Adrian Gubčo 02.08.2023 15:21

Pripomienka barbarstva. Rekonštrukcia Konventnej je pamätníkom stratenej Bratislavy

O Bratislave sa hovorí, že má malé historické jadro. Do veľkej miery to je pravda, hoci to tak byť nemuselo. V minulosti bolo centrum, tvorené klasickou organickou zástavbou, omnoho väčšie. Padlo však za obeť barbarskému plánovaniu, na ktoré odkazuje aj čerstvo dokončená rekonštrukcia časti Konventnej ulice.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Zánik historického mesta

Pod historickým jadrom Bratislavy sa dnes myslí predovšetkým bývalé stredoveké mesto, vymedzené hradbami. To sa dodnes zachovalo takmer kompletne a v súčasnosti je väčšina budov kvalitne zrekonštruovaná a ulice zadefinované ako pešie zóny. V rámci prezentácie pred turistami sa ukazujú najmä fotografie z tejto časti Bratislavy, pričom návštevníci ani zvyšok mesta veľmi neskúmajú.

Až do polovice 20. storočia pritom bolo historické centrum omnoho väčšie. Stredoveké jadro totiž v novoveku postupne obrástlo predmestiami, pričom viaceré z nich sa vyznačovali kvalitnou zástavbou v barokovom alebo klasicistickom štýle, prípadne v rozličných neo- a eklektických štýloch. K takýmto lokalitám patrilo predovšetkým Podhradie a Evanjelická štvrť severne od Bratislavského hradu.

Slovenská metropola síce nemala jadro, porovnateľné s niektorými veľkými európskymi metropolami, pomerne veľká časť sa však vyznačovala kvalitami, ktoré sú dnes oceňované: zástavbou s vysokou architektonickou variabilitou, ľudskou mierkou, aktívnym prízemím, vyplneným obchodmi, organickým rozvrhnutím ulíc, orientáciou na peších a rešpektovaním tradičným mestotvorných a krajinotvorných dominánt, teda kostolov, Hradu či Dunaja. S ohľadom na dobu bola typická vysoká hustota zástavby aj zaľudnenia.

Nanešťastie, to, čo vidíme dnes ako hodnotu, považovali mnohí progresívni a modernistickí architekti a urbanisti za problém. Od polovice 20. storočia sa aj vo východnej Európe v čoraz väčšej miere začalo uvažovať nad tým, ako staré centrá miest otvoriť automobilom. Úzke a kľukaté uličky, ktoré sa nachádzali v jadre Bratislavy, predstavovali komplikáciu. Po obvode mesta navyše rástli nové sídliská, ktoré chceli plánovači rýchlo prepojiť s vnútornými štvrťami.

V slovenskom hlavnom meste sa k tomu pridávala aj otázka slabej údržby nehnuteľností, ktorá sa najviac prejavila práve v Podhradí. Už desaťročia išlo o chudobnú štvrť, čo sa prejavilo v zlom stave objektov. Následky požiaru z roku 1913, vyvraždenie časti populácie počas druhej svetovej vojny a jej nahradenie ešte chudobnejšími občanmi, ako aj zmena spoločenských pomerov v roku 1948, sa premietla do zúfalého stavu domového fondu.

Pre urbanistov, ktorí chceli Bratislavu prebudovať v zmysle vtedy pokrokových myšlienok, sa tak otvorila cesta k masívnej deštrukcii významnej časti historickej zástavby. Jej obeťou sa stalo takmer celé Podhradie, kde prebehli tri vlny búrania. Po ich skončení zostalo z pôvodného Zuckermandlu, Vydrice či Schlossgrundu zostať iba niekoľko budov. Uvoľnili miesto plánovanému sídlisku a predovšetkým Mostu SNP, ktorý mal spojiť sídlisko Petržalka s centrom mesta.

To si vyžiadalo ďalšiu veľkú vlnu deštrukcie. Tentokrát bolo totiž potrebné preraziť dopravnú trasu medzi Mostom SNP a Hodžovym námestím. Nová Staromestská ulica mala viesť cez asanované židovské geto – čo bolo podľa niektorých urbanisticky správne, lebo išlo o priestor niekdajšej mestskej priekopy – a časť Evanjelickej štvrte. Tá bola vtedy priamo napojená na stredoveké centrum. Kapucínska, Zochova či Veterná boli z oboch strán obstavané hodnotnou historizujúcou zástavbou.

