Prakticky dokončená je prvá etapa jedného z najvýznamnejších projektov v Bratislave, Zuckermandel, ktorý vyrástol na mieste rovnomennej štvrte v bratislavskom Podhradí, ktorá zanikla v minulom storočí. Developer J&T Real Estate prišiel s ambíciou prepojenia nábrežia a historického centra, v ktorom má nová zóna hrať kľúčovú úlohu. V tejto chvíli je už možné hodnotiť, do akej miery sa tento cieľ darí naplniť.
Zuckermandel pozostáva zo štyroch základných častí, tvorených blokmi A-C a novým námestím. Blok A sa nachádza v západnej časti štvrte a má podobu mohutného rezidenčného komplexu. Blok B bol prvou dokončenou časťou projektu, svoje sídlo si tu vybudovala banka ČSOB, blok C je tvorený štyrmi objektami, kancelárskou budovou CA, bytovým domom CB, a blokmi CX a CY, ktoré sú ešte vo výstavbe.
V prvej etape vzniklo 159 bytov, v druhej pribudne ešte 28, spoločne s 36-tisíc štvorcovými metrami kancelárskych priestorov a 3,5-tisíc štvorcovými metrami obchodných priestorov. Kľúčovým verejným priestorom je spomínané námestie, ktoré má názov Messerschmidtovo, okrem toho sa čiastočne obnovila Žižkova ulica a vzniklo niekoľko priečnych uličiek.
Urbanistický koncept a dizajn blokov B a CA vypracovalo štúdio Bouda Masár Architekti, ostatné budovy, predovšetkým byty, navrhla kancelária A.M. Architects.
Rezidenčný blok A tvorí najmohutnejšiu časť projektu. Od nábrežia dosahuje výšku desiatich nadzemných podlaží, vďaka tvaru reliéfu je však jeho výška z verejných priestranstiev v rámci Zuckermandlu prijateľnejšia. Blok je z dvoch strán pootvorený a obsahuje 127 bytov v piatich vchodoch, v prípade jedného z nich v podobe bodového domu. Vďaka danej štruktúre vznikol relatívne vzdušný dvor, ktorý je vysadený zeleňou, v prízemí bodového domu by zároveň mala vzniknúť škôlka, ktorá má vyhradenú vlastnú menšiu zelenú plochu. V ostatných prízemných častiach objektov vzniknú retailové a gastro prevádzky, tieto hlavne zo strany námestia - otvorená už je talianska reštaurácia, pripravuje sa otvorenie kaviarne a cukrárne. Na dopravne rušnú nábrežnú cestu sú orientované mohutnejšie dvojpodlažné prevádzky, no keďže pešia doprava tu bude obmedzená, zatiaľ svoju prítomnosť potvrdilo len kúpeľňové štúdio, ktoré je menej závislé od náhodných okoloidúcich.
Čo sa týka architektúry bloku, táto je moderná, no jednoduchá a bez mimoriadnej invencie. Ide o štandard, ktorý neuráža, ale ani nenadchne, čo je azda v prémiovej lokalite pod Bratislavským hradom málo. Sklamaním je predovšetkým masívne použitie omietky, v danom prostredí by vynikol skôr kamenný, ale aj keramický obklad.
Budovy bloku B znesú ako jediné aj vyššie kritériá, čo je však prirodzené vzhľadom na ich funkciu, centrálu jednej z najvýznamnejších lokálnych bánk.
Blok je tvorený dvoma objektami, prepojenými premosteniami ponad Žižkovu ulicu, ich dominujúcim prvkom sú vnútorné átriá, do ktorých sú orientované kancelárie. Najexponovanejšia časť západnej fasády spoločne s časťou južnej patria k najvýraznejším identitotvorným prvkom architektúry Zuckermandlu, budova ako celok pôsobí dôstojným a vyváženým dojmom. Prízemia sú využité kompletne pre účely banky, verejne prístupný bude zrejme len parter zo strany námestia, kde by mala vzniknúť pobočka ČSOB. Budova spĺňa kritériá certifikácie BREEAM Excellent, pozitívom je využitie striech pre relax zamestnancov.
Kancelárska budova CA je osempodlažný objekt v pôdorysnom tvare "U", ktorý vznikol na južnej strane Žižkovej ulice. Kancelárie majú "butikový" charakter, sídliť by tu mali spoločnosti ako Novartis, Baumit, EY a i. Po stránke architektonickej ide o jednoznačne najhoršiu časť celého projektu. Omylom je pôdorys, výška, vonkajší výzor, vzhľad parteru či použité materiály. Jediným zaujímavejším prvkom je zaoblenie severozápadného nárožia, ani to však nezachráni celkové vyznenie bloku.
Je nepochopiteľné, ako sa takáto ohavná budova mohla stať súčasťou celého komplexu. Blok CA výrazne znižuje celkovú kvalitu Zuckermandlu.
Najmenšou z nových budov je šesťpodlažný bytový dom na východnom okraji projektu, ktorý zviera s blokom CA menšie námestie. Najvyššie dve podlažia sú ustúpené, čo spoločne s jasným materiálovým a farebným odlíšením opticky znižuje celú budovu. Vďaka tomu je zabezpečený bezkonfliktný prechod od historických objektov tzv. Kúrií, jediných zachovaných budov niekdajšieho Zuckermandlu, k postupne gradujúcej zástavbe nového Zuckermandlu. V parteri vznikli menšie potraviny, pribudne ešte kaviareň, klenotníctvo a zubná ambulancia.
Hoci architektonicky ide opäť o priemer, blok CB je zároveň príjemným nástupným bodom do novej štvrte.
Stále rozostavané sú ešte dve budovy, CX a CY. Prvá z nich bude mať administratívnu funkciu, druhá bytovú. Usporiadané sú do bloku, v ktorom vznikne menšia zelená plocha. Do Žižkovej ulice sa obracajú nižšou, štvor- až šesťpodlažnou časťou, vďaka čomu sa opäť podarilo dosiahnuť jemnejší prechod od historickej zástavby, v najvyššej časti má kancelárska budova sedem podlaží, rezidenčná osem podlaží. Vzniknúť by tu malo 28 bytov. Z nových služieb by tu mala pribudnúť reštaurácia a klinika.
Na objektoch už prebiehajú viacmenej finalizačné práce, developer predpokladá dokončenie v priebehu jesene. Kým v prípade kancelárskej budovy to znie reálne, bytový dom bude úplne hotový asi až o niečo neskôr.
Poslednou časťou je nové Messerschmidtovo námestie a parčík, ktorý vznikol v okolí tzv. Skalného nosa - zrejme zvyšku niekdajšieho kameňolomu. Aby developer námestie zväčšil a prepojil celý development s nábrežnou promenádou, vybudoval nad nábrežnou komunikáciou premostenie vo forme betónovej estakády. Vo výsledku sa podarilo naozaj zväčšiť dané priestranstvo, pričom rušnú komunikáciu takmer necítiť. Premostenie ponúka zaujímavé výhľady na rieku aj pravý breh, je zároveň jediným miestom, kde sa dá v Zuckermandli (zadarmo) sadnúť.
Horšie je už vyznenie z cesty či promenády, kde by estakáde prospela iná, ľahšia konštrukcia, azda aj s využitím iných materiálov. Námestie samé osebe je zaujímavým miestom, kde developer zakomponoval odkazy na históriu aj vodné či zelené prvky. Čo sa týka parčíku, ide o mimoriadne atraktívny doplnok novej štvrte. Parčík zároveň tvorí nástupný priestor do chodníka poza celý Zuckermandel, ktorý má potenciál byť rovnako atraktívny, keď bude dokončený a doplnený o náučné tabule či fitness prvky. Bolo by skvelé, keby sa parčík do budúcnosti rozšíril aj západne od Skalného nosa.
Verejným priestranstvám Zuckermandlu sa budeme ešte venovať v samostatnom článku.
Zuckermandel vyvoláva vášne, čo je dané predovšetkým polohou na nábreží Dunaja a na mieste niekdajšej historickej štvrte. Hlasy, že sa táto štvrť mala obnoviť, boli absolútne odtrhnuté od reality - kým pôvodný Zuckermandel bol, až na pár výnimiek, chudobným predmestím provinčného Prešporka, lokalita je dnes v podstate súčasťou centra metropoly, čomu zodpovedá zásadné iná mierka, ale aj moderný charakter zástavby, preto by žiaden súkromný investor niečo také nikdy nerealizoval.
Namieste je diskusia, či je kvalita architektúry adekvátna exponovanosti územia. Architekti projektu na oficiálnej stránke obhajujú súčasnú podobu Zuckermandlu tým, že výrazný prvok už je prítomný - je ním Hrad a hradný kopec, ktorý je takou výraznou dominantou, že by akákoľvek konkurencia v Podhradí bola nežiaduca.
Na druhej strane, architektúra môže byť ešte kvalitnejšia a nemusí byť výrazná či priťahovať pozornosť, keďže kvalita architektúry neznamená automaticky extravaganciu.
Nebolo by však férové ani odsudzovať Zuckermandel a označiť ho za zlý projekt, keďže tým nie je. Nová štvrť do veľkej miery aplikuje princípy, ktoré si spájame s kvalitným budovaním mesta - hustá, kompaktná zástavba, bloková štruktúra, orientácia na hlavnú os a zapamätateľné rozvrhnutie bočných ulíc, mozaika rozličných typov priestranstiev, využívanie morfológie krajiny, striedanie materiálov za účelom väčšej rozmanitosti, tvorba bezpečných exteriérových priestranstiev, odbúranie automobilovej dopravy z povrchu (v rámci možností), živý parter.
Niektoré z chýb projektu (predimenzovaná dopravná komunikácia na nábreží, nedostatok vonkajších sedení atď.) sú odstrániteľné, oživenie celého územia do maximálnej miery možno očakávať až s ďalším rozvojom nábrežia a Podhradia.
Vo výsledku tak Zuckermandel hodnotíme ako funkčné a v princípe vhodné rozšírenie centra mesta. Nejde o projekt, z ktorého by ktokoľvek mal otvárať ústa, ale zároveň sa ani oháňať patetickými poznámkami o devastácii mesta. Ide o štandardnú zástavbu, ktorú po uplynutí určitého času budú budúce generácie vnímať ako úplne prirodzenú súčasť mesta, bez akýchkoľvek negatívnych konotácii (možno s výnimkou budovy CA), narozdiel od niektorých architektúr, ktoré sú samé osebe kvalitné, ale s mestom sa zžili oveľa menej.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre