Adrian Gubčo 03.12.2021 17:57

Aké sú ďalšie plány rozvoja električkovej siete v Bratislave?

Hlavné mesto konečne rozbehlo výstavbu predĺženia Petržalskej električkovej radiály, vďaka čomu dostane najväčšie sídlisko v krajine svoju nosnú dopravnú líniu. Spustenie realizácie projektu zároveň otvorilo otázku, ako sú na tom iné zámery rozvoja električkovej siete v metropole. Po roku od posledného obdobného článku prinášam aktualizovaný prehľad známych a plánovaných projektov.

Úvodom, tak ako pred rokom platí, že z úplne nových tratí je jediným reálne rozbehnutým a konkrétnym projekt Petržalskej radiály. Ostatné zámery sú skôr v rovine štúdie. O niečo lepšie sú na tom modernizácie či rekonštrukcie tratí, z ktorých sú v príprave viaceré veľké a významné projekty. Vízia špičkového stavu bratislavskej siete, čo do kvality aj rozsahu tratí, je stále extrémne vzdialená. Na druhej strane, nemožno uprieť, že určité zlepšenia nastávajú. Električková doprava sa konečne začína brať ako nosný dopravný systém.

Tým bola, aspoň podľa vyjadrení mesta, už dlhé roky predtým, zlepšenia však prichádzali len veľmi pomaly. V najhoršom stave bola v prvých rokoch minulej dekády. Niektoré úseky, napríklad v tuneli alebo trať na Hlavnú stanicu, museli byť dokonca pre zlý stav uzavreté. Od tohto dna sa však Bratislava postupne odrazila. Hoci aj dnes ešte ostávajú v meste kúsky tratí v katastrofálnom stave (napríklad okolie Železničnej stanice Nové Mesto), pribúdajú aj inovácie v podobe bezbariérových zastávok a zelených koľajísk.

Najbližšie roky, resp. desaťročie, majú podľa predstáv aktuálneho vedenia Magistrátu priniesť radikálny rozvoj kvality aj rozsahu siete. Nové trate zlepšia napojenie viacerých sídlisk, skvalitnia obsluhu downtownu, lepšie prepoja električky so železnicou a prinesú skvalitnenie verejného priestoru a výzoru mesta. Ide o ambiciózne plány, zvlášť na pomery pomerne chudobnej Bratislavy. Pozrime sa bližšie na konkrétne informácie ohľadne jednotlivých zámerov.

Petržalská električková radiála, 2. etapa

Najvýznamnejším aktuálnym projektom je samozrejme pokračovanie výstavby Petržalskej radiály, ktoré sa konečne rozbehlo v priebehu predminulého týždňa. Ide o vyvrcholenie roky trvajúceho procesu, ktoré bolo takmer až do štartu výstavby spojené s kontroverziami. Tie sa týkajú najmä plánovaného termínu dokončenia – nová trať má byť v prevádzke do konca roka 2023.

Zhotoviteľ, konzorcium Združenie NS MHD PETRŽALKA má dovtedy vybudovať 3,78 kilometrov dlhú dvojkoľajnú trať so siedmimi zastávkami, štyrmi mostami, deviatimi prebudovanými križovatkami a cyklodiaľnicou v dĺžke šesť kilometrov. Okrem toho sa opraví aj 490 metrov existujúcej trate a zrealizujú sa rozsiahle zelené úpravy. Prepravná kapacita by mala byť 30.000 cestujúcich denne v každom smere, cesta z konečnej v Janíkovom dvore na Šafárikovo námestie by mala trvať 12 minút. Električky budú premávať v špičke každé dve minúty.

