Adrian Gubčo 19.04.2022 10:31

Revitalizácia Patrónky sa hýbe pomaly, presné termíny nemá

Na konci marca bol v areáli bývalej muničnej továrne na Patrónke poklepaný základný kameň budúceho pamätníka obetiam holokaustu. Ten by mal v tejto lokalite, spojenej so smutnou históriou Bratislavy, vzniknúť v najbližších rokoch. Ide o súčasť širšej revitalizácie priemyselného areálu v réžii Bratislavského samosprávneho kraja. Projekt sa však hýbe len veľmi pomaly.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Priemyselný areál, ktorý dal názov aj celej lokalite, sa viaže k menu priemyselníka Juraja Rotha, ktorý tu v roku 1871 založil továreň na patróny. Muníciu dodávala predovšetkým pre rakúsko-uhorskú armádu, vyrábala však aj poľovnícke náboje. V 30-tych rokoch 20. storočia sa už výroba nábojov utlmovala, dlhšie zachovaná ostala Kühmayerova továreň na šnúry a doplnky k uniformám. V utlmenom areáli sa usídlili viaceré zdravotné ústavy, ktoré tu fungujú v podstate doteraz. Vďaka tomu sa niekoľko objektov dodnes zachovalo.

Veľká časť areálu je navyše vo vlastníctve BSK, ktoré jednotlivé budovy ďalej prenajíma. Väčšinovým správcom je Zariadenie sociálnych služieb Rosa, v území sa ale nachádza aj špeciálna škola, odborné učilište, internát, školský klub alebo rehabilitačné stredisko. Údržba je však nedostatočná a viaceré objekty sú schátrané. Preto sa už dlhšie vyvíjajú snahy o zlepšenie úrovne priestoru, ktoré BSK bližšie priblížilo na konci roka 2020.

„Myšlienka revitalizácie tohoto hodnotného historického bratislavského brownfieldu bola v určitých formách prítomná už nejakú dobu, avšak až v tomto čase Bratislavský samosprávny kraj prichádza s komplexnou a ucelenou víziou s cieľom vybudovať moderné synergické sociálno - kultúrno - vzdelávacie centrum dlhodobo udržateľného charakteru,“ definuje zámer Lucia Forman, hovorkyňa BSK. Predstavená koncepcia predpokladá zachovanie viacerých historických objektov aj výstavbu nových, doplnenú o zvýšenie úrovne verejných priestranstiev.

Kultúrno-vzdelávacie centrum bude hlavnou časťou areálu a nadviaže na aktivity DSS Rosa. To je hlavným partnerom projektu, k ďalším patrí Cambridge International School, Škola umeleckého priemyslu J. Vydru alebo Design Factory. Vybudovať sa má nová škola a kultúrno-kreatívne centrum, prístupné verejnosti. BSK plánuje aj doplnenie cyklotrás. „Projekt počíta v nadväznosti do budúcnosti aj s novými cyklotrasami prepájajúcimi bratislavskú ZOO so Železnou studienkou,“ približuje L. Forman. „Župa uvažuje aj s revitalizáciou nábrežia pôvodného vodného toku Vydrice s dôrazom na zachovanie existujúcej zelene. Jedinečný viacúčelový areál teda prinesie priestory pre školstvo, kultúru, umenie, športové podujatia, či ďalšie voľnočasové aktivity.“

Veľmi zásadnou časťou projektu je vznik vyššie zmieňovaného pamätníka obetiam holokaustu. Na Patrónke boli totiž zadržiavaní bratislavskí Židia predtým, ako boli transportovaní do vlakov, smerujúcich do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Podoba monumentu spoluvytvárali študenti zo Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru.

Dnes, jeden a pol roka od prezentácie zámeru, by sa mohlo zdať, že vízia významne pokročila, zdá sa však, že to tak nie je. „Projekt sa momentálne nachádza v štádiu ideového zámeru, pričom ďalšie procesy a míľniky budú priebežne časovo aj kvantitatívne definované po zohľadnení detailného projektu,“ hovorí Forman. Dôvodom, prečo nevidno zatiaľ výraznejší postup, je mimoriadna komplikovanosť projektu.

Ako vysvetľuje Lucia Forman, „ide o rozsiahly priestor, ktorý bude zahŕňať tak zachovanie historických prvkov, výstavbu nových a revitalizáciu starších častí v niekoľkých fázach, čo predstavuje relatívne komplikovaný a náročný proces, pričom po dokončení predprípravných projektových prác a následnom legislatívnom procese je možné pristúpiť k realizácii stavebných činností, ktorých začiatok predpokladáme už v najbližších rokoch.“ V preklade, v tejto chvíli sa ešte len finalizuje podoba jednotlivých častí budúceho areálu a s povoľovaním sa nezačalo.

