Adrian Gubčo 05.10.2022 18:33

Na Nivách vzniká mesto 21. storočia. Nové projekty postupujú a menia panorámu metropoly

Hlavné mesto Slovenska zmenilo za posledných niekoľko rokov svoju panorámu radikálnym spôsobom. Metropole dominujú výškové budovy, koncentrujúce sa v oblasti Nív medzi ulicou Mlynské nivy a nábrežím Dunaja. Rast tejto štvrte je však ešte ďaleko od konca. V súčasnosti tu pribúdajú ďalšie veže, ktoré prispejú k zahusteniu zástavby nového centra Bratislavy.

Rozvoj downtownu. V popredí Metropolis, za ním Sky Park Residence 4

Výraznejší rozvoj tejto oblasti sa spustil v druhej polovici minulej dekády, kedy začali v rýchlom slede za sebou pribúdať realizácie výškových budov. Prvým výrazným projektom bola dvojica rezidenčných veží Panorama Towers od J&T Real Estate, za ktorým nasledovala kancelárska budova Twin City Tower od HB Reavis. Ten istý developer po krátkom čase rozbehol aj realizáciu novej najvyššej budovy v krajine, Nivy Tower, ktorá s výškou 125 prevýšila dovtedy najvyššiu centrálu Národnej banky Slovenska.

Do veľkej miery kľúčovým projektom sa však stal Sky Park od Penta Real Estate (dnes už pod novým developerom Alto Real Estate). Trojica identických obytných veží a kancelárska budova, vsadené do parkovo upraveného prostredia v dotyku so zachovanou industriálnou Jurkovičovou teplárňou, vizuálne aj funkčne prepojili okolie Mlynských nív s nábrežím. Pri diaľkových pohľadoch z Hradu alebo Slavína vznikla celistvá zóna výškových budov. Sky Park s charakteristickou architektúrou, na ktorej sa podpísala známa kancelária Zaha Hadid Architects, je prirodzenou dominantou.

Význam Sky Parku sa v dohľadnej dobe ešte zvýši. Developer totiž pokračuje v rozvoji ďalších etáp projektu – výstavbe štvrtej rezidenčnej veže a budovy Sky Park Tower, ktorá bude najvyšším objektom v rámci celého súboru. Po ich dobudovaní bude Sky Park takmer kompletný.

V pokročilejšej fáze je Sky Park Residence 4, ktorá sa blíži k dosiahnutiu plnej výšky. Ako približuje developer na sociálnej sieti, pred niekoľkými dňami sa realizoval skelet 26. podlažia, do 20. nadzemného podlažia siahajú murovacie práce priečok a po 15. nadzemné podlažie sú osadené všetky okná. Okrem toho sa už začalo s osádzaním fasády v podobe obkladu z bielych GFRC dielcov, ktoré dávajú vežiam ich charakteristickú podobu. Materiál bol vyrobený v Turecku a nainštalovaný je zatiaľ na konštrukcii medzi druhým a tretím podlažím. Plnú výšku by budova mohla dosiahnuť ešte pred koncom tohto roka.

Veža bude identická ako predošlé tri rezidenčné objekty, zmeny sú nanajvýš v mierne vyššom interiérovom štandarde nových bytov. Tých bude 268 a nachádzať sa budú na 31 podlažiach. Na prvých dvoch podlažiach vzniknú priestory pre obchody alebo služby. Budova dotvorí juhovýchodnú časť nového parku, do ktorého je celý development zasadený. Medzi Sky Park Residence 4 a Jurkovičovou teplárňou tak vznikne „chránená“ plocha, čo jej môže dodať komornejší charakter. Dokončenie objektu sa predpokladá až v roku 2025.

V prípade Sky Park Tower, tu sa ešte stále pracuje na výkope stavebnej jamy – hoci sa zdá, že už dosiahla na niektorých miestach maximálnu hĺbku. Ide o jednu z najhlbších jám v oblasti, keďže tu vznikne až päť podzemných podlaží. Nad nimi bude 29. podlaží kancelárií a retailu. Maximálna výška veže by mala byť 119,6 metra, čo z nej spraví jednu z najvyšších budov v Bratislave. Susedné obytné budovy prevýši o približne 16 metrov, čo bude pomerne výrazný a aj z diaľky rozpoznateľný rozdiel.

S ohľadom na aktuálny stav realizácie Sky Park Tower sa dokončenie očakáva až niekedy v priebehu roka 2025. V tejto chvíli by mali prebiehať úvodné etapy prenájmu priestorov. Developer sa snaží klientov nalákať na polohu, štandard, ale aj architektúru objektu. Sky Park Tower totiž v najčistejšej forme odzrkadľuje dizajn od Zaha Hadid Architects.

Keďže je v tejto chvíli dokončená už podstatná časť Sky Parku, nie je veľmi zložité predstaviť si, aký bude charakter tejto časti mesta. Štvrť mala donedávna mimoriadne zanedbaný výraz – až do 90-tych rokov 20. storočia sa tu nachádzala aktívna priemyselná štvrť, výroba však postupne ustala. Zostali po nej staršie objekty industriálnych hál a stavieb. V prvom desaťročí nového storočia tu prebehla v podstate celoplošná asanácia, po ktorej sa zachovalo len niekoľko málo reliktov pôvodnej zástavby. Tie zvyšné boli v zlom stave.

Po dokončení výstavby tu však vznikne štvrť, ktorá je architektonicky do veľkej miery v súlade so súčasnými architektonickými trendami a produkciou kdekoľvek v Európe. Hoci koncept „veží v parku“ je do istej miery prežitý, dobrou správou je aspoň to, že výstavba nových objektov nie je spojená so vznikom mimoúrovňových križovaní a príliš autocentrických riešení. Hlavné mesto dokonca ohlasuje, že do budúcna by chcelo skvalitniť verejnú dopravu aj podmienky pre chodcov či cyklistov.

V prípade automobilovej dopravy by sa malo smerovať progresívnejším spôsobom – vzniknúť tu má nabíjacia stanica pre elektromobily City Hub od Západoslovenskej energetiky (ZSE). Objekt je už v pokročilom štádiu výstavby. Pre ZSE ide o vlajkový projekt svojho druhu, pričom na dizajn stanice zorganizovala aj architektonickú súťaž. Návrh od kancelárie INDEX architektonicky nadviaže na susedný Sky Park, čo celej lokalite dodá ucelenejší charakter. Kedy bude stanica dokončená, nie je v tejto chvíli známe, s ohľadom na postup výstavby by to ale mohlo byť už do konca roka.

ZSE ostáva v lokalite významným hráčom. Doteraz tu vlastní rozsiahle pozemky, ktoré sú atraktívne pre developerov. Firma si je toho podľa všetkého dobre vedomá a pripravuje zmeny s víziou využitia dnes málo profitabilných pozemkov. Ich súčasťou by mala byť prestavba parcely, kde sa v súčasnosti nachádza objekt bývalého Design Factory (azda pri jeho zachovaní), na centrálu firmy a pravdepodobne odpredaj priestoru dnešného sídla. Ak by sa tento plán vydaril, štvrť môže získať ďalší atraktívny development.

Budúci City Hub od ZSE

Expanzia novej zástavby začala aj smerom k Chalupkovej, okolo ktorej sa bude výstavba koncentrovať v najbližších rokoch. Najväčším rozostavaným projektom je dnes Metropolis od Mint Investments. Súbor dvojice veží so 16 a 18 podlažiami, ktoré spolu vytvoria písmeno M, bol v príprave dlhšiu dobu, v priebehu minulého roka sa však konečne dostal do realizácie. Obe veže už získavajú nadzemné podlažia. Aktuálne by sa malo budovať piate nadzemné podlažie.

Po dokončení sa tu bude nachádzať 298 bytov a apartmánov vyššieho štandardu. Developer avizuje, že prinesie do downtownu mimoriadnu kvalitu bývania a dodáva, že neplánuje zaviesť ani čoraz častejšie sa vyskytujúcu inflačnú doložku. Ceny tak ostávajú pre klientov fixné. Súčasťou projektu bude aj retail na dvoch podlažiach, orientovaný do Bottovej ulice. Do dispozície stavby je mierne zasunutý, čo umožní vznik podlubia – atraktívneho mestotvorného prvku, ktorý sa na Slovensku využíva len málo. Na Metropolise celkovo vidno českú stopu, spojenú s najmä českým pozadím developera, ale aj architektov z kancelárie Citywork Architects.

Po dokončení v prvej polovici roka 2024 prinesie Metropolis veľkú zmenu Bottovej, ktorá bola doteraz mimoriadne prehliadaná. V budúcnosti však pôjde o ulicu, obklopenú modernými budovami, vrátane výškových. Okrem Metropolisu tu na mieste dočasnej autobusovej stanice plánuje jeden zo svojich rezidenčných projektov HB Reavis, zmenu mierky prinesie spomínaná centrála ZSE a opäť HB Reavis prestavia okolie severovýchodného vyústenia ulice. Je škodou, že sa potenciál Bottovej začína ukazovať len teraz, hoci sa s ním mohlo pracovať už dávno. V opačnom prípade by možno developer Sky Parku nezakončil ulicu chybne umiestneným vjazdom do podzemnej garáže.

Metropolis zmení charakter Bottovej ulice

Kombinácia aktuálne rozostavaných a plánovaných projektov premení celú štvrť a prispeje k ďalšiemu rastu výškovej časti nového centra mesta. Do konca desaťročia by mala získať hustotu a vyplniť väčšinu ostávajúceho priestoru medzi Karadžičovou a Košickou ulicou. Keďže bude spojená aj s úpravami verejných priestranstiev či dopravnej infraštruktúry, Bratislava získa kompaktnú modernú zónu s na prvý pohľad vysokou úrovňou.

Keďže sa – na rozdiel od vyspelých miest – nepostupovalo podľa vopred určeného plánu rozvoja, počas vývoja sa urobilo mnoho chýb, ktoré bude potrebné teraz v maximálnej miere naprávať. Verejné priestory sa budú lepšie prepájať, pribudne azda jednotný orientačný systém, doplní sa cyklistická infraštruktúra alebo linky verejnej dopravy a začne vznikať samostatná identita lokality. Prebehnú tak procesy, typické aj pre iné štvrte, ktoré sa postupne zžívajú s mestom.

Dôležité však je, že rastúci downtown prinesie inú typológiu života, práce, rekreácie i prostredia. Pre bohatstvo mesta – nielen ekonomické, ale aj architektonické, urbanistické či kultúrne – sú takéto kontrasty vítané. Bratislava sa takto krok po kroku mení na skutočné veľkomesto.

Fotografie z 29.9.2022. Sledujte rast downtownu a Bratislavy vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.