Harmonogram je nastavený pomerne tesne, a to do takej miery, že prevádzka na trati bude spustená ešte predtým, ako bude úplne všetko dokončené. Snahou je totiž využiť ešte financovanie z programového obdobia 2013-2020, keďže projekt je z väčšej časti hradený z eurofondov. Mesto sa na možnosť, že nie všetko bude dokončené, pripravuje. „Projekt zahŕňa aj práce, ktoré súvisia s novou traťou, ale nie je nevyhnutné ich mať dokončené skôr, ako bude električka premávať,“ hovorí Katarína Rajčanová, hovorkyňa Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. „Tieto práce sa môžu dokončovať aj po roku 2023, v zmluve je na zrealizovanie celej stavby stanovených 27 mesiacov. Ak nastane situácia, že by sa projekt výstavby petržalskej električky nestihol dokončiť do konca roka 2023, intenzívne pracujeme na tom, aby peniaze určené pre bratislavskú dopravu zostali v Bratislave.“

Mesto preto pripravilo náhradné projekty, ktoré sa budú financovať z nevyčerpaných peňazí, aby neprepadli. Patria k nim modernizácie a predĺženia trolejbusových tratí, modernizácie údržbových základní v depe Jurajov dvor a vo vozovni Krasňany alebo nákupy nových vozidiel. Detaily mesto zverejnilo v rámci rokovania Mestského zastupiteľstva na začiatku novembra.

Samotná trať má po dokončení priniesť výrazné zlepšenie dopravnej situácie v Petržalke, a to aj vďaka zabezpečeniu prestupov medzi autobusmi a električkami. Autobusy tak budú cestujúcich, ktorí to nebudú mať k trati tak blízko, k električke zvážať. Ide o bežný jav v mestách, kde funkciu nosnej dopravy tvorí metro. V Bratislave je (alebo bude) tento systém založený na kombinácii električiek a vlakov. V prípade železnice je však potrebné dobudovať nové zastávky v kontakte s električkami. To sa týka aj Petržalskej radiály.

Výhľadovo sa totiž uvažuje nad vznikom Terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Janíkov dvor, pričom električková trať by sa potiahla k tomuto TIOPu. Mesto sa k tejto vízií nestavia odmietavo. „Projekt výstavby trate v lokalite Janíkov dvor uvažuje s realizáciou električkovej zastávky „Janíkov dvor“ a tiež realizáciou prevádzkového a technologického zázemia pre električky, ktoré predstavuje hlavne nová trakčná meniareň a hala pre prevádzkové ošetrenie električiek. Hlavné mesto uvažuje o možnosti vzniku ďalšej zastávky v Janíkovom dvore, ktorá by nadväzovala na nový TIOP,“ potvrdzuje K. Rajčanová. Nezabúda však dodať, že to nie je len v kompetencii mesta. „Tento projekt bude závislý od budúceho rozvoja železničnej infraštruktúry v rámci BA. V súčasnej Štúdii realizovateľnosti uzla Bratislava nie je tento TIOP odporúčaný. Uvedený TIOP bude posudzovaný po dokončení všetkých developerských projektov v území.“

Tieto developerské projekty sa však netýkajú Slnečníc, cez ktoré bude trať prechádzať, ale najmä rozvoja v Rusovciach alebo Rajke. Kým v prvom menovanom prípade sa určitá expanzia očakáva – hoci najmä v jej severnej časti – budúcnosť Rajky preveria aj dopady pandémie koronavírusu COVID-19 a ochota ľudí riskovať uzatvorenie hraníc, pred pandémiou roky neslýchaného javu.

Predĺženie Petržalskej električkovej radiály je konečne vo výstavbe. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Električková vetva Pribinova – Košická

Nová vetva, ktorá má prepájať Petržalskú a Ružinovskú radiálu koridorom cez Pribinovu, Košickú a čiastočne Miletičovu ulicu, sa považuje za jeden z hlavných nástrojov k zvládaniu problémov dopravy v novom centre mesta, teda bratislavskom downtowne. Zámer je dôležitý aj kvôli budúcemu napojeniu trate, ktorá má viesť do Prievozu, Podunajských Biskupíc či Vrakune. S víziou prišiel ešte pred niekoľkými rokmi developer J&T Real Estate, po preskúmaní a analýze možností sa s ňou stotožnilo aj Hlavné mesto.

