Martina Gregová 01.09.2023 20:24

Lepšie mesto, menej parkovacích miest. Chudobné mesto ukazuje, že kvalitný verejný priestor je bez áut

Keď sa hovorí o príkladoch úprav verejných priestranstiev a vytláčaní parkujúcich automobilov z ulíc, inšpirácie prichádzajú štandardne z miest západnej či severnej Európy. Problém divokého parkovania je ale globálny a univerzálny. Že s ním treba niečo robiť, pochopili aj mestá v chudobnejších krajinách, kde pristupujú k radikálnym riešeniam.

Autor: Diego González

Pri tvorbe kvalitných verejných priestorov sa mnohé mestá potrebujú vysporiadať najmä so stále rastúcou automobilovou dopravou. Jej prudký nárast v posledných desaťročiach nezapríčinil len potrebu budovania rozsiahlej cestnej siete. Rovnako aktuálnym je aj problém statickej dopravy. Dilemu, čo si počať s parkovacími miestami, trápi nejedno mesto. Zároveň sa ale čoraz viac svetových metropol aj menších miest snaží o prinavrátenie verejného priestoru späť svojim obyvateľom. Bez odstraňovania parkovacích miest je to nezriedka nemožné.   

S rovnakým problémom sa muselo nedávno vysporiadať venezuelské mesto El Hatillo s približne 50-tisíc obyvateľmi, nachádzajúce sa na predmestí metropoly Caracas. Hoci tu v posledných rokoch rýchlo rastú mnohé komerčné zámery, jeho obyvatelia sú vo väčšine prípadov nútení k presunu do práce mimo mesta alebo na jeho opačný koniec. Verejná infraštruktúra je nedostatočná a preto je potrebné cestovať najmä autom.  

Keď mesto predstavilo svoj zámer obnovy priestoru v centre sídla, nazvaný Sucre Boulevard, rozdelilo obyvateľov na dva úplne protichodné tábory. Projekt mestskej obnovy totiž počítal s odstránením jazdných pruhov aj parkovacích miest. Nový verejný priestor sa však mal nachádzať v časti vyhlásenej za národnú pamiatku pre jeho veľkú historickú hodnotu a zachovanú koloniálnu architektúru. Z tohto dôvodu si zámer našiel aj veľa fanúšikov.  

K realizácii Sucre Boulevard napokon došlo v roku 2022 pod vedením architektov z Bastidas y Salinas. Riešené územie sa rozprestiera na 4,1-tisíc metroch štvorcových. Výsledkom je radikálne rozšírený peší verejný priestor, ktorý z oblasti odstránil dopravný chaos, množstvo parkovacích miest v naozaj žalostnom stave a miesto premenil na obľúbenú lokalitu na stretávanie sa. Zároveň táto mestská obnova podporila rozvoj služieb v jej okolí. Rovnako má, spolu so zaujímavou architektúrou, ktorá ju obklopuje, turistický potenciál. 

Priorita architektov bola jasná. „Hlavným cieľom a stratégiou zároveň bolo považovanie chodcov za prioritu," konštatujú. „S tým súviselo obmedzenie premávky, rozšírenie chodníkov, odstránenie aj čiastočné presunutie parkovacích miest. Čo však bolo najdôležitejšie - chceli sme, aby bol peší prechod cez riešené územie plynulý, ničím nerušený a to v celom rozsahu.” 

Výsledkom je tak jeden rozľahlý, kontinuálny verejný priestor, ktorý zaberá celé územie bez prerušenia. Po novom sa tu nachádzajú viaceré body na sedenie, množstvo novovysadenej zelene aj niekoľko menších vodných a herných prvkov. Priestoru síce dominuje najmä betón v rôznych podobách, no očakáva sa, že po vyrastení vysadenej zelene bude riešené územie zelenšie a užívateľsky omnoho príjemnejšie.  

Betón ako hlavný materiál bol zvolený najmä z dôvodu jeho v podstate neobmedzených tvarových možností. Autori projektu vďaka jeho použitiu mohli experimentovať s tvarmi aj funkciami, a to nielen pri tvorbe nového mobiliáru, ale aj pri samotnom tvarovaní terénu. „Na pochôdznej časti sme navyše navrhli radiálny kompozičný vzor, ktorý sa podľa daností lokality zahusťuje a následne rozširuje. To všetko so zámerom prepájať jednotlivé služby, budovy aj ulice,” opisujú autori projektu. Výber materiálu však mal aj iný význam. Jeho minimalistický výraz necháva vyniknúť okolitej, o čosi farebnejšej a v mnohých prípadoch aj historicky zaujímavej architektúre, nachádzajúcej sa v okolí riešeného územia.  

Vďaka projektu Sucre Boulevard získali obyvatelia mesta El Hatillo nový verejný priestor, odpočinkové plochy aj novovysadenú zeleň. Aj napriek historickej hodnote daného miesta sa však pri schvaľovaní projektu ozývali mnohé hlasy, ktoré boli proti tomuto zámeru. Dôvodom bolo najmä znižovanie počtu parkovacích miest v danej lokalite aj odstraňovanie niektorých jazdných pruhov. Ide teda o typ problému, s ktorým sa stretáva nejedno mesto, vrátane sídiel na Slovensku.

El Hatillo sa v tomto prípade rozhodlo dať prednosť chodcom, stratégií pre rozvoj verejného priestoru je však omnoho viac. Ak je cieľom tvorba udržateľných miest, potrebné je dbať aj na opačnú stranu problému. Riešením je najmä rozvoj kvalitnej verejnej dopravy či cyklodopravy a v prípade statickej dopravy jej vytláčanie do podzemných garáží alebo záchytných parkovacích domov na okrajoch miest či štvrtí. Že divoké parkovanie ale predstavuje problém, dnes chápu už aj chudobnejšie mestá v krajinách tretieho sveta. 

(Archdaily, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.