Pandémia koronavírusu sa pravdepodobne najviac dotkne najmä projektov, ktorých realizácia sa ešte nespustila alebo sa len spúšťa. Jedným z takých – a zároveň najočakávanejších – je Vydrica, kde už prebiehajú terénne práce, na ktoré nadviaže výstavba, ktorá má obnoviť život v tradičnej bratislavskej lokalite. Nateraz sa však zdá, že realizácia developmentu by sa narušiť nemala.
Na Vydrici prebieha aktivita aj naďalej, bez signifikantného prerušenia, len so sprísnenými bezpečnostnými opatreniami. „Prijali sme všetky nevyhnutné opatrenia v súvislosti so šírením respiračného ochorenia COVID-19,“ hovorí Lucia Pukalovičová zo spoločnosti Lucron, jedného zo spoluinvestorov projektu. „Terénne práce na stavenisku prebiehajú podľa stanoveného harmonogramu... V súčasnosti sa sústreďujeme najmä na ochranu a bezpečnosť všetkých našich zamestnancov a subdodávateľov, pracujúcich na projekte v teréne.“
Či sa posunie aj samotná výstavba, zatiaľ nie je jasné, keďže aktivita na pozemku predstavuje prípravné práce, ktoré prechádzajú ďalším stavebným prácam – zakladaniu a budovaniu podzemných podlaží. Developer Vydrica Development medzičasom monitoruje a analyzuje priebežnú situáciu s ohľadom na komerčný aspekt výstavby, a tomu prispôsobuje aj detaily projektu.
„Aktuálne pracujeme na koncepte gastro a retail prevádzok, ktoré by mohli dodávať svoje služby aj počas podobných výziev ako čelíme dnes, v budúcnosti,“ vysvetľuje Lucia Pukalovičová. Budúca Vydrica je totiž navrhnutá ako atraktívne rozšírenie pešej zóny stredovekého centra mesta, k čomu patrí aj aktívny parter takmer vo všetkých nových uliciach, kde majú vzniknúť desiatky nových prevádzok – od galérií, ateliérov či remeselných dielní po kaviarne a reštaurácie. Výzvou bude ich už obsadiť (a to aj v „normálnych“ časoch), nehovoriac o prispôsobení aktuálnej situácii.
V sektore developmentu sa hovorí aj o vplyve koronavírusu na predaj nehnuteľností, vrátane zníženého predaja bytov, v tomto smere však Vydrica Development zatiaľ zásadnejšie otrasy nezaznamenala. „Zatiaľ sme v súvislosti s predajom bytov nezaznamenali pokles záujmu,“ konštatuje L. Pukalovičová. Vysvetlené by to mohlo byť tým, že klientela Vydrice nepatrí k ľuďom, ktorí by sa výraznejšie obávali možnej ekonomickej krízy, spôsobenej pandémiou.
Projekt tak napreduje, a to nielen čo sa týka prípravných prác, ale aj povoľovacích procesov. Všetko speje k skorému odštartovaniu riadnej výstavby ešte v priebehu tohto roka. Tú snáď neodsunie ani kríza a v bratislavskom Podhradí tak začne konečne rásť „posledný dielik skladačky“, ako Vydricu nazývajú architekti, hovoriaci o prepojení historického centra mesta s nábrežím a novými štvrťami západne od stredovekého jadra metropoly.
Vydrica patrí k najambicióznejším projektom v súčasnej Bratislave. Osídlenie sa v lokalite dokladateľne vyvíjalo už od stredoveku, v 19. storočí sa po pripojení pôvodne samostatnej obce k Bratislave začal jej úpadok. Súčasníci ju označovali za najchudobnejšiu časť mesta, hoci mimoriadne romantickú. To však nestačilo k tomu, aby prežila obdobie socializmu, kedy bola vtedy už veľmi schátraná štvrť takmer kompletne zrovnaná so zemou, aby uvoľnila miesto Mostu SNP, súvisiacim dopravným stavbám a výhľadovo aj novému sídlisku.
Sídlisko sa však nerealizovalo a v centre mesta ostáva až doteraz voľná plocha, na ktorej preriešenie sa organizovalo hneď niekoľko architektonických súťaží. Ani jedna z nich však nepriniesla definitívnu odpoveď, ako priestor riešiť, hoci základná štruktúra už bola známa vďaka Územnému plánu zóny Podhradie, ktorý bol schválený v roku 2006. Až v roku 2019 predstavil developer Vydrica Development definitívnu podobu prvej časti novej štvrte, na ktorej predtým pracoval takmer dva roky.
Nová Vydrica bude čiastočne imitovať pôvodný urbanizmus, založený na kombinácii hustej mestskej zástavby s aktívnym parterom, rozčlenením fasád na menšie celky, aby asociovali historickú parceláciu, použitím tradičných materiálov (tehla, kameň, brizolit), kopírovaním terénnych hrán, tvorbou priehľadov či orientáciou na pešiu dopravu.
Celá Vydrica bude riešená ako pešia zóna, čím má vzniknúť jedna z najväčších kompaktných peších zón v Európe, kým automobily budú pod zemou. Zachovať a obnoviť sa má aj časť historických artefaktov, napríklad ľadové jamy, Kempelenov vodovod alebo predovšetkým Vodná veža.
Projekt bude polyfunkčný, hoci dominujúcou funkciou je bývanie. V prvej fáze vznikne 208 bytov a apartmánov vo štvorici blokov a kancelárska budova butikového charakteru s 2,8-tisíc metrami štvorcovými kancelárií. Developer zastavia najprv priestor medzi Vodnou vežou a zachovanými zvyškami osady Zuckermandel (tzv. Kúrie). K novým verejným priestranstvám budú patriť parčíky medzi Kúriami a novou zástavbou a pri vstupe na Žižkovu ulicu, ako aj nové ulice Floriánska a Oeserov rad. Vzniknúť by mali nové prepojenia medzi Vydricou a hradným kopcom, hovorí sa o vybudovaní výťahu alebo pozemnej lanovky.
Druhá a tretia fáza projektu, ktorá ho spojí s historickým jadrom, je zatiaľ v príprave. Po ich dokončení by sa však vo Vydrici malo nachádzať celkovo asi 400 bytov a takmer 5-tisíc metrov štvorcových retailu, čo je pomerne slušné číslo. Ku komerčným funkciám by sa mala pridať aj kultúrna, a to najmä v obnovenom areáli Vodnej veže, ktorá je inak jednou z najstarších stavebných pamiatok Bratislavy. Kultúra má byť prítomná aj v uliciach vo forme špecifických prevádzok a odkazov na umenie vo verejnom priestore.
V súvislosti so vznikom novej štvrte sa hovorí o potrebe nových dopravných riešení, jednak o zriadení (alebo presune) zastávok verejnej dopravy, ako aj zmene režimu na Moste SNP, ktorý dnes napriek osadeniu priamo v srdci mesta pôsobí ako diaľnica. Preto sa uvažuje o odstránení časti nájazdových rámp a rozšírení Rybného námestia alebo Panskej ulice. Preriešiť sa má podmostie, kde je dnes nevzhľadný autobusový terminál. Hlavné mesto hovorí o architektonickej súťaži.
Pre prvú etapu Vydrice zatiaľ platí spustenie výstavby v priebehu tohto roka s termínom dokončenia 4Q 2022. Celá Vydrica by mohla byť realitou v roku 2024 alebo 2025, čo však bude súvisieť aj s vyššie naznačeným riešením dopravy v oblasti, nehovoriac o dôsledkoch koronavírusu.
Projekt v súčasnej podobe, kedy za ním stojí celá plejáda niektorých z najlepších architektov na Slovensku, je asi najlepším konceptom, ktorý bol pre územie navrhnutý. Rozhodne ide o najcitlivejší návrh, zvlášť s prihliadnutím na fakt, že ide o komerčný projekt, čo znamená, že nie je možné realizovať nerealistické požiadavky po ortodoxnej obnove pôvodnej štruktúry. Tá je nanešťastie už navždy minulosťou.
Čo sa týka riešiteľského kolektívu, počet zapojených kancelárií je rozsiahly: lead architects sú z kancelárie Compass, obsahovu náplň územia rieši Marko&Placemakers, administratívnu budovu navrhuje Šujan_Stassel, verejné priestory a landscape pripravuje 2ka landscape architects, projekciu zabezpečuje Siebert+Talaš. Za Lucron projekt pripomienkuje Peter Gero, jeden z našich najvýznamnejších urbanistov, ktorý sa v minulosti podieľal na vzniku štvrte Hafen City v Hamburgu.
Je zrejmé, že výstavba v tak citlivom území – na azda najlukratívnejšom nezastavanom pozemku na Slovensku – je braná s vážnosťou a aktuálny koncept patrí k tomu najlepšiemu, čo je u nás v tomto smere možné. Odsunutie výstavby kvôli kríze by bolo vážnym úderom pre celú Bratislavu, ktorá už konečne potrebuje vyriešiť dekády trvajúci problém, ktorý doterajšia podoba územia predstavuje.
Bez aktívne využívanej Vydrice totiž nemožno hovoriť o kontinuálnom, príjemnom a dobre pôsobiacom meste, keďže mu chýba jeho podstatná časť. Obnova štvrte je skutočne doplnením kľúčového prvku, ktorý dotvorí stále malé centrum Bratislavy a dodá jej veľkomestský ráz. Hlavné mesto Slovenska tak môže zavŕšiť časť cesty, ktorá sa začala už pred vyše storočím a na ktorej konci bude plnohodnotná európska metropola.
Fotografie z 7.3.2020. Priebeh príprav na výstavbu Vydrice si môžete pozrieť vo fotoalbume.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre