravu, keby tu bolo metro.

David Sim: Som z toho prekvapený. Možno sa dostatočne nepromujú električky. Pre mňa je vstup do metra ako vstup do neznámeho prostredia, kde vám päť minút trvá, kým sa dostanete na stanicu, a potom ešte čakáte na vlak. Ten čas je úplne stratený, nič užitočné nespravíte. Navyše v niektorých dobách a situáciách nemusí pôsobiť bezpečne, kým na ulici sa predsa len môžete cítiť bezpečnejšie a prepojenejšie. Električku vidíte zďaleka, čiže viete čas efektívnejšie využívať.

Jonna Ekholm a David Sim pri tvorbe konceptu novej Palmy. Zdroj: Corwin

Ako hodnotíte kvalitu električkovej dopravy v Bratislave?

David Sim: V Bratislave som nadšený, ako krátko sa na električku čaká. Slabšia je úroveň vyčkávacieho priestoru, zastávky sú ako skutočne úzke ostrovčeky, kde sa nedá sadnúť a chýba nejaká strecha, to sa však dá jednoducho napraviť. Zlepšiť by sa mohlo ešte načasovanie semaforov – na zelenú pre chodov čakáte veľmi dlho, čo je len vecou programovania. V Kodani je čakanie na zelenú kratšie, lebo ide o súčasť podpory peších.

Aby som to zhrnul, treba zlepšiť marketing a vyčkávacie priestory, teda zastávky.

Bratislava tak nepotrebuje metro?

David Sim: Ak tomu dobre rozumiem, mesto by malo mať aspoň milión obyvateľov, aby mohlo mať metro. Preto to napríklad v Helsinkách celkom nefunguje, lebo sú príliš malé. Myslím, že kombinácia električiek a prímestských vlakov je skvelá.

Jonna Ekholm: Treba si popritom uvedomiť, že keď sa električky dostanú z centra, môžu sa hýbať rýchlejšie. Nie je to pomalý pohyb, ako v centrálnych oblastiach. Tak to funguje v Göteborgu, odkiaľ pochádzam, a tento systém sa neustále rozširuje.

Prejdime na zásadnú aktuálnu tému: klimatickú zmenu. Ide o najvážnejšiu hrozbu, ktorú v súčasnosti riešime. Čo sú najefektívnejšie opatrenia, ktoré môže mesto prijať, aby znížilo svoj dosah na klimatickú zmenu a bolo adaptabilnejšie?

David Sim: Prvou vecou, o ktorej sme sa už bavili, je mobilita a možnosť sa pohybovať bez osobných automobilov. Treba podporovať veci založené na čistej energii – vlaky, električky, bicykle, chôdzu.

Ďalšou vecou je extrémne teplo počas leta, klimatizácia je však jednou z najhorších vecí pre životné prostredie. Preto hľadáme pasívne spôsoby chladenia budov. Veľa času sa strávilo pri riešení zateplenia, čo však treba spraviť v lete? Jednou z možností je prirodzené tienenie vo forme loggií, prispôsobiteľných žalúzií a využívanie rozličných foriem nádvorí. Tie sú uzavreté a sú tu rozličné typy priestorov, ak máte prevetrávaný vnútroblok, máte k dispozícii aj vánok, keďže tu je iná teplota ako na ulici.

Existuje teda mnoho spôsobov, ako mesto prirodzene ochladzovať. Môžeme sa pozrieť na stredozemské oblasti, kde sa už storočia darí dosiahnuť takéto chladenie vďaka dvorom, loggiám, žalúziám, ale aj stavebnou formou. Navyše, spojené budovy dokážu v takomto prípade fungovať lepšie ako samostatné, a v tomto ohľade sú vysoké budovy najhoršie, lebo majú mnoho odhalených strán, čo si vyžaduje množstvo energie na chladenie a vykurovanie.

Ako bude vyzerať každodenný život v meste o 20 alebo 30 rokov?

David Sim: V čo môžeme dúfať, že ľudia budú mať viac času, budú uvoľnenejší a budú mať viac príležitostí pre zapojenie sa do aktivít s inými ľuďmi alebo susedmi. Jednou z tragédií 20. storočia je nárast osamelosti. Je smutné, že čím viac žijeme v meste, tým viac rastie osamelosť.

Mala by sa viac rozvíjať myšlienka susedstva, ktorá nie je len opisom miesta, ale aj stavu mysle. Možnosť byť viac s ostatnými ľuďmi je naozaj dôležitá vízia pre budúcnosť. Skúsenosť zo života by mala byť oveľa viac „analógová“ (spojitá – pozn. autora).

"Jednou z tragédií 20. storočia je nárast osamelosti. Je smutné, že čím viac žijeme v meste, tým viac rastie osamelosť."

Čo to presne znamená?

David Sim: Ako dieťa som si predstavoval, že v budúcnosti sa budeme všetci prepravovať v helikoptérach a jesť jedlo v podobe žuvačiek, v skutočnosti je to ale veľmi odlišné. Na rituáloch jedenia nám záleží oveľa viac ako pred 20-30 rokmi – v určitom zmysle sú takéto tradičné veci oveľa významnejšie. Takisto nám viac záleží na osobných vzťahoch s priateľmi a rozšírenou rodinou, ako to bolo predtým. Myslím, že budeme viac sociálni – nie socialistickí – a budeme mať viac kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Ďalej sa budeme sústrediť na zdravie. Zdravie a veci, ktoré nám ho zlepšujú, budú významnejšími otázkami, napríklad čo konzumujeme, ako sa hýbeme a aký vzduch dýchame. Dúfam, že mestá budú zdravšími miestami. Už len med včiel z mesta je zdravší.

Otázne je, či bude motivácia budovať takéto mestá dostatočne silná...*

David Sim: Prišli sme na veľmi dôležitý objav, že deti, ktoré kráčajú alebo bicyklujú do školy, majú lepšie akademické výsledky, ako tie, ktoré chodia autom. Zasiahne to najmä strednú triedu, keďže bohatí príslušníci strednej triedy, voziaci svoje deti, už nie sú „dobrými rodičmi“, ale zlými, lebo zhoršujú budúcnosť svojich detí. Dobrí rodičia dnes kráčajú alebo bicyklujú so svojimi deťmi do školy.

To je „gamechanger“ pre ambicióznu strednú triedu, ktorá nastavovala štandard. Bez ohľadu na sociálne a ekonomické pozadie majú tieto deti, ktoré absolvovali ráno nejakú fyzickú aktivitu, lepšie výsledky. Pre mesto a jeho budúce ašpirácie to je veľmi podstatné.

Zdroj: Corwin

Keď to zhrnieme, ako bude mesto vyzerať?

David Sim: Mesto bude zdravé, sociálne a príjemné pre trávenie voľného času. Bude oveľa viac o ľudskej mierke, verejných priestoroch, mikroklíme a či o živote medzi budovami namiesto architektúry. Viac bude záležať na celkovom charaktere a miestach ako na individuálnych stavbách.

Jonna Ekholm: Zároveň bude viac o komunitách, každodennom živote a možnosti tráviť ho na jednom mieste namiesto nutnosti prepravovania sa do centra za prácou. V Bratislave to bude hlavne o premene z monocentrického mesta na polycentrické, pričom Palma bude centrom severnej časti mesta. Možno o 20 rokov budete môcť žiť v tejto oblasti a nebudete musieť chodiť neustále do starého centra.

Môže sa teda Bratislava so svojimi sídliskami, predmestiami a nákupnými centrami adaptovať na meniace sa podmienky?

David Sim: Áno, myslím, že je tu príležitosť žiť lokálne. Budete mať možnosť žiť vo svojom susedstve, mať môcť zariadiť všetko čo potrebujete v rámci každodenného života a mať pocit, že si život užívate. Nebude potrebné sa prepravovať ako teraz a aj cestovný ruch bude viac lokálny.

Mesto nám toho bude musieť dávať viac, aby zvýšilo kvalitu každodenného života. Ten možno bude ako v Škandinávii, ktorý je celkom jednoduchý, zároveň ale veľmi príjemný. To je dôležitejšie, ako len zažívať niečo neuveriteľné dvakrát do roka, keďže to bude ako neustála dovolenka.

"Bohatí príslušníci strednej triedy, voziaci svoje deti, už nie sú „dobrými rodičmi“, ale zlými, lebo zhoršujú budúcnosť svojich detí. Dobrí rodičia dnes kráčajú alebo bicyklujú so svojimi deťmi do školy."

Záverečná otázka: Ako hodnotí Jan Gehl Bratislavu? Je nejako zapojený do tvorby projektu?

David Sim: Jan Gehl má 84 rokov a na dôchodku, no stále je neuveriteľne aktívny a zapojený do všetkých projektov. Do konverzácii o Palme bude tiež zapojený, ale nie je členom projektového tímu.

Bol nadšený, keď sme spomenuli, že ideme do Bratislavy, a upozornil nás, že si máme všimnúť sochu muža trčiaceho z kanála a ďalšie diela. Jan pozná mesto aj slávne kvality jeho centra, ktoré spĺňa predpoklady pre vysokú úroveň urbánneho prostredia. Povedal by som, že je fanúšikom Bratislavy.

*Rozhovor vznikol ešte pred prepuknutím pandémie koronavírusu COVID-19. 

Rozhovor bol autorizovaný, spoločnosť Corwin v prepise nič nezmenila. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.