Adrian Gubčo 22.09.2023 11:53

Závan novej Bratislavy. Slovenská metropola naznačuje svoj potenciál, na jeho odkrytie treba štát

Každé jedny komunálne voľby opakujú kandidáti a kandidátky jednu mantru: Bratislava je mesto s obrovským potenciálom. Všetci sľubujú, že ho odhalia a využijú, napriek tomu ho až doteraz verejnosť nevnímala. Posledné mesiace ale priniesli niekoľko udalostí, ktoré naznačujú, čím by slovenská metropola mohla byť. Jej cesta však bude dlhá.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Veľká zmena v ovzduší

Bratislava prešla za posledné tri desaťročia obrovskými zmenami. Postsocialistická transformácia urobila zo zanedbaného, šedého a do istej miery prehliadnuteľného mesta pomerne dynamickú metropolu so silnou ekonomikou, progresívnou orientáciou (čím nie je myslená politická strana) a svojskou atmosférou – podľa niektorých až prímorskou a uvoľnenou. Napriek tomu bol vzťah ľudí k nej rozpoltený.

Mnoho ľudí život v Bratislave z objektívnych príčin kritizuje. Ceny nehnuteľností sú absurdne vysoké – slovenské hlavné mesto patrí k relatívne najdrahším metropolám v Európe. V uliciach či verejnej doprave je citeľný investičný dlh. Ešte viac sa ale dotýka nemocníc, škôl, sociálnej infraštruktúry, kultúry a ďalších aspektov, ktoré sa podieľajú na celkovej kvalite životnej úrovni.

Napriek tomu ale rastie skupina obyvateľov, ktorá bývanie v meste obľubuje. Oceňujú pokoj a mierku slovenskej metropoly, prítomnosť zelene a prírodnej krajiny, existenciu viacerých vodných plôch, pribúdajúce gastronomické koncepty, ktorých úroveň sa približuje vyspelej Európe, alebo atraktívne prostredie zrevitalizovaných častí mesta – či už starších alebo novších. Pri dostatku prostriedkov sa aj v Bratislave dá žiť relatívne kvalitný život.

Je vysoko pravdepodobné, že v budúcnosti určia mnohí rok 2023 ako zlomový. Práve počas uplynulých mesiacov totiž došlo k viacerým zásadným aj symbolickým zmenám, ktoré posúvajú celú Bratislavu na vyššiu úroveň – a ľudia to cítia.

Odštartovalo to sprístupnenie zrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie ešte na konci roka 2022. Nasledovalo otvorenie prvej naozaj modernej a komfortnej nemocnice v Boroch. Na jar pribudlo predĺžené nábrežie v projekte Eurovea, nad ktorým sa týči dnes už takmer dobudovaný mrakodrap Eurovea Tower, nová dominanta mesta. Počas leta bol dokončený možno najvýraznejší zásah - hoci skôr symbolikou ako rozsahom. Opätovne spustená bola fontána Družba na Námestí slobody.

Tým sa ale výpočet zmien nekončí. Mesto zrealizovalo široké cyklopruhy na Rázusovom a Vajanského nábreží, čo je opäť veľmi symbolický krok, ukazujúci, že Bratislava mení prístup k udržateľnej doprave. Podobnou zmenou bude zrušenie parkovania na chodníkoch, čím sa odstráni vo vyspelej Európe neslýchaný stav. Otvárajú sa prvé rozšírené a zmodernizované školy a onedlho sa dokončia aj rekonštrukcie viacerých pamiatok a kultúrnych objektov.

Do toho sa ešte otvárajú nové a nové koncepty a prevádzky, ktoré rozširujú možnosti stravovania a zábavy. Kvalitné reštaurácie, bary, kaviarne, kluby (vrátane vznikajúceho uzla zábavy v priestoroch Prioru na Kamennom námestí), malé galérie, kiná a naostatok aj kultúrne podujatia vo verejnom priestore menia pohľad na mesto. Na vnímanú kvalitu života majú väčší dosah ako mnohé mnohomiliónové projekty.

Kombinovaný dosah týchto nedávno dokončených zásahov má za následok, že Bratislava počas tohto roka prekročila neviditeľnú a do veľkej miery individuálne vnímateľnú hranicu – no predsa len existujúcu. Slovenská metropola konečne ukázala svoj potenciál. Dokázala, že dokáže byť sebavedomým, príjemným a vyspelým mestom.

Obľúbenosť obnovenej fontány, socha, týčiaca sa nad novou promenádou pri Eurovei, prechádzky v zlepšujúcom sa Sade Janka Kráľa, posedenie v štýlovej kaviarni, návšteva výstavy v upravenej SNG alebo cesta v nových prostriedkoch MHD – to všetko sú drobné kúsky lepšieho mesta, ktoré sa stáva na pohľad reálnym cieľom. Navyše, mnohé procesy a zámery naznačujú, že toto zlepšovanie môže pokračovať.

Problémom ostáva, že skvalitňovanie Bratislavy neprebieha tak rýchlo a niektorých oblastí sa týka len minimálne. Developeri, súkromní podnikatelia a čiastočne aj mesto, mestské časti a kraj realizujú svoje zámery v rámci limitovaných možností. Najväčšou prekážkou je pritom nezriedka štát.

Obnova fontány na Námestí slobody je symbolickou realizáciou - ukazuje, že Bratislava môže byť naozaj skvelý miestom pre život. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Štát si nevšíma Bratislavu

Spojenie „potenciál Bratislavy“ priamo súvisí s jej možnými ambíciami a reálnou možnosťou ich naplniť. Samospráva, developer, podnikateľ či jednotlivec dokáže zrealizovať svoju víziu do istej miery – pokiaľ ale dosiahne určitý rozsah, nutná je spolupráca viacerých hráčov. Čím väčšie sú plány, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa to nejakým spôsobom dotkne aj štátu.

Príkladom je rozvoj verejnej dopravy. Hlavné mesto začalo realizovať určité riešenia, zamerané na podporu cyklodopravy, využívania mestských električiek, trolejbusov a autobusov a na znižovanie významu individuálnej automobilovej dopravy. Tieto zásahy ale musia naraziť na limit. Sebelepšia sieť cyklotrás ani kompletná obnova vozového parku totiž nie je dostatočná, pokiaľ nevznikne moderná železničná infraštruktúra alebo niektoré kľúčové cesty.

O limitoch spolupráce sa presviedča bratislavský Magistrát, ktorý má záujem o rekonštrukciu Hlavnej stanice. Aj pri tej najjednoduchšej variante pôjde o obrovský projekt, ktorý si bude vyžadovať koordináciu medzi mestom, Železnicami Slovenskej republiky, Železničnou spoločnosťou Slovensko, Ministerstvom dopravy SR a prípadne aj súkromnými developermi. Je ale nemožné dostať všetky zložky na jednu loď, pokiaľ sa s každou zmenou vlády doterajšia práca kompletne zahodí.

Toto je len jeden príklad z mnohých, keď chýba štátu ucelená vízia toho, ako pristúpiť k rozvoju Bratislavy. Vedomý rozvoj hlavného mesta je jedným zo základov budovania štátu. V 19. a 20. storočí investovali jednotlivé krajiny veľkorysé prostriedky do prestavieb miest, ktoré sa naplnili veľkolepými verejnými budovami, bulvármi, parkami aj dopravnými systémami. Niektoré krajiny v tom pokračujú doteraz, pričom sa zameriavajú na zlepšovanie kvality života.

Slovensko, ktoré je stále novou a nedobudovanou krajinou bez dlhej tradície, potrebuje prevziať tento princíp – nie však v podobe pozoruhodne obstaraných a kontroverzných sôch na Bratislavskom hrade, ale v podobe vedomých a odborne vyargumentovaných investícií do kľúčových budov, priestorov či prvkov občianskej vybavenosti, nehovoriac o dopravnej infraštruktúre či plánovaní ako takom.

Politických lídrov, ktorí by toto reflektovali, je ako šafranu. Odráža sa to v absencii koncepčného prístupu a starostlivosti zo strany štátu. V horšom prípade je postup presne opačný. „Bohatá“ Bratislava je vnímaná ako dojná krava, ktorá produkuje ekonomické hodnoty pre zvyšok republiky, pričom je politicky bezpečné, aby bola „žmýkaná“ ešte viac. Nič na tom nemení fakt, že výrazná časť parlamentu je tvorená ľuďmi s trvalým pobytom v metropole. Sami poslanci a poslankyne vnímajú napriek nadpriemerným platom nedostatky, neurobia ale nič skutočne užitočné, aby ich napravili.

Vízia Bratislavy ako skvelého mesta budúcnosti sa stáva uchopiteľnou. Zdroj: J&T Real Estate

Ako by vyzeralo mesto, využívajúce svoj potenciál

Je pravdepodobne veľmi naivné očakávať, že sa to v dohľadnej dobe zmení – bez ohľadu na výsledok nadchádzajúcich volieb. Dnes sa zdá, že viaceré zlepšenia, ktoré v Bratislave nastali, sú pre politickú reprezentáciu dôkazom, že mestu sa darí a nepotrebuje mimoriadnu pomoc. Ak by ale nastal opak – teda ľudia by pochopili, že metropola môže byť naozaj skvelé miesto a preto je vhodné vytvoriť podmienky pre rýchlejšiu transformáciu – výsledky by mohli byť ohromujúce.

V prvom rade by bolo potrebné prekonať obrovský investičný dlh do technickej a dopravnej infraštruktúry, rovnako ako do verejných priestorov, predovšetkým chodníkov. Dnes sa odhaduje, že ide o miliardové sumy, no rozložené na niekoľko rokov by sa zmestili do rozpočtu, ak by bol ekvivalentný napríklad k Prahe. Bratislava s dostatkom prostriedkov a kompetencií pre svoj rozvoj by ale mohla byť jedným z najlepších miest pre život v Európe.

V prvom rade možno predpokladať, že by sa radikálne zlepšila dopravná infraštruktúra. Dobudovaná by bola električková sieť, ktorá by spájala staré aj nové centrum s okrajovými štvrťami a lokálnymi uzlami tak, že by sa väčšina obyvateľov mesta dokázala do cieľa prepraviť do 20 minút prostredníctvom pohodlného, tichého, spoľahlivého a bezkolízneho dopravného prostriedku. Ďalší by zas mohli využívať vlaky, ktoré by nahrádzali metro a prepájali mesto so zázemím.

Kľúčom k vyššej atraktivite železničnej dopravy by boli zmodernizované a bezbariérové železničné stanice, počínajúc novou Hlavnou stanicou. Z tej by sa stal integrovaný uzol, prepájajúci vlaky s mestskou hromadnou dopravou, ale aj cyklistickou sieťou. Tá by bola zriadená v kvalite, ktorá by umožňovala bezpečný pohyb pre dospelých, detí a seniorov.

Na druhej strane, vybudovaná by bola séria nových cestných prepojení, ktoré by umžňovali odkláňať automobilovú dopravu. Tomášikova by tak pokračovala po Račiansku, rovnako ako Bojnická. Odtiaľto by pokračovala popod masív Malých Karpát tak, aby sa napojila na Lamač a rozvíjajúcu sa Záhorskú nížinu. Nebola by jediným obdobným projektom – Šancová by mala získať obchvat v podobe Severnej tangenty, jedného dňa by sa dobudoval aj okruh okolo mesta prostredníctvom tunela Karpaty na D4.

Tieto zásahy by umožnili upokojenie vnútorných ulíc a ich premenu na zdieľané či cyklistické ulice. Radikálne by stúpla kvalita verejného priestoru a celé mesto by bolo bezpečné pre peších. Namiesto plôch, dnes určených pre autá, by mohli vzniknúť pobytové a zelené priestranstvá, dôležité v kontexte klimatických zmien a zachytávania dažďovej vody.

Mesto a štát by si takto vytvárali predpoklady pre ekonomický rozvoj. Odrazilo by sa to v rozvíjajúcej sa výstavbe, ktorá by mala väčšinou podobu blokovej zástavby s ľudskou mierkou a aktívnym parterom. Rástol by počet obyvateľov, priťahovaných ekonomickými možnosťami a atraktívnym životom.

Získané prostriedky by sa mohli taktiež investovať do novej občianskej vybavenosti – nového kongresového centra, chýbajúcich múzeí (napríklad vedecko-technického, vojensko-historického, holokaustu a ďalších), galérií (dizajnu, architektúry, súčasného umenia), novej filharmónie, koncertnej sály, knižnice a ďalších.

Dobre fungujúca a financovaná Bratislava by bola prosperujúcim mestom, kde by vznikali a rozvíjali sa inovatívne firmy, čerpajúce z kvalitného ľudského kapitálu v podobe študentov/iek a absolventov/iek lokálnych univerzít, ale aj talentovaných zahraničných migrantov/iek. Okrem domácich firiem by tu pôsobili aj zahraniční investori, ktorí by neotvárali len centrá zdieľaných služieb, ale aj regionálne centrály.

Pozície s vysokou pridanou hodnotou by na seba viazali celú sieť podporných pracovísk, vďaka rozsiahlej výstavbe vo väzbe na verejnú a cyklistickú dopravu by však nebol problém s dostupnosťou bývania – ani cenovou, ani dopravnou. Široká verejnosť by mala prístup nielen k práci či vzdelaniu, ale aj benefitom v podobe upravených parkov, nábreží a udržiavaných lesoparkov.

Znie to ako rojčenie a zbytočné snívanie? Nie celkom. Väčšina z týchto vízií už na papieri existuje. Veľké dopravné projekty sú v rozličných materiáloch (vrátane Územného plánu!) nakreslené už desaťročia, iniciatíva pre vznik kultúrneho a kongresového centra je dobre známa, existujú prvé stratégie podpory inovácií, vznikli vízie podpory nájomného bývania, nový stavebný zákon má zlepšiť prípravu nového developmentu.

Nejde tak v princípe o nič nereálne. V niektorých prípadoch sa začali robiť prvé kroky na implementácii jednotlivých zámerov. Zároveň ale potrebujú určité spojivo – jasný záujem štátu na rozvoji hlavného mesta, doplnený o konkrétne kroky.

Rok 2023 by tak mohol byť len náznakom toho, čo Bratislavu čaká: premena na špičkové mesto, známe kombináciou inovatívnosti, spojenia s prírodou a uvoľneného životného štýlu. Po prvýkrát za veľmi dlhú dobu sa stáva tento cieľ uchopiteľným.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.