Adrian Gubčo 05.09.2017 11:00

Zuckermandel: Verejné priestory

Prednedávnom som zhodnotil dokončenú prvú časť jedného z najvýznamnejších aktuálnych projektov v Bratislave - Zuckermandlu. Význam tohto developmentu od J&T Real Estate spočíva v zastavaní a skompaktnení významnej časti centra mesta, ktoré bolo brutálnymi zásahmi v minulosti narušené. Ambíciou tak bolo rozšíriť centrum do tohto priestoru. Pri akomkoľvek podobnom cieli sa ako kľúčová ukazuje kvalita verejných priestranstiev, na ktoré sme sa pozreli bližšie.

Aby hodnotenie verejných priestranstiev nebolo brané ako príliš subjektívne a dojmologické, vybrali sme preňho nástroj - a síce dielo jedného z najvýznamnejších odborníkov na verejné priestranstvá, architekta Jana Gehla, knihu nazvanú Mestá pre ľudí. Táto mimoriadne hodnotná a užitočná publikácia obsahuje súbor nástrojov, ktoré nám napovedia, čo sú základné ingrediencie potrebné pre vytvorenie kvalitných verejných priestranstiev, aj napriek tomu, že tieto sú veľmi individuálne a mimoriadne náchylné na lokálne podmienky. Určité zákonitosti však platia celosvetovo a cez ne sa pozrieme aj na Zuckermandel.

Jan Gehl stanovuje niekoľko základných kritérií, ako dosiahnuť vytvorenie kvalitných a populárnych verejných priestorov: (1) premyslený výber miesta pre mestské funkcie za účelom optimalizácie vzdialenosti medzi nimi a ľuďmi, (2) kombinácia rozličných mestských funkcií tak, aby sa zaistila všestrannosť, živosť, sociálna udržateľnosť a bezpečnosť v danom území, (3) bezpečnosť priestoru tak, aby prilákal chodcov aj cyklistov, (4) otvorenie hraničných línii medzi mestom a budovami, aby život vonku aj vnútri budov mohli na seba pôsobiť, a nakoniec (5) vytváranie podmienok preto, aby mestský priestor lákal ľudí k dlhšiemu pobytu.

Prvé štyri súvisia predovšetkým s celkovým urbanizmom a snahou zvýšiť počet ľudí v území. V tomto ohľade Zuckermandel vďaka svojej polohe prakticky v centre mesta obstáva pomerne dobre - kombinuje dostupnosť pracovísk a výhodnú polohu pre bývanie. Priestor v Zuckermandli je až na malé výnimky nadizajnovaný pomerne bezpečne a v prípade väčšiny budov existuje aspoň na základnej úrovni vytvorenie mäkkšej hraničnej línie - túto rolu plnia prevádzky v parteri budov.

Slabšie je to však už s kombináciou funkcií, kde sa klasická schéma bývanie-kancelárie-retail nemusí ukázať ako dostatočná. Štvrť nepostráda ruch počas pracovnej doby, no mimo nej je situácia iná; azda tu zatiaľ býva len málo obyvateľov a je otvorených málo prevádzok, no aj tieto sú určené len pre určitú skupinu zákazníkov (vyššia stredná trieda). Absentuje teda funkcia, ktorá by lákala širokú paletu obyvateľstva a to aj mimo pracovnej doby, keďže táto má dostatok iných miest, kde môže napĺňať svoje potreby.

Developer by tak svoju víziu, ktorou je nadviazanie na historické jadro, ktoré návštevníkov svojim charakterom k pobytu nenúti, ale láka, mal realizovať formou aktívnej tvorby podmienok pre dlhšie zotrvanie v území. Ide zároveň, ako píše sám Gehl, o najjednoduchší a najefektívnejší princíp, ako podporiť život mesta a lokality. Napĺňa ho Zuckermandel?

V praxi sa ukazuje, že najúspešnejšie sú tie priestory, ktoré ľuďom poskytujú množstvo vizuálnych a sluchových zážitkov. Človek sa rád pozerá, preferuje nerušený výhľad, kontroluje situáciu, pohybuje sa priemernou rýchlosťou chôdze a má rád miesta, kde sa niečo deje. Mesto tak musí byť príjemné predovšetkým v úrovní očí. Jan Gehl dospel na základe štúdia miest ku 12-tim základným kritériám kvality, rozdelených do troch kategórií: ochrana, pohodlie a radosť. Zuckermandel si pri každom z týchto kritérií vedie odlišne.

Ochrana

Prvá kategória - ochrana - je rozdelená na tri aspekty: pocit bezpečnosti spojený s ochranou pred dopravou a nehodami, pocit istoty spojený s ochranou pred kriminalitou a ochrana proti nepríjemným zmyslovým vnemom, ako sú vietor, dážď, chlad, splodiny či hluk.

Z hľadiska bezpečnosti pred dopravou, hlavná os Zuckermandlu - Žižkova ulica a Messerschmidtovo námestie - majú vybudované relatívne široké chodníky a námestie samotné slúži ako pešia zóna. Bodovou závadou je chodník popri rezidenčnom bloku A, kde zle zaparkované autá obmedzujú šírku pešieho koridoru na minimum. Problematický môže byť aj chodníček popri východnej fasáde budovy ČSOB, ktorý síce nie je navrhnutý pre chodcov, no chodci sa mnohokrát neriadia tým, čo pre nich vymysleli projektanti.

Špeciálnou kapitolou sú chodníky od nábrežia, kde je predovšetkým pred blokom CA zúžený chodník, čo je v kontakte s rušnou cestou nepríjemné. Ako maximálne nevydarené možno hodnotiť aj vyústenie schodiska z lávky na promenádu, kde treba dávať pozor na potenciálnych cyklistov.

Čo sa týka ochrany proti kriminalite, najúčinnejšou prevenciou je dostatok ľudí na ulici (teda koncept nazývaný "oči na ulici", kedy iní ľudia slúžia ako nástroj sociálnej kontroly), prekrývanie denných a nočných funkcií a dobré osvetlenie. Zatiaľ je predčasné hovoriť, či bude na ulici dostatok ľudí, vzhľadom na charakter prevádzok a funkcií sa však veľká celodenná aktivita, vrátane skorých nočných hodín, z našej strany nepredpokladá. Osvetlenie je však každopádne kvalitné.

Ochrana proti nepríjemným zmyslovým vnemom je čiastočne zabezpečená urbanistickým riešením komplexu. V čase našej návštevy územia nemožno hovoriť o silnom vetre, hoci od Dunaja vanie pravidelne vánok. Prípadné veterné počasie však pravdepodobne nebude cítiť vo vnútroblokoch, ktorých je v štvrti viacero. V prípade dažďa či snehu existuje v Zuckermandli niekoľko častí, ktoré poskytujú určité krytie - okrem otvorených retailových prevádzok to sú predovšetkým miesta pod premosteniami ČSOB, oboje sú však len obmedzenými možnosťami krytia.

Takisto námestie poskytne len slabú ochranu, zvlášť keď stromov je málo, nie sú zatiaľ dostatočne vzrastlé a neochránia ani pred vysokými teplotami. V prípade splodín či hluku, najhoršie to je prirodzene na chodníku od nábrežia, no na premostení komunikácie, paradoxne, hluk veľmi necítiť.

Pohodlie

Pohodlie je tvorené mnohými aspektmi. Základnými sú možnosti chôdze, kde je vytvorený dostatok priestoru bez prekážok a s dobrými povrchmi a zaujímavými priečeliami budov, ďalej vytvorenie možností pre státie či zotrvávanie po určitú dobu (ľudia sa napríklad pri čakaní radi opierajú o stenu, operadlo alebo aj stĺp, keďže im poskytuje pocit ochrany zo zadnej strany tela, kde nemáme oči a výhľad) či vytváranie možností posadiť sa v zónach so sedením a s využívaním výhod ako sú výhľady či slnečné miesta. Lavičky by zároveň mali byť vhodné k odpočinku.

Atraktívne verejné priestory by mali mať vhodné rozmery a nebyť príliš malé ani veľké, nemali by obmedzovať výhľady, ale naopak, poskytovať zaujímavé pohľady, a to pomocou nočnej iluminácie aj po zotmení. Ľudia štandardne oceňujú aj menej hlučné prostredie a prítomnosť mobiliáru, vytvárajúceho "ostrovčeky konverzácie". Nakoniec, priestor by mal motivovať pre vykonávanie rozličných fyzických či kreatívnych aktivít, a to počas rozličných častí dňa či roka.

V Zuckermandli je viditeľná snaha o vytvorenie vhodných možností pre chôdzu. Námestie aj ulice sú dláždené pohodlnou dlažbou, prekážky nie sú výrazné, priestor je (s výnimkou prístupu z nábrežného chodníka na lávku) viacmenej bezbariérový. Potenciál hrán budov ako miest pre státie či trávenie času však využitý nie je, a to ani v prípade tých častí, kde nie je aktívny parter. Ulice sa tak menia skôr na tranzitné koridory, ako na mestotvorné prvky.

To by však nemusel byť až taký problém, keby Zuckermandel nevykazoval mimoriadnu absenciu možností sedenia. Jedinou celistvejšou zónou je lávka, tá je však nedostatočná a sedenie na nej nie je dizajnované ani pre viac ako dvoch ľudí vedľa seba. Doplnenie možností pre sedenie je kľúčové; najmä pre seniorov ide o veľmi dôležitú súčasť kvality verejného priestoru, ale nielen pre nich. Developer projektu, ak má záujem zvýšiť jeho pobytový potenciál, by mal zakúpiť dostatok pohodlných a vhodných lavičiek a vniesť ich na miesta, kde absentujú iné kvality (napríklad tam, kde nie je aktívny parter).

Lepšie si Zuckermandel vodí v otázke rozmerov a pohľadov, proporcie námestia či výhľady na Dunaj a hradný kopec sú efektné a umne využité, centrála ČSOB je dokonca v noci atraktívne nasvietená. Ako bolo spomínané, podstatná časť Zuckermandlu je pomerne tichá, no mobiliár podporujúci vytváranie ohnísk konverzácie (napríklad dobre nadizajnovaná lavička) zatiaľ chýba.

J&T Real Estate však každopádne nezaháľalo v podpore fyzickej aktivity, v rámci nového parčíka okolo tzv. Skalného nosa a na úpätí Hradného kopca má vzniknúť niekoľko cvičiacich setov a náučný chodník poza celý komplex. To však osloví len určité publikum, aby sa toto rozšírilo, treba doplniť aj ďalšiu vybavenosť - nevýhodou je napríklad absencia detského ihriska, a vzhľadom na súkromný charakter územia je nepravdepodobné, že by sa tu začali rozvíjať spontánne aktivity. Tie preto treba animovať.

Radosť

Radosť je finálnou ingredienciou, ako presvedčiť ľudí, aby do priestoru chodili často a opakovane bez toho, aby boli nútení, ale aby jednoducho chceli. Pozostáva z troch základných častí - mierka, teda budovy a vonkajšie priestory navrhnuté s ohľadom na človeka, možnosť užívať si dobrého počasia, a nakoniec vytváranie podmienok pre pozitívne zmyslové zážitky - sem patrí využitie dobrého dizajnu, detailov a materiálov, využitie príjemných výhľadov a vnášanie prvkov ako sú stromy, rastliny či voda.

Čo sa týka mierky, kľúčové sú rozmery jednotlivých blokov v priestore námestia, ktoré je hlavným exteriérovým priestorom celého projektu. Gehl sám odporúča maximálnu výšku piatich nadzemných podlaží, čo umožňuje interakciu medzi životom na ulici a v budove, ktorej obyvatelia dobre vidia či počujú, čo sa deje vonku.

Messerschmidtovo námestie toto odporúčanie napĺňa len čiastočne, paradoxne, lepšie v prípade centrály ČSOB, kde je kontakt s vonkajším priestorom menej dôležitý ako v prípade rezidenčnej budovy. Na druhej strane, platí, že s mierkou sa dá narábať a väčšie otvorené priestranstvá zas umožňujú vyvýšiť budovy, vďaka čomu sa chodec pod nimi necíti zle. V Zuckermandli pôsobí námestie komorne, ale určite nie stiesnene.

Bude zaujímavé pozorovať, do akej miery budú ľudia využívať dané priestory pri hľadaní možností užívať si dobré počasie. Keďže na lávke absentujú stromy, poskytuje táto dobré možnosti pre slnenie (čo by bolo podporené lepším sedením alebo ležaním), tieňa však poskytuje len málo.

Tieň sa počas dňa bude nachádzať v rámci niektorých častí Žižkovej ulice, priečnych uliciach alebo vo vnútroblokoch, tieto však nie sú určené pre pobyt, ale skôr pre tranzit. Keďže námestie je obklopené pomerne vysokými budovami, v neskorších hodinách bude dobre tienená aj jeho západná hrana, čo je výhodné pre prevádzky, ktoré tu vznikli alebo vzniknú. Charakter prevádzok (reštaurácia, kaviareň, pekáreň) nasvedčuje tomu, že by mohli byť aktívne navštevované aj v chladnejších mesiacoch.

Lávka bude zrejme vtedy málo využívaná, a to vďaka neustálemu vánku, vanúcemu od Dunaja. 

Je očividné, že tvorcovia Zuckermandlu sa snažili najviac excelovať v poslednom aspekte, teda v snahe vytvoriť dobrý pocit z priestoru použitím kvalitných materiálov, dizajnových prvkov a detailov, využitím výhľadov a vložením vodných či zelených prvkov.

Skutočne, námestie dláždené kombináciou žulových kociek a veľkoformátovej betónovej dlažby, ale aj reliktov z pôvodného Zuckermandlu, pôsobí príjemne, rovnako ako parčík okolo Skalného nosa. Developer zakúpil kvalitné lampy, estetický mobiliár od spoločnosti mmCité, aktívne pracoval s landscapingom aj vo vnútroblokoch. Výhľad na dunajskú krajinu a lesy na pravom brehu rieky sú fascinujúce.

Potešiteľné je, že sa tu nachádzajú až tri fontány, dve na Messerschmidtovom námestí (vrátane jednej interaktívnej, čo ocenia predovšetkým deti) a jedna v priestore medzi blokmi CA a CB, pričom sú zaujímavé aj z hľadiska dizajnu. Parkovou plochou je už spomínané okolie Skalného nosa, kde však cítime, že potenciál priestoru nie je využitý naplno a pri malých investíciách by tento parčík mohol byť ešte omnoho lepší.

Peniaze však vidno aj v bočných uliciach, príjemným detailom je napríklad vejárovitá dlažba na časti Žižkovej pri zvyškoch historickej zástavby, čo dodáva priestoru úplne iný ráz, prípadne prídlažba, pomaly miznúci prvok z bratislavských ulíc, no veľmi vhodný a tu využitý. Je zrejmé, že v tomto ohľade developer naozaj toľko nešteril.

Parter

Kvalitné mesto vo výške očí sa skladá ešte z jedného, veľmi zásadného prvku: živého a aktívneho parteru. Prízemná časť budov je miesto, kde dochádza ku kontaktu medzi interiérom a exteriérom, zjemňuje efekt "hranice" medzi vnútorným (súkromným) a vonkajším (verejným), môže byť generátorom pešieho pohybu a m(i)esto celkovo oživuje.

Jan Gehl už dávnejšie vypracoval klasifikáciu, kde na základe hustoty vstupov do samostatných obchodných jednotiek na určitý úsek ulice hodnotil aktivitu či potenciál ulice. Vyšlo mu päť základných typov prízemí, od aktívneho, cez prívetivé, zmiešané, nudné až po neaktívne.

Zuckermandel z tejto klasifikácie nevychádza najlepšie. Gehl ako aktívny partner hodnotí taký, kde na 100 metrov ulice pripadá 15-20 dverí, prívetivý s 10-14 dverami, zmiešaný so 6-10.

Na základe toho možno konštatovať, že Zuckermandel má z väčšej časti zmiešaný parter, z menšej však nudný (2-5 dverí na 100 metrov). Najlepšie je to samozrejme na západnej strane Messerschmidtovho námestia, do Žižkovej sa už obracia menej priateľskou tvárou. Prevádzky absentujú v prípade rezidenčného bloku A, kde sa však nachádza škôlka, ako aj bloku B, čo je pochopiteľné vzhľadom na to, že ide o centrálu konzervatívnej inštitúcie - banky (hoci tu vznikne pobočka, čo negatívny vzťah k ulici trochu zmierni).

Veľmi zle však vyzerá prízemná časť bloku CA, ktorý sme kritizovali už v minulom článku ako budovu, ktorá je po všetkých stránkach zlá. Kvalita parteru je totiž ovplyvnená nielen množstvom prevádzok, ale aj členitosťou priečelí a kvalitnými detailami či materiálmi, čo v prípade budovy obloženej plechom vedie aj k zlému obrazu na úrovni ulice. Prevádzky sú v tomto prípade orientované do nábrežnej komunikácie, rovnako aj v prípade bloku A, kde však vzhľadom na priestorové a environmentálne pomery (hluk, splodiny) nevznikol atraktívny peší priestor.

To vidno koniec-koncov aj v type obchodov, ktoré sa tu usídlili - kúpeľňové štúdio či predajňa tvorcu fasádnych materiálov, čo sú prevádzky, kam zákazníci chodia skôr cielene ako náhodou, nie sú teda závislé od náhodných okoloidúcich. Každopádne, potenciál Žižkovej ulice, ktorá má byť v budúcnosti, po dobudovaní Vydrice, hlavnou spojnicou medzi historickým jadrom a novými časťami nábrežia, nie je naplno využitý.

Zhrnutie

Hoci je v Zuckermandli mnoho miest či priestorov, ktoré majú nedostatky, nedá sa uprieť, že vidno na druhej strane aj množstvo prvkov, z ktorých je zrejmé, že developer i architekti sa snažili vytvoriť príjemné a estetické prostredie.

Také však vzniká aj v okolí niektorých komplexov, ktoré si ani náhodou nedávajú za cieľ tvoriť rozšírenie centra mesta. Ak chce nová štvrť v Podhradí skutočne lákať nielen obyvateľov a zamestnancov, ale aj náhodných návštevníkov, bude musieť ešte popracovať na riešeniach, ktoré ju otvoria väčšiemu počtu sociálnych či demografických skupín. Našťastie, mnoho prípadných intervencií je ľahko realizovateľných a pre skúseného architekta a odborníka na verejné priestranstvá by nemuselo ísť o nijak náročné zadanie.

Dôležité je každopádne si povedať, prečo Zuckermandel neskóruje v hodnotení ešte vyššie. Celým komplexom sa nesie fakt, že išlo o súkromný projekt. Developer v skutočnosti nemá povinnosť budovať rozsiahlu vybavenosť aj pre tých, z ktorých nemá žiaden priamy ekonomický prínos, príp. vytvárať atrakcie len z pasie, čo je prirodzené.

V prípade verejných priestranstiev platí, že je to hlavne mesto, ktoré by malo strážiť jeho kvalitu a prípadne samo intervenovať, či už formou konzultácii alebo priamych investícii. To sa však nedeje a mesto nemá ani dostatok dostupných odborníkov, ktorí by mohli s developermi konzultovať konkrétne riešenia, ani koncepčný materiál, ktorý by stanovoval určité štandardy (Manuál tvorby verejných priestranstiev). Do tej doby musíme rešpektovať, že súkromní investori a developeri budú formovať exteriérové priestory podľa seba, vrátané území, ktoré by mali mať oveľa verejnejší charakter.

S ohľadom na súčasný stav teda treba povedať, že Zuckermandel ani v oblasti verejných priestranstiev nedopadol najhoršie. Z tohto hľadiska ho hodnotíme ako dobrý projekt, hoci nechýbalo veľa, aby bol skvelý.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.