Uplynulý rok priniesol zásadný posun, keďže koridor trate bol zanesený do Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy. Bez súladu s plánom by sa žiadna trať budovať nemohla, zmenou plánu sa tak prekonala zásadná prekážka. Len to však nestačí, keďže trať je dlhodobo kritizovaná časťou verejnosti z viacerých dôvodov – kritici namietajú predovšetkým jej vedenie popred novú budovu Slovenského národného divadla, čím sa má narušiť verejný priestor námestia pred budovou. Druhou zásadnou výhradou je ohrozenie predstavení v divadle v dôsledku hluku a vibrácií. SND navyše tvrdí, že má v úmysle verejný priestor využívať pre organizáciu exteriérových podujatí.

Zriaďovateľ SND a vlastník pozemkov, Ministerstvo kultúry SR, preto nesúhlasí s uvoľnením priestoru v prospech výstavby trate. Nesúhlasilo ani s kompromisným riešením, ktorým je traťová slučka okolo divadla, používaná počas podujatí. Tento kompromis je do Územného plánu zanesený taktiež. „Mesto má voči stovkám tisícom obyvateľov Bratislavy zodpovednosť zabezpečiť fungujúci nosný dopravný systém, ktorý predíde kolapsu v zóne. Proces prípravy novej električkovej trate sme už nemohli odkladať,“ hodnotí K. Rajčanová. „Diskusia s ministerstvom sa tak presunie z územno-plánovacieho procesu do viacstupňového procesu umiestňovania, povoľovania a prípravy stavby a vo výsledku postavíme tú trať, s ktorou bude súhlasiť ministerstvo ako vlastník pozemkov.“

Aby mesto predstaviteľov ministerstva a SND presvedčilo, že trať divadlu neublíži, zriadilo odbornú pracovnú skupinu zloženú z odborníkov na danú problematiku zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Belgicka, Francúzska a Švajčiarska za účelom vyhodnotenia najvhodnejšieho technického riešenia trate, ktoré zamedzí negatívnym dopadom trate na divadlo. V komisii sú aj zástupcovia Ministerstva kultúry SR a SND. Experti sa zhodli, že za prijatia náležitých opatrení je možné zabrániť negatívnym vplyvom na prevádzku divadla. 

Magistrát si vo výsledku nepripúšťa, že by sa trať nakoniec nestavala, a nepripravuje ani žiadne dočasné riešenia – napríklad postaviť trať od Pribinovej po Miletičovu s tým, že by spojenie so Šafárikovým námestím dobudovalo neskôr. „S budovaním iba čiastočného rozsahu trate bez zapojenia do siete električkových tratí v pozícii Šafárikovho námestia neuvažujeme,“ hovorí Rajčanová.

Termíny výstavby napriek tomu možno odhadnúť len sotva. Dokumentácia pre územné rozhodnutie by už mala byť viacmenej pripravená, pri chýbajúcom súhlase vlastníkov pozemkov ale môže trvať dlhé roky, kým sa reálne začne stavať. Aj keby ministerstvo zajtra zmenilo názor, trať nebude v prevádzke skôr ako v druhej polovici tejto dekády. Financovať sa bude pravdepodobne z eurofondov, 10 miliónov eur prisľúbil aj vyššie zmieňovaný developer.

Trať popred novú budovu SND je zanesená do Územného plánu, prekonať však musí odpor samotného SND. Zdroj: J&T Real Estate

Prievozsko-Biskupická radiála

Na trať na Košickej má nadviazať Prievozsko-Biskupická radiála, ktorá prepojí centrum mesta s juhovýchodnými štvrťami a sídliskami vo Vrakuni a Podunajských Biskupiciach. Po dokončení Petržalskej radiály pôjde o najľudnatejšie časti Bratislavy, ktoré nedisponujú električkovou traťou. V posledných rokoch možno badať silnejúci záujem o expanziu siete týmto smerom.

Hlavné mesto už dlhšie tvrdí, že možnosti vedenia trate analyzuje. Už v priebehu minulej jesene malo odhaliť štúdiu, kde by určilo presnú trasu radiály. Kľúčovou otázkou ostáva, či bude trať vedená po ulici Mlynské nivy, alebo po Prístavnej. „Hlavné mesto participuje na príprave urbanistickej štúdie. Predpoklad je, že bude hotová v roku 2022,“ popisuje aktuálny stav hovorkyňa mesta. „Štúdia preveruje viaceré alternatívy riešení. Z pohľadu mesta má vedenie trate po Mlynských nivách väčší potenciál v intenzitách cestujúcich aj z dôvodu blízkej občianskej vybavenosti ako aj hustoty obývaného územia.“

Mesto tým viacmenej opakuje to, čo hovorilo už predtým. Nechce upresniť, či sa radiála, pokiaľ pôjde naozaj po Mlynských nivách, stočí smerom k Slovnaftu už pri Bajkalskej (na východnej strane), Hraničnej alebo dokonca Parkovej, ako to predpokladali štúdie ešte za socializmu. V prospech posledného riešenia hrá vybudovaný podjazd pod diaľnicou D1, ako aj teoretická možnosť napojenia na výhľadovú tangenciálnu (okružnú) trať na Tomášikovej ulici. „Najvhodnejšie riešenie preverí štúdia. Nateraz by bolo predčasné robiť závery, keďže nemáme potrebné dáta na vyhodnotenie,“ zhŕňa Katarína Rajčanová.

O čosi viac Magistrát prezradil v prípade možnej realizácie. Ani v tomto prípade ale nejde o najlepšie správy, keďže projekt má ďaleko od vyjasneného financovania. „Skončenie výstavby a následne spustenie prevádzky sa predpokladá na rok 2030 za podmienky poskytnutia finančných prostriedkov zo strany štátu,“ vysvetľuje Rajčanová. „Investícia bude presahovať 100 mil. EUR, nie je v možnostiach mesta, aby finančne zabezpečilo prostriedky na výstavbu.“

Nenápadný objekt pod diaľnicou na Parkovej je v skutočnosti príprava pre električkovú trať. Či tu ale vznikne, je otázne. Zdroj: Google StreetView

Predĺženia električkových tratí v Dúbravke a Ružinove

Predĺženia tratí na západe aj východe mesta sú mimoriadne dôležité, keďže sú predpokladom k intenzívnejšiemu zapojeniu železnice do vnútromestskej dopravy. Tak severne od Dúbravky, ako aj v Ružinove sa pripravuje výstavba TIOPov. Dokončené by mali byť údajne do konca roka 2023. Pôvodne sa predpokladalo, že vznik terminálov bude zladený s predĺžením tratí, takže cestujúci budú mať možnosť prestupovať medzi vlakmi a električkami.

Nebude to však celkom tak. Mesto je v oboch prípadoch od realizácie stavieb ešte pomerne ďaleko. „V súčasnosti prebiehajú rokovania medzi hlavným mestom SR Bratislava a jeho partnermi vo veci spolupráce pri plánovanom predĺžení električkovej trate v trase od obratiska v mestskej časti Bratislava-Dúbravka do územia Bory s jej pokračovaním až do mestskej časti Bratislava-Devínska Nová Ves, a to pre 1. etapu, po obytný súbor Bory Home I,“ špecifikuje stav v prípade západnej Bratislavy hovorkyňa mesta. „Predpoklad pre spracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie je do dvoch rokov. Následne bude spracovávaná dokumentácia pre stavebné povolenie. Ukončenie povoľovacích procesov, a tým aj začiatok realizácie, je závislý od viacerých faktorov, avšak predpoklad pre začatie realizácie pri priaznivej situácii je do štyroch rokov.“

K partnerom v rokovaniach patria developer Penta Real Estate, budujúci štvrť Bory, a Železnice SR. Rozličným plánom inštitúcií zodpovedá trasovanie trate. Mesto má dnes nasledovnú predstavu: „Uvažuje sa s navrhovanou trasou od obratiska v mestskej časti Bratislava-Dúbravka, kde električková trať vedená v strednom deliacom páse medzi komunikáciami následne prechádza križovaním Saratovskej ulice do východného zeleného pásu, križuje Agátovú ulicu, pokračuje pozdĺž areálu transformačnej stanice Západoslovenskej distribučnej, a.s. a podúrovňovým križovaním železničnej trate prechádza do úrovňového križovania s cestou II/505 riadenou cestnou dopravnou signalizáciou s preferenciou električkovej dopravy, vedená popri nemocnici BORY až k obytnému súboru Bory Home I., kde bude ukončená obratiskom. V podúrovňovom križovaní električkovej trate so železnicou sa plánuje vybudovanie zastávky MHD.“

Pri Astronomickej ulici v Ružinove sa postupuje taktiež pomalšie. „Mesto pripravilo zadanie na predĺženie električkovej trate k TIOPu Ružinov. Tento rok pripravíme verejné obstarávanie na dodávateľa technickej štúdie. Samotnú štúdiu predpokladáme mať hotovú v roku 2022,“ zhodnotila K. Rajčanová. Od štúdie k vypracovaniu dokumentácií, verejnému obstarávaniu a výstavbe je ešte ďaleko – táto trať bude taktiež dokončená niekedy v druhej polovici dekády.

Na otázku, či sa Magistrát nejako koordinuje so ŽSR ohľadne architektonickej úrovne TIOPov a súvisiaceho verejného priestoru, mesto neodpovedalo.

Rozvoj Borov ráta s električkovou traťou. Tá ich lepšie prepojí nielen s Dúbravkou, ale aj novým TIOPom. Zdroj: Penta Real Estate

Modernizácie radiál

Hlavné mesto v priebehu minulého roka dokončilo (resp. uviedlo do užívania) rekonštrukciu Dúbravsko-Karloveskej radiály v úseku medzi Záluhami (Damborského) a tunelom. Projekt priniesol komplexnú obnovu trate, spojenú so zvýšením prevádzkových parametrov, skvalitnením zastávok alebo zazelenením podstatnej časti radiály. Nie je však dokonalý – meškalo sprevádzkovanie výťahov na niektorých zastávkach, trať mala problémy s dunením a niektoré úseky nie sú konštrukčne dobre navrhnuté. Mesto sa musí takýchto chýb vyvarovať, keďže pripravuje aj ďalšie modernizácie.

Najbližšie k realizácii je modernizácia Ružinovskej radiály. „Daný projekt sa nachádza vo fáze spracovania dokumentácie pre stavebné povolenie a podali sme žiadosť o vydanie územného rozhodnutia,“ špecifikuje aktuálny stav K. Rajčanová. „Začiatok výstavby je naviazaný na právoplatné stavebné povolenie. Na základe územného rozhodnutia, budeme vedieť verejnosť zodpovedne informovať o prípadnej aktualizácii daného termínu.“ Mesto už má každopádne odhad - do realizácie by trať mala ísť v novembri 2022.

Po dokončení prinesie okrem prevádzkových benefitov ešte veľkorysejšie úpravy verejného priestoru, ako v Karlovej Vsi. Najvýraznejšou zmenou bude celková rekonštrukcia Krížnej ulice „od fasády k fasáde“, po ktorej sa táto veľkomestsky pôsobiaca ulica, v Bratislave do istej miery ojedinelá, stane omnoho príjemnejšou. Pribudnúť tu má zeleň, cyklotrasy aj bezpečnejšie chodníky. Rozvoj cyklotrás sa predpokladá aj pozdĺž Ružinovskej ulice, kde sa má nadviazať na ideu veľkého bulváru. Očakávaná je mierna redukcia počtu zastávok a zlepšenie prestupov.

Pôvodne sa mala spoločne s modernizáciou Ružinovskej radiály realizovať aj modernizácia Vajnorskej radiály. Táto však nie je v takom vysokom štádiu prípravy a do hry vstupujú aj iné projekty. „Čas realizácie modernizácie Vajnorskej radiály je naviazaný na viacero faktorov,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta. „Prvým je dokončenie iných radiál – výstavba Petržalskej radiály a modernizácia Ružinovskej radiály. Snahou mesta aj DPB je hlavne v prípade Ružinovskej radiály minimalizovať prekryv realizácií, aby sa zmenšili negatívne vplyvy na dopravu v smere východne od Bratislavy. Druhý faktor je dostupnosť eurofondov na tento projekt z nového OP Slovensko 2021-2027.“

V každom prípade, mesto sľubuje vysokú kvalitu riešenia, zohľadňujú pripomienky expertov aj miestnych aktérov. „Do projektu Vajnorskej radiály  je zaangažovaná mestská časť rovnako ako odborné organizácie zamerané na dopravu, cyklodopravu, zeleň, KDI, Dopravný podnik Bratislava aj súkromný investor v okolí. Participácia prebieha so všetkými stakeholdermi, ktorí sú v tomto projekte zainteresovaní,“ vypočítava Rajčanová. „Zámerom mesta je začať stavbu modernizácie Vajnorskej radiály do r. 2025. Projekt ovplyvňujú prebiehajúce procesy, ktorými sú územné konanie, stavebné konanie a verejná súťaž na zhotoviteľa.“

Mesto chce zmodernizovať kompletne celý úsek trate od Trnavského mýta po konečnú na Zlatých Pieskoch. Vajnorská ulica by sa mala takisto zrekonštruovať od fasády k fasáde, a to v úseku od Trnavského mýta až po ulicu Za kasárňou. Na rozdiel od Krížnej, verejná participácia sa ale pravdepodobne konať nebude. „Napriek podobnostiam s Krížnou ulicou je situácia na Vajnorskej radiále iná. Hoci na ulici dôjde k zmenám, tieto zmeny sú limitované terajším a plánovaným využitím uličného priestoru,“ podotýka Katarína Rajčanová.

V prípade Vajnorskej radiály treba pripomenúť, že opäť začínajú ožívať úvahy o jej predĺžení až do mestskej časti Vajnory. Aktivizuje sa tu totiž JTRE, ktoré s partnerom pripravuje výstavbu celej novej veľkej štvrte Nové Vajnory. Naznačuje, že pri rád túto zónu napojil na električku a vlak. „Otázka predĺženia trate zo Zlatých pieskov do Nových Vajnôr bude závisieť od navrhnutých parametrov. Okrem iného, aby sa z električiek dalo prestúpiť na vlaky na vajnorskej železničnej stanici, aby existovali možnosti krátkych a bezproblémových prestupov na lokálne aj regionálne autobusové linky a aby v rozvojom území trať prechádzala husto urbanizovaným územím s veľkým počtom potenciálnych cestujúcich,“ zhŕňa požiadavky Bratislavy jej hovorkyňa. Samotné predĺženie je však ešte ďaleko.

Napokon, poslednou nezmodernizovanou radiálou je Račianska. Nedávno bola dokončená menšia rekonštrukcia trate medzi Cintorínom Rača a Záhumenicami, ktorá bola v havarijnom stave. Iné podobné projekty podľa všetkého nie sú bezprostredne pred spustením. „Hlavné mesto sa v súčasnosti s DPB zaoberá možnosťami modernizácie aj Račianskej radiály, pričom jednotlivé termíny prípravy PD a samotnej realizácie závisia okrem iného aj od dostupných finančných prostriedkov alokovaných na tieto projekty,“ konštatuje Magistrát. „V súvislosti s rekonštrukciou tejto radiály sa zatiaľ predpokladá realizácia prác v úseku Vinohrady - Komisárky.“

O rekonštrukcii úseku medzi Záhumenicami a Komisárkami, ktorá mala byť údajne na spadnutie a v réžii Dopravného podniku, mesto nepovedalo nič.

S modernizáciou Vajnorskej radiály by mala prísť aj komplexná rekonštrukcia Vajnorskej ulice od fasády k fasáde. Tento rok bola realizovaná menšia obnova, plány mesta by však mala zohľadňovať

Ďalší rozvoj a rekonštrukcie tratí

Popri vyššie zmienených projektoch je tu aj niekoľko ďalších, ktoré sú zatiaľ viac hypotetické. Jednou z nich je zámer prepojenia jednotlivých radiál vo východnej časti mesta – Račianskej, Vajnorskej a Ružinovskej, teoreticky dokonca aj Prievozskej – okružnou líniou (tangenciálou), ktorá by mala predbežne viesť po Tomášikovej ulici. Nie je to však bez komplikácii a ujasnené nie je ani vedenie (napokon, spojenie Tomášikovej s Račianskou zatiaľ chýba), nehovoriac o časových plánoch.

Potvrdzuje to nakoniec aj hovorkyňa Magistrátu Katarína Rajčanová. „Jasné riešenie bude známe po tom, ako sa preskúmajú jednotlivé varianty prepojenia, a to najmä z hľadiska cestovných časov, vedenia trate a intenzít prepravených cestujúcich. V súčasnej dobe mesto nepripravuje štúdie potrebné na vyhodnotenie prepojenia.“ Dôvody tohto rozhodnutia sú jednoznačné. „Z hľadiska potenciálneho počtu cestujúcich momentálne táto trať nepatrí medzi prioritné. Mesto sa chce zamerať najskôr na realizáciu tých tratí, kde je už dnes, alebo kde sa do budúcna predpokladá, významný dopyt cestujúcich.“

Inou hypotetickou traťou, no teoreticky oveľa frekventovanejšou a využiteľnejšou, je nové električkové prepojenie Hlavnej stanice a komplexu Nivy s autobusovou stanicou cez Štefánikovu, Suché Mýto a po Námestí SNP smerom na Dunajskú a Mlynské nivy. Takáto trať by umožnila rýchly prechod električiek jadrom Bratislavy a posilnila by význam Námestia SNP ako najdôležitejšieho električkového uzla v metropole – význam, ktorý sa má posilniť po realizácii jeho rekonštrukcie v rámci projektu „Živé námestie“.

Mesto sa na prípadný vznik takejto trate pripravuje aspoň výhľadovo. „Všetky projekty zasahujúce do územia potenciálnej električkovej trate Hlavná stanica - Štefánikova - Nám. SNP - Mlynské nivy sú pripravované tak, aby neznemožnili prípadnú realizáciu tejto električkovej trate,“ tvrdí Rajčanová. Okrem zmieňovanej rekonštrukcie sa pripravuje aj obnova Hodžovho námestia. Či sa zohľadnia teoretické plány pri konkrétnom riešení jeho revitalizácie, sa tak uvidí.

O niečo reálnejšie vyzerajú plány na rekonštrukciu električkovej trate na nábreží, a to v úseku medzi tunelom až po Most SNP, resp. Šafárikovo námestie. „Hlavné mesto v spolupráci s DPB a.s. predpokladá prípravu potrebnej dokumentácie v 2022-2023,“ hovorí Rajčanová a pridáva ďalšie detaily. „V oblasti Vydrice sa bude budovať nová združená zastávka Vodná veža. Momentálne hlavné mesto neuvažuje so zmenou polohy koľaje od zastávky Chatam Sofer po Most SNP.“ Zaujímalo ma, či je otvorená aj možnosť zdvojkoľajnenia úseku medzi Námestím Ľ. Štúra a Šafárikovým námestím. „Otázka zdvojkoľajnenia trate medzi Nám. Ľ. Štúra a Šafárikovým nám. bude závisieť od výsledkov posúdenia dopadov premávky električiek na Šafárikovo námestie po vybudovaní radiály Pribinova - Košická. Toto posudzovanie momentálne prebieha.“

V prípade úprav na nábreží by som uvítal, keby boli súčasťou komplexnej vízie revitalizácie nábrežia od rieky až po fasády budov na severnej strane nábrežnej cesty. Táto vízia by mala byť výsledkom medzinárodnej urbanisticko-architektonickej súťaže svetového významu. Malo by ísť o ešte väčšiu súťaž, ako to bolo v prípade riešenia budúcnosti Živého námestia, vlajkového projektu súčasného vedenia Hlavného mesta.

Na Námestí SNP vznikne po jeho rekonštrukcii najvýznamnejší uzol električkovej dopravy v meste. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Zhrnutie

Bratislava sa teda krôčik po krôčiku pripravuje na posilnenie významu električiek v dopravnej obsluhe mesta. Treba povedať, že bolo načase. O niečo menšie Brno disponuje 71.5 kilometrami električkových tratí s 11 linkami oproti Bratislave s približne 42 kilometrami a 5 linkami. Vďaka tomu je moravská metropola schopná riešiť dopravné problémy oveľa efektívnejšie. Tlak na infraštruktúru sa navyše v Bratislave čoskoro zvýši, keďže mesto konečne spúšťa parkovaciu politiku a štát zrušil možnosť parkovania na chodníkoch.

Ambície mestá sú veľké a budú sa musieť konfrontovať s realitou. Rozvoj siete aj plány znejú dobre, treba ich však pripraviť a zaplatiť. Hlavné mesto, ako už bolo povedané, nemá finančné možnosti na to, aby dokázalo splácať rozvoj električkovej siete samo. Magistrát si to dobre uvedomuje. „Spolufinancovanie najväčších projektov zo strany EÚ, štátu, prípade súkromného sektora je nevyhnutné na ich realizáciu,“ potvrdzuje Katarína Rajčanová. Najlepším zdrojom pomoci môžu byť eurofondy, tieto však musia byť nastavené tak, aby sa financie dali na rozvoj verejnej dopravy v Bratislave čerpať. „Na nastavení operačných programov, konkrétne OP Slovensko 2021-2027 sa mesto koordinuje spolu s BSK a MDV,“ dodáva hovorkyňa mesta.

Druhou stránkou mince sú okrem infraštruktúry aj vozidlá. Súčasná flotila električiek by bola v prípade realizácie plánov nedostatočná (to možno bude už po dokončení Petržalskej radiály). Preto treba nakupovať nové električky, ktoré navyše zohľadnia súčasné požiadavky na kvalitu, bezbariérovosť a kapacitu. Mesto rozbehlo tender na obstaranie 30 jednosmerných električiek, očakávané sú aj tendre na obojsmerné električky, ako aj dlhšie jednosmerné. Dlhšie jednosmerné vozidlá budú potrebné najmä v Petržalke, kde sa očakáva obrovský dopyt, a v Rači, kde už tento dopyt je. Jedna bežná električka stojí okolo dvoch miliónov eur.

Zhrnutím, pred mestom stojí úloha za stovky miliónov eur, a to je len električková doprava. Ďalšie financie sú potrebné v prípade trolejbusov, autobusov, rekonštrukcií ulíc, v cyklodoprave, v rozvoji cestnej siete a podobne. Investície, predovšetkým do železníc, zanedbal aj štát. Aj v tomto prípade pôjde o stovky miliónov eur, a to je len investičný dlh na udržiavaní existujúcej siete a obnove. Úplne nové projekty posúvajú riešenie dopravy v Bratislave do miliardových čiastok.

Napriek tomu ich bude potrebné skôr či neskôr zaplatiť. Ak sa má mesto rozvíjať a nečeliť kolapsom a vážnym ekonomickým či environmentálnym škodám, je ich využitie nevyhnutné. Nie všetko je však prefinancovateľné z eurofondov. Pomôcť bude musieť aj štát, čo bude spojené s vysvetľovaním oprávnenosti investícií obyvateľom zvyšku Slovenska. To by nebol vôbec problém, keby tak ako v každej uvedomelej krajine štát podporoval svoje hlavné mesto. Slovensko má však od uvedomelej krajiny ďaleko, a preto sa vo verejnej debate tvorí falošná dichotómia o bohatej Bratislave a chudobnom zvyšku štátu. Platí tak unikátna situácia, že príliš veľká časť populácie svoje hlavné mesto neznáša.

V konečnom dôsledku však platí, že keď si kýchne Bratislava, chrípku dostane celé Slovensko. Bolo by dobré na to pamätať a podporiť metropolu práve pri takýchto projektoch, ktoré prinášajú široké benefity. Výsledkom bude nielen vyššia kvalita života a úroveň zdravia, ale aj hladší priebeh ekonomickej aktivity. Rozvíjať hlavné mesto je tou najracionálnejšou investíciou, akú môže štát zrealizovať.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.