Adrian Gubčo 04.11.2023 17:30

Koniec starej Bratislavy. Slovenská metropola je iné mesto, ako si namýšľame

Keď sa povie identita Bratislavy, veľa hrdých obyvateľov povie, že ju tvorí romantické prostredie historického jadra, vinohradnícka tradícia, prechádzky na Železnú studničku a mierne gýčové, no obľúbené Vianočné trhy. Neprekvapivo, podobne je nastavený aj marketing mesta, nasmerovaný na turistov. Skutočná Bratislava je ale iné mesto, ako si pamätáme a myslíme.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Typický obraz slovenskej metropoly je podľa oficiálneho naratívu tvorený Bratislavským hradom, zachovanými uličkami v stredovekej časti mesta, Katedrálou sv. Martina alebo Hviezdoslavovym námestím. Bratislava je v tomto kontexte opisovaná ako zmenšenina Viedne, Budapešti či Prahy, teda veľkých historických miest so silnou klasickou kultúrou. Pravidelne sa oživujú motívy predvojnovej situácie, keď tu v zdanlivej harmónii žilo niekoľko národností.

Takýto spôsob prezentácie Bratislavy má svoje pozitíva aj negatíva. Na oživovaní tradícií nie je v princípe nič zlé a môžu prispieť k posilneniu vzťahu ľudí k mestu. Obrovský záujem o obnovu Michalskej veže, Lekárne u Salvatora alebo kúpeľov Grössling indikuje, že bratislavská verejnosť si váži odkazu predošlých generácií obyvateľov, a to aj napriek faktu, že v priebehu 20. storočia došlo k prakticky úplnej výmene populácie. Takíto ľudia sú potom strážcom hodnôt a historickej pamäte.

Na strane druhej môže byť ale posilňovanie idealizovaného tradičného obrazu Bratislavy založené na úplne mylných predpokladoch a viesť k prehliadaniu dôležitých zmien, ktoré formujú jej obraz. Bratislava v roku 2023 nie je tým istým mestom, akým bolo v roku 1903, 1923 – a dokonca ani v roku 1990. Za uplynulé desaťročia nedošlo len k výmene obyvateľstva či režimov, ale aj k zmene toho, čo robí Bratislavu Bratislavou.

Súčasné hlavné mesto Slovenska sa každým rokom vzďaľuje viacerými médiami aj publikáciami prezentovaného obrazu provinčného a pokojného rakúsko-uhorského mestečka. Namiesto toho sa približuje globalizovanej metropole, dychtivo preberajúcej trendy z popredných veľkomiest sveta.

S určitým zveličením, život moderného súčasného obyvateľa Bratislavy sa už takmer neodohráva v starých kaviarňach, vinárňach a na Korze. Namiesto toho sa delí medzi prácu v bizniscentre, návštevu obchodov v nákupnom centre západoeurópskeho štýlu a stravovanie v reštauráciách s ázijskou, talianskou alebo americkou kuchyňou. Prešpuráčtinu, teda mix nemčiny, maďarčiny, slovenčiny a jidišu, dnes nahradila angličtina, keďže čoraz viac ľudí pracuje v medzinárodných tímoch s kolegami z celého sveta.

Meniaci sa životný štýl sa priamo odráža na tvári mesta. Ako to už býva, má to svoje slabé aj silné stránky. Očarenie americkými urbanistickými vzormi vyústilo v katastrofálny rast automobilizmu, rozťahovanie predmestí a výstavbu veľkých nákupných galérií, ktoré dusia maloobchod v uliciach. Zároveň ale vidíme aj protichodné tendencie. Ľudia v čoraz väčšej miere uznávajú hodnoty európskej mestotvorby, založenej na kompaktnej zástavbe s aktívnym prízemím, významom pešej, cyklistickej či verejnej dopravy a vysokou kvalitou verejných priestorov.

Súčasný vývoj vedie ku vzniku novej Bratislavy. Náreky, že niektoré jej prejavy – výškové budovy a dokonca mrakodrapy v rámci mesta, anglické názvy developerských projektov či cyklotrasy, uberajúce z automobilových pruhov – sem nepatria, sú ozvenami starého sveta alebo svetov, ktorý speje k postupnému zániku. Mesto sa dlho hľadalo, váhajúc medzi tradíciou a krokom do budúcnosti. Všetko ale nasvedčuje tomu, že si do istej miery samovoľne vybralo druhú možnosť.

Bratislava mala svoje silné obdobia a kvality, z ktorých čerpá doteraz. Spôsob, akým bolo mesto spojené s prírodným prostredím svojho zázemia a vedelo tieto danosti využiť, je veľmi hodnotným príspevkom do diskusie o udržateľnosti. Takmer až kúpeľný oddychový charakter Prešporku pred prvou svetovou vojnou sa miestami darí replikovať dodnes a je jedným z hlavných dôvodov, prečo návštevníci či expati slovenskú metropolu oceňujú.

To by ale nemalo brániť pokračujúcej transformácii mesta. Bratislava musí pokračovať vo veľkej prestavbe bývalých priemyselných areálov, budovaní hustých polyfunkčných štvrtí a dnes už jednoznačne aj výstavbe kvalitných výškových budov, ktoré sa jedinečným spôsobom podieľajú na tvorbe jej dynamického obrazu. Taktiež potrebuje lákať investorov, podporovať podnikateľov a zameriavať sa na talentovaných ľudí, ktorí tu musia získať vynikajúce podmienky pre prácu i pre život. Mesto si vyžaduje špičkové nemocnice, (medzinárodné) školy, mohutnú električkovú sieť a cyklotrasy. Musí mať povesť tolerantného, bezpečného a progresívneho (na budúcnosť orientovaného) miesta.

Nejde len o naivný sen. Bratislava už do veľkej miery mestom budúcnosti je a v budúcnosti – ak sa neudeje nejaká katastrofa – to bude platiť v ešte silnejšej miere. Bolo by ale veľmi prospešné, keby si to začala vo výraznejšej miere uvedomovať aj spoločnosť, resp. jej reprezentácia a ľudia, ktorí robia rozhodnutia a tvoria základné rámce komunikácie. Slovenské hlavné mesto by v takom prípade mohlo ešte viac zužitkovať svoj potenciál a vytvoriť hrádzu voči odlivu mozgov z krajiny. Nepomôže tým len sebe, ale aj celému Slovensku.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.