Bratislavské nákupné centrum Aupark je pravdepodobne najúspešnejším komplexom tohto druhu v metropole aj na Slovensku. Napriek tomu cíti rastúci tlak konkurencie, čo jeho majiteľa - finančnú a investičnú skupinu Wood & Company – núti k významným investíciám. Ich súčasťou je aj výrazná expanzia, ktorá bude dotvorená výnimočným prvkom v podobe masívnej zelenej fasády.
Aupark bol vybudovaný v rokoch 2000-2001 v strategickej polohe v susedstve obľúbeného Sadu Janka Kráľa, ale aj Mostu SNP a v tom čase ešte budúcej diaľnice D1. Výborná dostupnosť do centra, ale prakticky aj do celého zvyšku Bratislavy z neho spravili jedno z najpopulárnejších nákupných centier v meste. Rokmi si svoju pozíciu upevňovalo a z pôvodných 43-tisíc metrov štvorcových retailových plôch sa v roku 2007 rozrástlo na 58-tisíc.
Atraktivitu centra vnímali citlivo aj investori. Už v roku 2006 odkúpila od developera HB Reavis polovicu nákupného centra spoločnosť Rodamco Europe (dnes Unibail-Rodamco-Westfield), v roku 2011 prikúpila aj zvyšok. Kupovala ho za v tom čase mimoriadnu cenu 151 miliónov eur, čo neskôr HB Reavisu pomáhalo pri expanzii. V rokoch 2013-2015 prebehla veľká modernizácia Auparku, ktorá mala zabezpečiť „štvorhviezdičkový štandard“ centra.
Napokon v roku 2021 bola potvrdená akvizícia Auparku skupinou Wood & Company za 450 miliónov eur, čo bola dovtedy najväčšia realitná transakcia v histórii Slovenska. Unibail-Rodamco-Westfield zostáva v nákupnom centre prítomná, keďže ide o popredného medzinárodného developera a prevádzkovateľova retailových centier. Nový vlastník vstúpil do Auparku v čase, keď sa situácia na bratislavskom trhu začala zamotávať.
V tom čase totiž už finišovali práce na novom centre Nivy a vo výstavbe bola aj expanzia Eurovey. Priebežnými zlepšeniami zas prechádzal Avion. V zázemí mesta navyše potenciál zákazníkov zachytávali menšie retailové komplexy. Pre vlastníka to znamená nutnosť ďalších investícií, pričom najvýznamnejšou z nich je realizácia dlho plánovaného rozšírenia.
Nová expanzia prinesie nárast podlažnej plochy nákupného centra o 10-tisíc metrov štvorcových na plochách smerom k Einsteinovej ulici. Na dvoch podlažiach vznikne trojica rozsiahlych obchodných formátov. V obchodnom centre budú mať po novom výraznejšie zastúpenie kľúčové značky skupiny Inditex (teda Zara, Stradivarius, Bershka alebo Pull&Bear), ktoré zväčšia svoje predajne na formát flagship obchodov. Priestor sa však otvorí aj iným globálnym značkám. Zánik vonkajšieho parkoviska bude kompenzovaný vybudovaním kapacít v rámci rozšíreného podzemného parkoviska.
To by samé osebe nebolo až také výnimočné. Majiteľ a najmä skupina Unibail-Rodamco-Westfield však prijali záväzky v snahe o zníženie dosahu svojich projektov na klimatickú zmenu. Z tohto dôvodu usporiadali architektonickú súťaž na riešenie fasády rozšírenia. Presadila sa v nej kancelária JAAR architekta Juraja Jančinu (ktorý je zároveň autorom celého Auparku aj susednej Aupark Tower), prezentujúca sa fasádou s obrovským rozsahom zelene.
Stavebník hovorí o vzniku najväčšej zelenej fasády v krajine. Pri výške 18 metrov a dĺžke 130 metrov by tu malo rásť približne 40-tisíc rastlín. „Efekt zelenej fasády je dlhodobý a prejavuje sa hlavne zlepšením mikroklímy vo forme zvýšenia prirodzenej vlhkosti, zníženia prašnosti a hlučnosti a vytvorenia zázemia pre život hmyzu. Tento prístup je zvlášť dôležitý v priestore, kde naše centrum susedí s dopravnou tepnou mesta,“ upozornila pri predstavení podoby expanzie Veronika Košická, riaditeľka nákupného centra Aupark Bratislava.
Okrem zelenej fasády sa pripravuje aj inštalovanie 350 solárnych panelov na strechu extenzie či opätovné využitie materiálov pôvodných konštrukcií. Pri výstavbe novej fasády sa repasuje a opätovne využije 100% pôvodných oceľových konštrukcií, polovica pôvodných slnolamov a približne tretina skiel aj s rámami z pôvodnej fasády.
Tieto zásahy sú v súlade s programom Better Places, vytvoreného skupinou Unibail-Rodamco-Westfield. „Predstavili sme náš záväzok znížiť do roku 2030 vlastné uhlíkové emisie rozsahu 1 a 2 o 90 %. Novou fasádou bratislavského centra podporujeme tieto ciele,“ zhodnotila V. Košická.
Výstavba rozšírenia nákupného centra začala v marci 2023. Dnes je vo vysokom štádiu realizácie. Hrubá stavba je prakticky dokončená a opláštená a postupne začínajú prípravy na inštalovanie zelenej fasády. Stavebník už predviedol skúšobný kus fasády (mock-up), na ktorom si testuje osádzanie aj údržbu zelene. Finálne riešenie sa bude postupne budovať v najbližších mesiacoch.
Rozšírenie Auparku má byť vo výsledku dokončené ešte v priebehu tohto roka. Investor ho bude chcieť nepochybne otvoriť v najsilnejšej sezóne na jeseň pred Vianocami. Zatiaľ sa nezdá, že by sa mal v tomto smere výraznejšie omeškať, zelená fasáda však získa definitívnu podobu až neskôr. Plný efekt sa očakáva v priebehu roka 2025.
Dobudovanie rozšírenia Auparku by malo na nejakú dobu predstavovať najväčší prírastok v rozvoji retailových priestorov na Slovensku. Spoločnosť Cushman&Wakefield, ktorá sa venuje trhovým analýzam, neregistruje v súčasnosti žiaden zásadnejší projekt, pribúdať tak budú nanajvýš obchodné jednotky v parteri polyfunkčných projektov. Z týchto možno spomenúť najmä Vydricu, ktorej prvá etapa bude dokončená a k dispozícii ešte tento rok.
Daný vývoj nie je veľmi prekvapivý. Miera nasýtenosti trhu je v Bratislave obrovská – na tisíc obyvateľov pripadá približne 879 metrov štvorcových retailových priestorov, v druhých Košiciach je to len 288. V Prahe je to 718 metrov štvorcových, v Brne 669. Vo výsledku to znamená, že sa developerom a investorom neoplatí stavať úplne nové centrá, potrebné je skôr zvýšiť konkurencieschopnosť existujúcich.
Preto možno očakávať investície, zamerané na zatraktívnenie nákupných centier, ktoré môžu mať rozličnú podobu – od nového dizajnu priestorov, cez nové značky, viac služieb či reštaurácií, vyššiu udržateľnosť, kvalitnejší verejný priestor a podobne. Skvalitňovať sa budú pravdepodobne najmä najväčší hráči.
V prípade niektorých komplexov však začína byť čoraz očividnejšie, že ani ďalšie investície im veľmi nepomôžu. Pre ich majiteľov by bolo azda výhodnejšie ich nahradiť úplne inými funkciami. Z pohľadu mesta by to bolo len pozitívne.
Z tohto dôvodu by bolo namieste, keby pre to samospráva aj vytvorila podmienky, najmä vo forme priaznivej územnoplánovacej regulácie. Pre Bratislavu by to bolo nielen ekonomicky, ale aj ekologicky racionálne – ešte viac, ako atraktívna, no predsa len do istej miery samoúčelná zelená fasáda.
Fotografie z 8.4.2024.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre