Adrian Gubčo 09.03.2020 15:57

Aké rekonštrukcie možno čakať v Starom Meste v roku 2020?

V poslednom období možno pozorovať čoraz väčší počet rekonštrukcií historických pamiatok a domov v centre mesta, čo výrazným spôsobom prispieva k postupnému zveľaďovaniu Bratislavy. Aj počas roku 2020 by mal pribudnúť väčší počet objektov, ktoré sa dočkajú obnovy. Viaceré z nich sa nachádzajú v exponovaných častiach centra, čo ešte viac zvyšuje ich význam.

Poisťovňa Kotva. Zdroj: Underconstruction via Archinfo

Jednou z najvýraznejších rekonštrukcií tohto roka by mala byť obnova bývalej poisťovne Kotva na Vajanského nábreží, priamo naproti Slovenskému národnému múzeu. Budova vznikla v roku 1930 pre účely filiálneho riaditeľstva Viedenskej všeobecnej poisťovne. Objekt na nároží Vajanského nábrežia a Kúpeľnej ulice je so svojimi šiestimi podlažiami a zvýšeným prvým podlažím pomerne mohutným doplnkom domoradia, ktoré postupne vznikalo za Prvej republiky transformáciou pôvodnej nízkej zástavby.

Architektom budovy je Bedřich V. Brettschneider, ktorý ju navrhol vo funkcionalistickom štýle, hoci inak ju kritici architektúry označujú za pomerne tradičnú s malými oknami a výraznými horizontálnymi pásmi. Dlhé priebežné balkóny využívajú vtedy moderné rúrkové zábradlia. Kotva vo výzdobe nárožnej nadstavby bola emblémom poisťovne.

V budove pôvodne sídlili kancelárie filiálky poisťovne, byty, a obchody. Bývanie a komercia pretrvali v „Kotve“ aj dnes a zachovajú sa aj po rekonštrukcii. Za projektom stojí architektonická kancelária s_form a underconstruction, za ktorou stoja architekti Juraj Šimek, Martin Šimek a Peter Kopček. Projekt obdržal ešte v priebehu minulého roka stavebné povolenie po opakovanom stavebnom konaní.

Predpokladá sa, že práce sa uskutočnia v priebehu tohto roka. Po ich dokončení sa podstatne zlepší vzhľad tejto časti nábrežia, kde sa síce nachádza viacero príťažlivých stavieb, väčšina z nich však už vykazuje znaky chátrania. V najhoršom stave je asi budova Slovenského národného múzea, kde sa už na fasáde nachádzajú výrazné praskliny a opadaná omietka.

Pozitívom je, že obnovy by sa mala čoskoro dočkať susedná budova Kotvy – kúpele Grössling, na ktorých rekonštrukciu chce Hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy už čoskoro vyhlásiť architektonickú súťaž. Náznaky svedčia aj o pripravovanej obnove mohutného rondokubistického bloku medzi Medenou, Tobruckou a Múzejnou ulicou a Vajanského nábrežím.

Štúrova 13. Zdroj: Google Maps

Druhou pripravovanou rekonštrukciou, ktorá nedávno získala stavebné povolenie, je obnova bytového domu na Štúrovej ulici 13. Štúrova ulica patrí historicky k najreprezentatívnejším uliciam v Bratislave, pričom podstatná časť jej zástavby vznikla na prelome 19. a 20. storočia po výstavbe Mosta Františka Jozefa, teda dnešného Starého mosta. V južnej časti ulice sa táto zástavba takmer úplne zachovala, dom na Štúrovej 13 patrí k týmto budovám.

Viacero budov prešlo na Štúrovej nedávno obnovou fasád, príp. aj komplexnými rekonštrukciami, nový projekt sa tak k nim zaradí a dotvorí túto peknú ulicu. Za projektom stojí kancelária MAPA Architekti, výzor budovy však výrazne ovplyvnili aj pamiatkari. Tí požadujú zrealizovanie novej brány z dreva, obnovu travertínového obkladu parteru, zachovanie nápisu z obdobia Druhej svetovej vojny alebo prinavrátenie pôvodnej farebnosti z dvorovej časti. 

Štúrova tak získa ďalší obnovený dom. Rekonštrukcie by boli ešte maximálne vhodné na susednom objekte Štúrova 15, kde sídli Polícia SR, alebo na Štúrovej 9, kde sú lokalizované Katedra marketingovej komunikácie Filozofickej fakulty UK a Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty UK. Obnovu, resp. vyčistenie fasády by si zas zasluhovala budova Generálnej prokuratúry SR, kde navyše už osemdesiat rokov chýba socha, ktorá mala byť osadená do veľkého výklenku nad hlavným vchodom.

Šancová 78. Zdroj: Google Maps

V neposlednom rade, do rekonštrukcie by v dohľadnom čase teoreticky mohol ísť aj dom na Šancovej ulici 78, jeden z trojice charakteristických historizujúcich a nižších objektov v inak vyrovnanej funkcionalistickej, resp. socialisticko-realistickej zástavbe tejto ulice. V stavebnom konaní je nadstavba inak pomerne zanedbanej budovy.

O rekonštrukcii sa síce nepíše, štandardne bývajú ale takéto nadstavby spojené so signifikantným darom do fondu opráv, po ktorom sú zvyšní majitelia nehnuteľností schopní zaplatiť obnovu domu. V tomto prípade pôjde asi aj o pomerne kvalitnú nadstavbu, za projektom by totiž mala stáť kancelária Superatelier, ktorá patrí k mladým, ale čoraz prestížnejším ateliérom s rastúcim počtom lukratívnych zákazok.

K zámeru ale každopádne žiadne detaily verejne zverejnené nie sú. Keby však nadstavba priniesla dorovnanie zástavby po úroveň susedného domu na Šancovej 80, alebo aspoň po úroveň druhého najvyššieho podlažia, považoval by som to za dobrú správu a inšpiráciu aj pre dva zvyšné domy – napriek tomu, že objekt na Šancovej 74 už zrekonštruovaný bol.

Na južnej strane Šancovej ulice v blízkosti zmieňovaných domov tak treba ešte vyplniť prieluku medzi Šancovou 84 a Mýtnou 39, čo by bolo pravdepodobne spojené aj s asanáciou niektorých starších domov na Mýtnej ulici. Ide však o dôležité vnútromestské parcely, ktoré sú pre výstavbu vhodné a ich vhodné využitie by prostredie aj výrazne zestetizovalo.

Zvýšeniu atraktivity centrálnych častí mesta by napomohlo zaplnenie prelúk, napríklad na Šancovej ulici. Zdroj: Google Maps

Okrem týchto rekonštrukcií sa samozrejme dá očakávať aj spustenie prác na ešte dávnejšie povolených projektoch. Postupne tak každým rokom klesá počet zanedbaných alebo chátrajúcich objektov, ktorých stav je v mnohých prípadoch dedičstvom nedoriešených vlastníckych vzťahov z minulosti. Že trvá viac ako tri desaťročia, kým sa napravia prehrešky minulého režimu, je však celkom prirodzené a ide o štandardnú súčasť vývoja postsocialistickej transformácie.

Podľa základnej teórie, ktorá viac či menej platila aj v blízkych postsocialistických krajinách, trvali prvé porevolučné zmeny približne tri mesiace, kým sa uvoľnila totalita, a ďalšie tri roky, kým sa prijala základná legislatíva. Prejavy na tvári mesta sa však objavujú postupne tridsať rokov, prípadne aj viac. Tk je tomu aj v prípade Bratislavy, ktorú už v poslednom období možno čoraz menej úspešne definovať ako postsocialistické mesto, ale skôr ako mesto vyspelého kapitalizmu.

To má svoje pozitívne a samozrejme aj negatívne stránky. O tých negatívnych píšem často – patrí k nim najmä zhoršujúca sa dostupnosť bývania alebo masívna dopravná záťaž vplyvom širokého vlastníctva osobných automobilov. Na tomto mieste však pripomeniem predovšetkým tú pozitívnu: mesto sa stáva čoraz krajším a príťažlivejším vďaka rastu prestíže a úrovne jeho centrálnych častí.

V tomto smere predpokladám aj ďalší rast atraktivity vplyvom vysokého počtu rekonštrukcií. Zachované časti Starého Mesta sa tak možno už čoskoro stanú krajšími ako kedykoľvek predtým.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.