Ani konkrétnejšia podoba projektu však nie je známa. BSK aj naďalej prezentuje len jednoduchú architektonickú štúdiu, ktorá navyše nebola ani výsledkom architektonickej súťaže. „Projekt bude financovaný vo veľkej miere súkromnými investormi, partnermi projektu, pričom BSK akceptovalo ich architektonické návrhy, ktoré boli prezentované v ich parciálnych častiach najmä s ohľadom na synergie celého areálu, pričom tento koncept bol vytvorený jedným z partnerov projektu Design Factory,“ objasňuje dôvod hovorkyňa BSK.

Bratislavský kraj uprednostnil takýto prístup v čase, kedy Hlavné mesto spoločne s Metropolitným inštitútom Bratislavy organizuje nielen vlastné súťaže, ale spolupracuje aj s mestskými časťami. Jeden z posledných lepšie zachovaných historických priemyselných areálov by si zaslúžil obdobnú mieru pozornosti. BSK však zatiaľ k organizácii súťaží nepristúpil.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Dobre spracovaný projekt by mohol vynikajúco dotvoriť lokalitu, ktorá sa posledné roky výrazne mení a v transformácii bude pokračovať aj naďalej. Kým v posledných rokoch tu vznikali alebo sa rekonštruovali administratívne budovy, najmä v réžii J&T Real Estate, v dohľadnej dobe by mali ku kanceláriám pribudnúť aj vývojové centrá, vedecké objekty a napokon aj rezidencie. Najvýraznejším projektom je pripravovaná centrála spoločnosti ESET, investície však zvažuje aj Slovenská akadémia vied a niekoľko menších developerov.

Silnými stránkami tejto oblasti sú dobrá dopravná dostupnosť do centra mesta, rýchly prístup na diaľnicu D2 a teda aj do Rakúska, Maďarska či Česka, perspektíva zapojenia železničnej dopravy do dopravnej obsluhy územia a dotyk s jedným z najvýznamnejších rekreačných území v Bratislave. Železná studnička prechádza taktiež postupnou revitalizáciou, spojenou s intervenciami na dobrej architektonickej a dizajnovej úrovni. Kombinácia týchto faktorov robí z Patrónky miesto, kde sa môže dobre prepájať práca, rekreácia aj bývanie.

Ako je v Bratislave zvykom, rozvoj tu prebieha organicky a nekoncepčne, preto sa nevyhýba chybám. Jednotlivé investície sú nekoordinované, chýbajú lepšie prepojenia, neexistuje spoločná územná vízia a vznikajú tu nevhodné zásahy – a pritom by táto časť mesta, po zapojení univerzít v Mlynskej doline, mohla byť bratislavskou „Sillicon Valley“. Projekt BSK má v tomto úplne zásadnú pozíciu. Upravený areál Patrónky by mohol byť akýmsi lokálnym centrom, miestom, kde sa bude sústrediť život mnohých komunít, ktoré tu budú denne tráviť čas.

Idea spoločnej koncepcie rozvoja celej Mlynskej doliny však ostáva len špekuláciou. V tejto chvíli nie je idea vytvorenia zmiešanej štvrte s vedeckým charakterom súčasťou žiadneho strategického dokumentu na mestskej úrovni, či už existujúceho alebo pripravovaného. K rozvoju univerzít a ich intenzívnejšiemu prepojeniu s mestom sa priamo nevyjadruje ani pripravovaný Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislava 2030, čo je vážny nedostatok.

Bez ohľadu na kvalitu pripravovaného projektu revitalizácie Patrónky, jej úspešnosť môže byť limitovaná. Nepochybne je pozitívom, že viaceré partnerské inštitúcie získajú lepšie a atraktívnejšie priestory, že vznikne pamätník, odkazujúci na dôležitú históriu lokality, a doplní sa aj nová vybavenosť či upravené verejné priestory. Areál však môže byť mierne vytrhnutý z kontextu. Zaradí sa s k ostatným lokálnym projektom, nebude však mať také prínosy, aké by mohol mať v prípade, že by išlo o súčasť dlhodobej koncepcie rozvoja tohto potenciálne najvýznamnejšieho priestoru pre budúci ekonomicky rozvoj Bratislavy i Slovenska. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.