Adrian Gubčo 06.01.2023 12:45

Bratislavský Central park: Kde by mohlo byť najlepšie rekreačné územie v meste

Bratislava je veľmi zelené mesto. Platí to z akéhokoľvek uhla pohľadu a každý obyvateľ mesta má do pár minút v pešom dosahu zelenú, parkovo upravenú a u mnohých ľudí dokonca lesnú plochu. Ak však niečo chýba, sú to komplexne vybavené parky celomestského významu, ktoré by poskytovali naozaj širokú škálu aktivít – nielen prechádzky, venčenie psa alebo sedenie na lavičke, ale aj bohatý rekreačný, športový a kultúrny program s náležitou vybavenosťou. Kde by mohol takýto park vzniknúť?

Zdroj: Google Maps, Bratislava - Hlavné mesto SR

Napriek častým nárekom o chýbajúcej zeleni, Bratislava ostáva zeleným mestom. Hoci možno diskutovať o metodológii, už v roku 2018 holandský cestovateľský portál TravelBird označil slovenskú metropolu na jedno z najzelenších miest sveta. Mesto vyniklo v rozsahu vinohradov, skvelú pozíciu malo aj vo výmere poľnohospodárskej pôdy na hlavu, lesných plôch, verejných záhrad či udržiavaných trávnikov. O niečo horšie bolo na tom v rozsahu mestských parkov, kde Bratislavu predbehli viaceré husto zastavané mestá, no s niekoľkými málo obrovskými parkami. Stále je však na tom zo svetového hľadiska vynikajúco.

Metropola tak nemá problém s nedostatkom zelene. Komplikáciou nie je ani postupné zahusťovanie mesta, vypĺňanie prieluk alebo transformácia brownfieldov. Väčšina súčasných projektov už sama prináša plochy kultivovanej a udržiavanej zelene, čo nezriedka vyžaduje aj územnoplánovacia regulácia. Čo sa týka starších štruktúr, modernistické sídliská sú postavené takmer kompletne v zeleni. Hustejšie zastavané vnútorné mesto zas disponuje pásom parkov a záhrad, ktoré ako prstenec obklopujú celé centrum mesta.

Problémom je skôr kvalita existujúcich zelených plôch. Komplikácie sú mnohoraké, od zanedbanej údržby prícestnej zelene, v dôsledku čoho ju bude nutné čoskoro odstraňovať a nahrádzať, cez prítomnosť inváznych druhov (napríklad pajaseňa žliazkatého, ktorým je Bratislava doslova zamorená), po nízku využiteľnosť mnohých zelených plôch. V minulosti výsadba prebiehala v mnohých prípadoch bez odborného dozoru, v rámci rozličných „akcií Z“. Keďže sú zelené plochy dnes v Bratislave také obrovské, mesto a mestské časti nezvládajú adekvátnu údržbu, a to z hľadiska financií ani ľudských kapacít.

K tomu je navyše problémom aj celková úroveň parkov, ktoré nezodpovedajú súčasným štandardom. V najznámejších parkoch – v Sade Janka Kráľa, Medickej záhrade, na Námestí slobody, na Račianskom mýte alebo v Parku Andreja Hlinku – sú možnosti trávenia voľného času limitované ich architektúrou, dizajnom, stavom aj prevádzkovými poriadkami. V kľúčovom Sade Janka Kráľa sa k tomu pridáva pamiatkový status, ktorý tu ani v prípade výraznejšej rekonštrukcie (ktorá sa očakáva v najbližších rokoch) neumožní realizovať plnú škálu aktivít, porovnateľnú s centrálnymi parkami iných veľkomiest. Náplasťou sú aspoň susedné nákupné centrum a v lete pláž na nábreží, to ale úplne nestačí.

Dnešné parky sú otvorené, inkluzívne, bezpečné a multigeneračné priestory, prístupné pre všetky vrstvy a spoločenské komunity, spojené s ekologickým prístupom k životnému prostrediu a širokými možnosťami pre trávenie voľného času. Okrem samotnej zelene v rozličných formách to znamená aj doplnenie vybavenosti: športovísk, gastronómie, miest pre kultúrne predstavenia a stretnutia, atrakcií pre deti, mládež alebo rodiny, vodných plôch, umenia, záhrad, pamätníkov a podobne. Prirodzene, vyžaduje si to aj určitú menšiu mieru výstavby objektov, v ktorých by sa vybavenosť nachádzala.

Okrem toho, ak má ísť o „central park“, prirodzená je dobrá dopravná dostupnosť, predovšetkým verejnou dopravou, peši, na bicykloch – ale v určitej minimálnej miere aj autami. Parky by mali byť prístupné aj pre ľudí, ktorí sa inak dopravovať nemôžu, resp. len s mimoriadnymi komplikáciami.

Je zrejmé, že Bratislava dnes takýto central park nemá a ani nemôže mať. „Parkom“ skutočne celomestského významu je Bratislavský lesopark a jeho kľúčové rekreačné územia Železná studnička a Kamzík. Tieto sa približujú tomu, čo má obsahovať dobrý park, stále však ide o lesopark s určitými obmedzeniami. Tieto plochy nemožno skomercionalizovať, keďže majú asociovať nedotknuté prírodné prostredie. Pre skutočný centrálny park treba hľadať miesto inde – v meste.

Sad Janka Kráľa je najbližšie k tomu, aby bol centrálnym parkom. Má však určité obmedzenia, ktoré tomu bránia

Kde hľadať centrálny park

Ak vychádzame z toho, že žiaden zo súčasných parkov, resp. ako parky vnímaných priestorov týmto centrálnym parkom byť nemôže (hoci Sad Janka Kráľa s okolím sa tomu môže priblížiť), je nutné prehodnotiť pohľad na existujúce plochy. Druhou možnosťou je hľadať miesta, kde by takýto park mohol v budúcnosti v rámci rozvoja mesta vzniknúť. Keďže kľúčovými kritériami sú dostatočne rozsiahla plocha, prítomnosť zelených alebo modrých elementov a dobrá dopravná dostupnosť, treba otvorene povedať, že možností pre umiestnenie nového veľkého priestoru nie je veľa.

Ako prvá možnosť sa prirodzene núka okolie nádrže („jazera“) Kuchajda. Už dnes ide o veľmi populárny areál, kde sa vo väzbe na vodnú plochu nachádzajú športoviská a miesta pre rekreáciu. V areáli sú umiestnené aj viaceré gastronomické zariadenia, skromné detské ihriská a výhodou je blízkosť nákupného centra s ďalšími možnosťami pre trávenie voľného času a parkovaním. Kuchajda je dostupná električkami na Vajnorskej radiále. Verejný priestor je inak na zlej úrovni, vodná plocha je neustále konfrontovaná so zamorením sinicami a sľubovaná veľká architektonická súťaž, ktorá sa údajne už okolo roku 2018 pripravovala, sa nikdy nerealizovala.

Výhľadovo by sa mohla situácia zlepšiť, keď sa spustí transformácia Pasienkov na polyfunkčnú štvrť s bývaním a občianskou vybavenosťou. Development pripravuje spoločnosť TESAKO, blízka J&T Real Estate. Už pred desaťročím usporiadala urbanistickú súťaž, ktorej sa zúčastnili významné mená slovenskej architektonickej scény – okrem iných, aj kancelária súčasného bratislavského primátora. Zvíťazil však ateliér Compass, ktorý zaujal svojim konceptom „najväčšieho parku v Bratislave“, ktorý by prepájal areál Kuchajdy s novou výstavbou. Rozšírenie a skvalitnenie verejných priestorov s výhľadovým vybudovaním nových električkových tratí na (predĺženej) Tomášikovej radikálne zdvihne atraktivitu aj význam územia.

Kuchajda by mohla skutočne priťahovať veľké množstvo ľudí, najmä z východnej časti Bratislavy. Otázkou však ostáva, aký dôvod sem chodiť budú mať obyvatelia iných, vzdialenejších častí mesta. Akú motiváciu bude mať človek z Petržalky, Lamača, Borov či Devínskej Novej Vsi? Predpokladám teda, že pri Kuchajde môže vzniknúť vynikajúci park, za predpokladu dobrého dizajnu a prepojenia s pripravovanou zástavbou. Jeho význam však nebude celomestský.

O vzniku „centrálneho parku“ sa v minulosti hovorilo v súvislosti s pásom územia pozdĺž Chorvátskeho ramena v Petržalke. Jadro malo byť medzi Rusovskou cestou a Romanovou. S myšlienkou prišli aktivisti, ktorí ju prezentovali ako alternatívu voči pred časom uvažovanému vybudovaniu cesty, paralelnej s pripravovanou električkovou traťou. Radikálnejší z nich odmietali dokonca aj trať v záujme zachovania dnešného charakteru územia. To bolo ponechané ako nezastavané v očakávaní výstavby línie nosného systému verejnej dopravy (pôvodne metra), po ktorom sa mala v tomto koridore vybudovať „obalová zástavba“, tvorená najmä vybavenosťou a službami, ktoré na najväčšom sídlisku chýbali. Keďže však nevznikol nosný systém, lokalita postupne zarástla náletovou zeleňou.

Mnohí občania si na tento stav zvykli, zmierili sa s ním a do istej miery ho začali využívať, napríklad na venčenie psov. Ide však o neudržateľnú víziu. Električková trať medzi Jungmannovou a Janíkovým dvorom je dnes už v úvodných fázach výstavby. Po jej dokončení sa územie odomkne pre development – našťastie. Sídlisko Petržalka je extrémne riedko zastavané a napriek výstavbe nákupných centier tu doteraz chýba dosť vybavenosti, nové typológie bývania, pracoviská a najmä jeho centrum. Nie je pritom vhodnejšia plocha, ako práve okolie Chorvátskeho ramena.

Petržalka sa vďaka využitiu územia popri ramene môže priblížiť konceptu mesta krátkych vzdialeností, získať chýbajúcu vybavenosť a obohatiť sa aj z hľadiska sociálneho mixu. Hustejšia zástavba bude ekonomicky efektívnejšia, vďaka čomu bude možné lepšie udržiavať zeleň v rámci sídliska. Navyše, priamo popri Chorvátskom ramene zeleň zachovaná ostane – vznikne tu príťažlivý líniový park, vo vyššie zmienenom jadre pomerne rozsiahly. Centrálny park na tomto mieste tak nie je reálny ani vhodný.

Existuje ešte niekoľko lokalít pre umiestnenie väčších parkov. Hypotetická transformácia areálu Istrochemu by mohla priniesť vznik takejto plochy, sotva ale vznik parku celomestského významu. Takýto význam môžu mať Zlaté piesky, ide ale o iný typ rekreačného areálu. Územný plán predpokladá vznik veľkého „biocentra“ na Záhorskej nížine, pre väčšinu obyvateľov mesta ale bude veľmi odľahlé. Napokon, obdobné úvahy sa objavili v súvislosti s Pečnianskym lesom. Jeho miernu úpravu na lesopark považujem za vhodnú – ako formu ochrany voči prípadným komerčným záujmom – ale nie plnohodnotnú transformáciu na mestský park. Kde teda umiestniť centrálny park?

V tomto prípade sa opäť možno pozrieť do Petržalky. Nie však na sídlisko, ale na jeho okraj – na rozsiahle a málo využité územia medzi Ovsišťom a Veľkým Draždiakom, najmä na „Lesopark Zrkadlový háj“.

Bratislavský dunajský park prinesie aktiváciu plôch popri pravom brehu Dunaja. Zdroj: Iniciatíva Bratislavský dunajský park

Mohol by byť bratislavský centrálny park pri Malom Draždiaku?

Rozsiahle a dnes prevažne zalesnené územie sa nachádza východne od sídliska, hoci sa ho dotýka, a siaha po Dolnozemskú cestu – popri ktorej vedie zároveň dunajská hrádza. Tá je dôležitým determinantom pri rozhodovaní v území. Severná časť medzi Ovsišťom, Starohájskou a Kutlíkovou je viacmenej zadefinovaná rozsiahlym areálom závodiska a dostihovej dráhy. Tak areál závodiska, ako aj priľahlé plochy si zasluhujú rozsiahlu revitalizáciu.

Najvýznamnejšia je však časť, vymedzená približne Bradáčovou, Dudovou, Starohájskou, Kutlíkovou, Dolnozemskou, areálom Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, areálom Veľkého Draždiaka, Tematínskou a Romanovou. Územie je tak Kutlíkovou predelené na dve samostatné plochy. Pokryté je lesom, ktorý je čiastočne pretvoreným pôvodným lužným lesom, doplneným o hospodárske dreviny a nálety. V lokalite možno nájsť aj zvyšky skládok stavebného odpadu alebo náhodne vzniknuté mokrade. Kvalitu a rekreačný charakter územia výrazne znižuje vedenie stožiarov vysokého napätia ponad Veľký Draždiak. Pri Malom Draždiaku zas vznikla akási „osada“, kedy sa pôvodne rekreačné chatky premenili na plnohodnotné bývanie.

Napriek tomu by mohlo ísť o ideálne miesto pre vznik skutočného centrálneho parku Bratislavy. Ide o veľmi rozsiahle územie, do ktorého sa dá vložiť široká škála rozličných aktivít a vybavenosti. Dopravná dostupnosť nie je ideálna, no nie je ani zlá a zlepšuje sa – nová električková trať lokalitu priblíži aj zvyšku Bratislavy, nielen Petržalke. Čo sa týka Petržalky, pre významnú časť jej obyvateľov, teda pre desiatky tisíc ľudí, je priestor dostupný pešou chôdzou. V jeho okolí sa nachádzajú cestné ťahy, obsluhované mestskou hromadnou dopravou, a teoreticky je tu priestor aj pre vznik určitých parkovacích kapacít na okraji zóny.

Čo je však omnoho dôležitejšie, tieto plochy možno napojiť na širšie zelené koridory, ktoré by sa mali premeniť na dôležité rekreačno-prírodné územie nadmestského významu. Koncepcia tzv. Bratislavského dunajského parku ráta s aktivovaním pravého brehu Dunaja a jeho revitalizáciou vo forme prírode blízkej rekreácie. V podstate od Pečnianskeho lesa, cez Tyršovo nábrežie, Nové Lido a pridunajské lesy až ďalej smerom na Rusovce a Čunovo má vzniknúť sústava chránených a rekreačných území, kde budú môcť ľudia pozorovať lužný les a prirodzené riečne procesy. Vzájomné prepojenie s parkom v okolí Draždiakov môže byť vzájomne prospešné a centrálny park by mohol vytvoriť aj akési centrum Bratislavského dunajského parku.

Medzičasom, Petržalka sa bude v najbližších desaťročiach prudko rozvíjať. Okrem zmieňovaného nového centra pribudnú nové štvrte v Novom Lide, v Neste, na Kapitulských poliach a na Kapitulskom dvore, dokončia sa Slnečnice a začne sa expanzia zástavby na plochy južne od železničnej trate. Počet obyvateľov mestskej časti prekročí 200-tisíc. Neďaleko parku zas vznikne v réžii Bratislavského samosprávneho kraja športový areál celomestského významu. V horizonte desaťročí sa nedá vylúčiť ani postupná prestavba Petržalky smerom ku kompaktnejšiemu mestu a odklon od sídliskového charakteru.

Využitie tohto územia tak má zmysel. Nie som ani zďaleka prvý, kto prišiel s touto myšlienkou. V skutočnosti bola už súčasťou konceptu výstavby sídliska Petržalka v 80-tych rokoch 20. storočia. Vtedy sa však park založiť nepodarilo a napriek opakovaným pokusom na územnoplánovacej úrovni sa k tomu nepristúpilo ani neskôr. V roku 2008 vznikla Urbanistická štúdia mestského lesoparku Draždiak pod vedením skúsenej plánovačky Jely Plencnerovej. Autorský kolektív voľne nadviazal na staršie materiály s ambíciou pretvoriť zelené, no zanedbané územie na atraktívny mestský park a lesopark s prechodom medzi mestom a krajinou.

Cieľom autorov bolo „sprístupnenie krajiny tak, aby nedochádzalo k jej znásilňovaniu a drancovaniu“. Zároveň chceli vytvoriť prostredie, kde by sa človek mohol cítiť voľne, slobodne či neobmedzene. Ku kľúčovým kompozičným motívom patrila idea cesty – teda dostať sa v parku odvšadiaľ všade – a využitie vody. Pri Malom Draždiaku mali vzniknúť lúky, tvoriace akési centrum parku, inak sa mal rozčleniť na menšie plochy, každá so svojou jasne definovateľnou funkciou. Autori navrhovali aj zachovať a dokonca rozšíriť mokrade, ktoré považujú za ekologický klenot lokality. Okrem toho navrhovali aj doplnenie vybavenosti a rozličných typov mobiliáru.

Keďže išlo o urbanistickú štúdiu, nešlo o žiaden definitívny projekt – len o poklad pre zmenu Územného plánu. K tomu však nikdy nedošlo. Vízia priniesla odpor občanov, ktorí sa obávali veľkého výrubu stromov v záujme vzniku parku. Žiaden primátor si odvtedy netrúfol túto tému opätovne otvoriť. Lokalita tak ostáva z veľkej časti zanedbaná. Prvé náznaky, že sa začnú niektoré územia citeľnejšie meniť, však už prichádzajú.  

Výrez z Urbanistickej štúdie mestského lesoparku Draždiak naznačuje predstavy o vzniku rekreačných plôch aj ochrane vodných plôch. Zdroj: JELA / Bratislava - Hlavné mesto SR

Centrálny park – kúsok po kúsku?

Za miesto, ktoré prejde v dohľadnej dobe asi najviditeľnejšími úpravami, možno označiť okolie Veľkého Draždiaka. Jedno zo štrkovísk, ktoré vzniklo počas výstavby sídliska, sa premenilo na obľúbené miesto pre pobyt pri vode. Hoci stále nejde o oficiálne prírodné kúpalisko – bráni tomu vedenie vysokého napätia pár metrov nad hlavami návštevníkov – postupne sa tu začínajú rozvíjať služby a pomaly aj súkromný development.

Prvým ohláseným zámerom v poslednom období je Južná pláž od spoločnosti V.D. Lake, v rámci ktorej sa ráta s bývaním, občianskou vybavenosťou aj – ako to názov prezrádza – plážou. Developer chcel prvé práce rozbehnúť už minulý rok, zatiaľ mu však chýbajú kľúčové povolenia. Južná pláž nebude jediným projektom, postupne sa totiž aktivuje aj premena priestoru, kde je zanedbaný objekt „Oáza“. Tu je developerom ambiciózna firma RMC Properties, ktorá sem chce taktiež priniesť vybavenosť, bývanie a promenádu v architektonicky príťažlivých objektoch. 

Hlavné mesto plánuje Veľký Draždiak navyše lepšie sprístupniť novým premostením Chorvátskeho ramena, pričom nová pešia trasa ho priamo napojí na pripravovanú električkovú trať a zastávku. Nad zásadnejšími zásahmi nateraz neuvažuje, čo vysvetľuje majetkovými vzťahmi. „Hlavné mesto má vo vlastníctve len časť brehovej línie, ktorá tvorí najmenší podiel z celkového obvodu Veľkého Draždiaka,“ hovorí Dagmar Schmucková z Oddelenia komunikácie a marketingu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. „Najväčšia časť je vo vlastníctve Štátnych lesov a v súkromnom vlastníctve... Hlavné mesto má záujem riešiť komplexne a systémovo revitalizáciu tohto miesta, ale musí prísť k vyriešeniu majetko-právnych úkonov.“

Veľký Draždiak by bol v prípade vzniku parku jeho nedeliteľnou súčasťou, rovnako ako lesy v okolí. Aj v tých sa realizujú alebo pripravujú menšie úpravy. „Mestské lesy v Bratislave aktuálne pracujú na návrhu obnovy budovy Jägerhausu v areáli horárne medzi Malým a Veľkým Draždiakom. Priľahlá záhrada už prešla prvou fázou revitalizácie a v budúcnosti by mohla spolu s obnovenou budovou Jägerhausu tvoriť zázemie pre mestský park,“ vysvetľuje Schmucková a dodáva, že do budúcna toto zázemie umožní aktívnejší rozvoj rekreačnej funkcie lesov v okolí Draždiakov či Dostihovej Dráhy. Vplyv bude mať aj vytvorenie Bratislavského dunajského parku, hoci mesto ešte nechce prezrádzať podrobnosti s tým, že budú predstavené samostatne.

Mesto takto zlepšuje rekreačný potenciál lokality, kde chce obnoviť aj časť povrchov chodníkov či osvetlenie. Faktom však je, že bez výraznejších a radikálnejších zásahov – ktoré budú spočiatku možno aj terčom odporu alebo nespokojnosti u časti obyvateľov – skutočný centrálny park nevznikne. Takisto sa nebudú náklady na jeho vznik počítať v státisícoch, ani v miliónoch, ale minimálne v desiatkach miliónov.

Ak má vzniknúť celistvá rekreačná zóna, potrebné bude zbaviť sa najvýraznejších problémov. Jedným z nich je nepochybne prítomnosť rodinných domov pri Malom Draždiaku, ktoré by bolo najvhodnejšie vykúpiť a odstrániť. Ďalšou veľkou položkou bude presunutie vedenia vysokého napätia. Z kategórie nerealistických je presun vodojemov na Kutlíkovej, resp. Starohájskej ulici, ktoré zaberajú pomerne veľkú plochu. Témou je aj zlepšenie konektivity medzi jednotlivými časťami Kutlíkovej.

Pri riešení otázky, kde hľadať prostriedky, možno treba byť odvážny. Jeden veľmi teoretický zdroj by som videl. Centrálny park v Petržalke by nemusel byť najhorším miestom pre presun bratislavskej Zoologickej záhrady. Jej súčasná poloha má síce svoje výhody – najmä v prípade expozícií karpatských zvierat, ktorým sa dajú v ich výbehoch simulovať prirodzené podmienky – inak má ale množstvo problémov. Jadro záhrady sa nachádza v stiesnených pomeroch popri diaľnici, z ktorej ide do zoo hluk, mnohým ľuďom sa veľmi nechce chodiť po veľkom kopcovitom areáli a problémom sú aj parkovacie kapacity. Uvažuje sa síce o novom parkovacom dome, azda aj novom vstupe, zatiaľ sa však zdá, že ide o provizórne riešenie.

Na druhej strane, v Petržalke by sa dala záhrada budovať „na zelenej lúke“, v blízkosti atraktívnej vodnej plochy, v dotyku s prírodnými územiami a výhľadovo aj s lepšou dopravnou dostupnosťou. Vzniknúť by mohlo moderné zariadenie v súlade sú súčasnými kritériami na vysokú kvalitu zoologických záhrad, namiesto bolestivého a postupného rozvoja súčasnej zastaralej zoo. Celý projekt by sa mohol splatiť odpredajom pozemkov v Mlynskej doline. Ekonomicky výhodnejšie by možno bolo umožniť investorom využiť plochu na mieste, kde má vzniknúť bratislavské a slovenské „silikónové údolie“. Pozemky zoo majú mnohomiliónovú hodnotu.

Kombinácia ZOO, mestského parku a lesoparku, veľkého prírodného kúpaliska, športovísk pri juhovýchodnom okraji Petržalky a Bratislavského dunajského parku by vytvorila takú vysokú koncentráciu verejných rekreačno-športových a oddychových aktivít, že by sa takmer určite z tejto časti Bratislavy stala jedna z jej najpopulárnejších lokalít. Petržalka by možno nadviazala na svoju predvojnovú tradíciu rekreačného zázemia Bratislavy. Obyvatelia by zároveň získali zelenú alternatívu voči zastavanému mestskému prostrediu, ktoré sa bude – v záujme ekológie a udržateľnosti – postupne zahusťovať.

Isteže, vysloviť takéto myšlienky – vytvoriť park, kvôli ktorému určite zanikne niekoľko stoviek až tisíc stromov, alebo dokonca presunúť zoo – môže dnes pôsobiť radikálne. Pri plánovaní budúcnosti Bratislavy však musia zodpovedné kruhy uvažovať nielen v horizonte niekoľkých (najčastejšie štyroch) rokov, ale niekoľkých desaťročí. Metropola o 30, 50 alebo 80 rokov môže byť úplne iným mestom. Ak chceme, aby bola zároveň aj príjemným, ekologickým a úspešným mestom, treba už teraz uvažovať o tom, kde a v akej forme budú umiestňované jednotlivé funkcie – vrátane parkov i technologických kampusov.

V dlhodobom horizonte sa z dnes radikálnych myšlienok nezriedka stávajú triezve úvahy. Preto treba diskusiu o vzniku takéhoto parku možno otvoriť už teraz. Idea veľkého parku v Petržalke by nemala byť zatratená. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.