Funkcionalistická éra v architektúre má silné zastúpenie v celom bývalom Československu. Výnimočné stavby od popredných architektov v poslednom období získavajú adekvátnu pozornosť a stávajú sa z nich autentickí svedkovia pohnutých predvojnových čias. Jednou z nich je aj Volmanova vila v zázemí Praha, slúžiaca ako bývanie pre bohatého továrnika.
Špecifikom niektorých víl z prvorepublikových čias je kreatívny prístup k návrhu architektúry či dôraz na kvalitné materiály alebo pútavý dizajn interiérov. V tomto kontexte možno spomenúť najmä Winternitzovu vilu, kde sa podarilo úplne zachovať kľúčové časti vnútorných priestorov. Volmanova vila však vystupuje z radu nielen vizuálom, ale aj honosnosťou, čomu zodpovedá fakt, že je jednou z najdrahších rezidencií tohto typu v Česku. V súčasnosti vila slúži aj ako ubytovanie či priestor na kultúrne podujatia.
Zadávateľom rozsiahleho objektu s areálom, obklopeným zeleným parkom v idylickom prostredí rieky Labe, bol továrnik a mecenáš Josef Volman. Vila, postavená v rokoch 1938-1939 podľa návrhu vtedy mladých architektov Karla Janů a Jiřího Štursa, zreteľne smeruje ku konceptu Le Corbusiera a avantgardným princípom, viditeľných najmä na lineárnej povahe jej architektúry.
Československá medzivojnová avantgarda, ktorej aktívnou súčasťou boli aj architekti Vily Volman, inklinovala k vedeckému vnímaniu architektúry a tým pádom aj učeniu Le Corbusiera. V polovici 30. rokov 20. storočia, keď vznikala aj spomínaná vila, sa začalo postupne prihliadať na psychologické aspekty a pod ich vplyvom sa miernil aj racionálne orientovaný prístup k rezidenčnému bývaniu.
Prácu s geometrickými tvarmi demonštrujú bloky hmoty, jednotlivo prepojené na viacerých úrovniach, členené okennými otvormi a fasádnym obkladom z travertínu v rôznych výškach. Týmto spôsobom autori nadviazali na architektúru československého funkcionalizmu, dodali masívnej hmote odľahčenie a vizuálne rezidenciu zasadili do okolia pomocou prírodného kameňa.
Vilu preto definuje aj určitá forma výtvarnosti, príklon k rôznorodým tvarom a kombinácia umeleckého výrazu s dizajnom. To prispieva k jej jedinečnosti. Pri prvom pohľade sa vila javí ako objekt s jasným konceptom, orientovaným na presnosť a lineárnosť, avšak výrazná farebnosť terás a červených plôch efektne ukrytých v útrobách fasády napovedá, že interiér sa približuje k viac uvoľnenej kompozícii.
Ohromnosť stavby a vnútorných priestorov formujú rozmanité tvary, materiály aj farebnosť. Zásadným aspektom návrhu je práca so svetlom, ktoré vďaka členitej fasáde preniká v rôznych podobách do interiéru a mení dojem z priestoru podľa dennej doby.
Dominantným bodom vstupných priestorov je schodisko z dreveného masívu v svetlej farebnosti. Práve v jeho podobe je viditeľná práca s geometriou, keď je zábradlie schodiska tvorené priečkou s perforovanými tvarmi kruhu. Ich symetria zapadá do vonkajšieho konceptu budovy, pričom ich dynamika zasa zodpovedá snahe o nenútenosť interiéru. Schodisko zároveň pôsobí ako jeden celok, vložený do priestoru.
Praktická stránka chodbovej zostavy z dreva je reprezentovaná priestorom na sedenie aj úložiskom, čím sa opäť pozdvihuje nielen estetická, ale aj funkčná stránka funkcionalistickej vily. Materiálovo drevo dopĺňa leštený prírodný kameň v teplom hnedom odtieni. Odkaz na luxusné a kvalitné materiály sa nesie naprieč celou vilou, pričom je už pri vstupe do dennej zóny definované jej centrum krbom v kontrastnej farebnosti.
Otvorený priestor spoločenskej zóny člení nielen samotný krb, ale aj jeho podoba. Tú definuje ostrá geometria a netradičná asymetria, spojená práve s avantgardnými princípmi funkcionalizmu. Rozmerovo veľkorysá obývačka nadväzuje na exteriér maximálnymi presklenými plochami.
Detail, ktorý prepája prízemie s ďalšími podlažiami, sú luxferové výplne otvorov, príznačné pre toto obdobie. Okrem ich umiestnenia vo vstupnej chodbe stojí za zmienku najmä priečka, oddeľujúca kúpeľňu na vyššom podlaží od koridoru, tvorená z polovice práve sklenenými kvádrami. Luxfery umožňujú prirodzenému svetlu prenikať aj do takých častí interiéru, ktoré nie sú inak presvetlené. Ich použitie vo vile tak vytvára nielen príjemnejšie prostredie, ale aj dojem kontinuity priestoru.
Samotné kúpeľne sú poňaté zásadne výtvarne, keď pracujú s troma rôznymi druhmi povrchov. Tmavá mramorová dlažba je doplnená svetlosivým obkladom, opäť z prírodného kameňa za atypickými pastelovo sfarbenými vaňami, charakteristickými pre dobu vzniku vily. Oproti nim je na stenách použitý tretí typ mramoru v pieskovobéžovej farebnosti. Všetko uzatvárajú dubové dvere a luxferové členenie steny, spolu s minimalistickými, okrúhlymi svietidlami.
Interiér je zároveň dôkazom, že aj technicky a funkčne zameraná architektúra dokáže byť vizuálne pútavá a luxusná. Vila tak ostáva nielen historickým svedkom prvorepublikového obdobia, ale aj inšpiráciou pre súčasný prístup k uchovávaniu architektonicky hodnotných objektov.
Volmanova vila je ikonickým príkladom funkcionalistickej architektúry, ktorá spája precízne geometrické línie, inovatívnu enfiládu exteriéru, pútavé materiály a dizajn, reflektujúci dobový avantgardný prístup. Výnimočnosť stavby spočíva aj v jej prepojení s okolím, nápaditej práci so svetlom a dôraze na praktickosť, ktorá však necháva priestor aj umeleckému výrazu a výtvarnosti rezidencie.
(vilavolman.cz, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac