Martina Gregová 25.09.2023 19:58

Dokonalá symbióza. Historická ruina dostala nový život, vzniklo tu múzeum legendárnej školy

Spojenie historickej a súčasnej architektúry býva nezriedka komplikované. Niektorí preferujú čo najväčšiu citlivosť a nadviazanie na pôvodný výraz, iní presadzujú tvrdý kontrast, v rámci ktorého musia mať všetky stavebné vrstvy svoj jasne rozpoznateľný jazyk. Príkladom druhého prístupu je projekt nového múzea v nemeckom Weimare. Venuje sa odkazu výnimočnej školy, ktorá v tomto meste kedysi sídlila - a zadefinovala aj extrémne vysoké nároky na architektonickú úroveň realizácie. 

Autorka: Brigida González

Theaterplatz (Divadelné námestie) sa nachádza v juhozápadnej časti Weimaru. Námestie je predpolím nemeckého Národného divadla a priamym pokračovaním hlavnej pešej zóny mesta. Spolu s pešou zónou spadá pod pamiatkovú ochranu. V priamej nadväznosti na toto pre mesto významné námestie sa okrem Národného divadla nachádza aj historická budova bývalej zbrojnice, ktorá bola postavená v roku 1823. Vďaka roku svojho vzniku je dôležitou súčasťou histórie mesta. V priebehu rokov prešla budova mnohými rekonštrukciami, ktoré do veľkej miery ovplyvnili nielen jej architektonický výraz, ale aj prevádzkovú schému.  

V tomto roku prebehla posledná rekonštrukcia historického objektu. Jej autormi sú architekti z Muffler Architekten Part GmbB. Mesto Weimar sa vo svete preslávilo (aj) ako bývalé sídlo známej umeleckej školy Bauhaus, ktorú tu v roku 1919 založil významný architekt Walter Gropius. Škola v čase svojej existencie (vo Weimare sídlila v rokoch 1919-1925) významným spôsobom ovplyvnila smerovanie nemeckej aj svetovej architektúry a dizajnu. Vzhľadom na históriu mesta sa budova bývalej zbrojnice nedávno zmenila na umeleckú galériu, dnes známu ako Múzeum Bauhausu.  

Zaujímavá poloha novej umeleckej inštitúcie aj jej funkčná náplň sa odrazili v návrhu rekonštrukcie a dostavby bývalej zbrojnice. Ten ťaží z minulosti danej oblasti a z princípov, o ktorých sa kedysi žiaci študujúci na Bauhause učili. Výsledkom je dokonalá symbióza historickej budovy s novou architektonickou štruktúrou.

Pôvodná aj nová časť výsledného objektu sú v silnom kontraste, ktorý sa prejavil v materiálovom riešení a v tvarosloví nových stavebných prvkov. V istých častiach objektu dokonca novovybudované časti nadväzujú na polorozpadnuté steny bývalej zbrojnice, vďaka čomu je história lokality ešte viac hmatateľná. Vo svojej podstate mal projekt prestavby jeden hlavný cieľ: vylepšiť existujúce prostredníctvom minimálnych, no zato jasne čitateľných zásahov.

Prístavba, postavená na základoch ruín pôvodného objektu, pozostáva z troch hlavných priestorov - vzdelávacej časti, výstavnej časti a technického zázemia. Na prízemí objektu sa nachádza multifunkčná sála a malá kaviareň. O podlažie vyššie boli umiestnené hlavné výstavné priestory. Suterén ostal v podstate nezmenený.  

Odlišná funkčná náplň sa odrazila na dispozičnom riešení budovy. O priestoroch na prízemí sa uvažovalo ako o najviac verejnosťou využívaných. Vďaka tomu sa prízemie vyznačuje dostatočným presklením, zabezpečujúcim výhľad do okolia. Otvorenie fasády v tejto časti objektu zaistí, že okoloidúci budú mať prehľad o tom, čo sa vo vnútorných priestoroch aktuálne deje. Podlažie určené výstavným plochám je zas charakteristické najmä flexibilitou, ku ktorej prispievajú pohyblivé priečky a vložené konštrukcie. Jednotlivé časti sa tak môžu otvoriť či zmenšiť v závislosti od aktuálnych potrieb inštitúcie.

Jednou z kľúčových častí návrhu je materiálové riešenie nových architektonických prvkov. „Cieľom dizajnu je vyžarovať pocit pokoja a prítomnosti. Nové rozšírenie plynule nadviazalo na históriu budovy. Zároveň jej ale vdýchlo nový život,” tvrdia autori projektu. Novostavba sa vyznačuje minimalistickou fasádou z oceľových, nabielo natretých tyčových prvkov. Hlavným konštrukčným materiálom je surový železobetón, ktorý je priznaný v celom rozsahu interiéru. S cieľom nadviazať na riešenie fasády boli navrhnuté aj vnútorné priestory objektu. Interiéru dominuje už spomínaný betón, ktorý je doplnený o sklenené aj oceľové prvky v rôznych podobách v závislosti od požadovaných funkcií.  

Nové Múzeum Bauhausu vzniklo v pamiatkovo chránenej oblasti, na mieste, kde kedysi stála bývalá zbrojnica. Aj napriek tomu, že bola pôvodná budova v naozaj žalostnom stave, sa architekti rozhodli zachovať jej existujúce ruiny a na ich základoch vystavať modernú umeleckú inštitúciu. Nová podoba Múzea Bauhausu vo Weimare navyše svojim materiálovým riešením aj dispozíciou vnútorných priestorov nadviazala na princípy samotnej umeleckej školy, ktorá mesto preslávila. Projekt premeny bývalej zbrojnice na modernú umeleckú inštitúciu tak zachováva genius loci miesta, a to aj napriek tomu, že ide skôr o novostavbu než o rekonštrukciu. 

(Archdaily, Weimar.de, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.