Martina Gregová 01.07.2023 16:22

Koniec mrakodrapov. Paríž zakazuje výškové budovy a vytláča ich za hranice

V parížskych obvodoch, ktoré priamo nadväzujú na centrum mesta, nemôže byť po novom navrhnutá budova vyššia ako 37 metrov. Mestská rada totiž obnovila zákon zo 70. rokov, ktorý v roku 2010 zrušil vtedajší starosta Paríža. Cieľom je chrániť vzácnu panorámu mesta, ktorú nemajú narúšať nové výškové dominanty.

Tour Triangle. Zdroj: Herzog & de Meuron

Počiatky snáh o zákaz stavania do výšky v Paríži siahajú do 70. rokov 20. storočia. Zákon o zákaze takejto výstavby bol zavedený počas obdobia horlivého rozvoja mesta. Schválený bol čiastočne ako reakcia na výstavbu kancelárskeho mrakodrapu Tour Montparnasse, ktorý je po Eiffelovej veži druhou najvyššou stavbou, nachádzajúcou sa vo francúzskej metropole (priamo v meste). Parížanmi je táto budova všeobecne nenávidená. Mrakodrapy sa potom začali sústreďovať v štvrtiach La Défense a Courbevoie, ktoré nie sú administratívne súčasťou Paríža. 

Staronové nariadenie má prominentných obhajcov. „Keď sa obzrieme späť do histórie, Paríž skutočne nikdy nepoužil takúto výstavbu na vytvorenie svojej hustoty. Mesto bolo vybudované všade v približne rovnakej výške a nachádza sa tu len veľmi málo výškových budov," konštatuje Franck Boutté, ktorý vedie dielňu environmentálneho inžinierstva a ktorý v roku 2022 získal Veľkú cenu mestského plánovania (Grand Prix de l’urbanisme). 

To, čo niekoľko desaťročí fungovalo, sa rozhodol v roku 2010 zmeniť vtedajší starosta Bertrand Delanoë. Nové nariadenie o územnom plánovaní zrušilo zákon z roku 1977 a umožnilo tak výstavbu až 50 metrov vysokých obytných budov a 180 metrov vysokých kancelárskych budov. „Povedali sme si, že Paríž je staromódny, že musíme stavať vysoké veže v kontexte konkurencie iných európskych metropol,” obhajoval nové nariadenie Emile Meunier, jeden z jeho presadzovateľov. Týkalo sa to však len niekoľkých oblastí v okolí Boulevard Périphérique na administratívnej hranici mesta. 

Nie je žiadnym tajomstvom, že aj v iných metropolách hľadajú vhodné riešenia, vďaka ktorým by sa podarilo skĺbiť rozvoj miest so zachovaním ich panorámy. Len nedávno sa s podobným problémom muselo popasovať aj mesto Londýn. Kontroverzná budova Paddington Square, za návrhom ktorej stojí štúdio Renza Piana, musela po rozsiahlej kritike prejsť výraznými úpravami, ktoré zahŕňali predovšetkým zmenu jej výšky. Dôvodom bol fakt, že v britskej metropole je kladený veľký dôraz na zachovanie priehľadov na kľúčové pamiatky. Architekti tu sú preto často vyzývaní k tomu, aby s výškami jednotlivých novonavrhovaných budov pracovali vhodným spôsobom a stavby tak vhodne dotvárali celkový výraz mesta.   

Za obnovením parížskeho nariadenia takisto stojí jeden kontroverzný projekt. Jedná sa o budovu Tour Triangle, ktorá bola navrhnutá svetoznámym architektonickým štúdiom Herzog & de Meuron. Tento 42-podlažný pyramídový sklenený mrakodrap sa bude nachádzať v 15. parížskom obvode, blízko Parc des Expositions de la Porte de Versailles. Po svojom dokončení sa budova stane treťou najvyššou v Paríži. Kvôli svojej výške však zožala obrovskú kritiku, a to nielen laickej, ale aj odbornej verejnosti.

Proti výstavbe vysokých budov v Paríži dlhodobo bojujú mnohé ekologické skupiny. Ich predstavitelia pritom argumentujú najmä tým, že takto navrhnuté budovy spotrebujú omnoha viac energie, ich uhlíková stopa je väčšia ako pri budovách s menším počtom podlaží, a navyše si vyžadujú aj viac stavebného materiálu.  

Naproti tomu sa ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že stavať do šírky, a nie do výšky, je v tejto metropole už takmer nemožné. „Paríž je už plný ako vajce, neprichádza do úvahy ho zahusťovať, Parížania to už neznesú. Je to najhustejšie mesto v Európe z pohľadu ľudí aj budov, treba vedieť povedať stop. Musíme za každú cenu prestať vytvárať nové metre štvorcové na úrovni terénu," hovorí Emile Meunier. Medzi týmito skupinami stoja komentátori, ktorí pripomínajú, že sa obnovením nariadenia aj tak veľa nemení, keďže veľká väčšina Paríža je už zaregulovaná tak či tak. Mrakodrapy sa aj naďalej stavajú a budú stavať v La Défense. 

Otázka toho, či budú európske mestá rásť do výšky alebo naopak, je momentálne jednou z najdôležitejších tém, s ktorou je nutné sa vyrovnať. Na jednej strane výstavba do výšky výrazným spôsobom mení mestskú panorámu a teoreticky môže narušiť historický ráz mnohých mestských štvrtí. Na druhej strane však uvoľňuje plochy v okolí budov, ktoré možno využiť ako verejný priestor. Okrem toho prispieva k rýchlejšiemu rozvoju miest a prispieva k efektívnejšiemu využitiu vzácnych mestských pozemkov.  

Zákony o územnom plánovaní a urbanistické regulácie sú jednými z hlavných nástrojov kontroly vývoja a imidžu miest. Môžu ale byť aj kontroverzným bodom, keďže obmedzujúce regulácie možno vnímať ako prekážku rozvoja mesta. Paríž sa zatiaľ rozhodol vydať cestou zákazu výstavby naozaj vysokých budov. Do akej miery to francúzsku metropolu skutočne ovplyvní - a či ju to vôbec zasiahne - ukáže až budúcnosť. 

(20minutes.fr, Archdaily, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.