Posledná menovaná smerovala ku Konventnej, ktorá vyúsťovala až na Suché mýto. Okrem domov na severnej strane, ktoré sa zachovali dodnes, mala od križovatky s Veternou aj druhú stranu. Tá ale zanikla, aby uvoľnila miesto Staromestskej a obrovskej mimoúrovňovej križovatke na Hodžovom námestí. Pod širokou asfaltovou pláňou zaniklo množstvo budov aj celý veľký mestský blok.

Búranie Konventnej ulice v roku 1974. Zdroj: Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch / TASR

Nová Konventná ako spomienka na minulosť

Vznik Staromestskej nepriniesol vznik atraktívnych veľkomestsky pôsobiacich priestorov v jej susedstve. Vládny areál mal vzniknúť na mieste atraktívnej budovy niekdajšej sedrie (stoličného súdu) z 18. storočia a susedného kláštora kapucínov, postavila sa však len kontroverzná budova Najvyššieho súdu SR, ktorá sa do hlavnej mestskej ulice obracia mŕtvymi fasádami a neexistujúcim parterom. Chodníky sú úzke a priečne väzby neexistujúce, zo Staromestskej sa tak stala silná bariéra.

Od historického jadra ostala odlúčená aj Evanjelická štvrť, ktorá sa až posledných približne desať rokov začína meniť na populárnu súčasť centra Bratislavy. Atraktivita pouličného festivalu Dobrý trh, rozvoj komunitných vzťahov a snahy miestnych obyvateľov a aktérov vyústili v spustenie revitalizácie územia.

Staromestská samospráva po rokoch diskusií a participácie dokončila Manuál pre Panenskú a okolie, ktorý nastavil princípy rozvoja verejného priestoru v lokalite. V priebehu minulého roka sa navyše pustila do prvých zásahov v zmysle manuálu – opravila Soferove schody a pustia sa do obnovy časti Konventnej medzi Lýcejnou a bývalou kaviarňou Astoria. So značným meškaním boli práce dokončené pred niekoľkými týždňami.

Obnova priniesla čiastočné vytlačenie automobilov, predláždenie celého územia kvalitnou kamennou dlažbou, výmenu inžinierskych sietí a celkové zvýšenie úrovne lokality. Na obnovu verejného priestoru dobre nadviazala rekonštrukcia Starého evanjelického lýcea, kde vzniká atraktívne komunitné centrum. Mesto tak dostalo nový atraktívny kútik.

Autorský tím okolo architekta Ľudovíta Urbana dodal tomuto zásahu jedno špecifikum: celkové riešenie odkazuje na pôvodnú situáciu, keď bola Konventná ešte klasickou historickou ulicou. Ukazuje sa to jednak v riešení dláždenia, keď centrálnu časť ulice s veľkými dlaždicami doplnilo dláždenie v susedstve domov s drobnými kockami vo vejárovom vzore. Jeho využitie na juhovýchodnej strane Konventnej naznačuje, že sa dotýkala zástavby. Keby to ale nebolo jasné, v zelenom páse sú priamo umiestnené tabuľky, upozorňujúce, že na mieste boli do roku 1970 domy.

Pri troške obrazotvornosti sa tak dá predstaviť, o čo Bratislava prišla: o atraktívnu staromestskú ulicu, ktorá by v ničom nezaostávala za príťažlivosťou jej historického jadra. Ak by sa nespravila chyba v podobe prerazenia Staromestskej (nehovoriac o deštrukcii Podhradia), slovenská metropola by bola omnoho krajším mestom.

Riešenie Konventnej priamo odkazuje na históriu lokality. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Nie je všetko stratené

Napriek obrovskej chybe v minulosti je ale ešte stále možné nedostatky Staromestskej ulice zmierniť. Prerazenie rušnej dopravnej osi cez historické mesto nie je v Európe nanešťastie unikátne. Viacero miest v nadšení z automobilov pristúpilo k podobnému kroku a len dnes sa postupne rozvíjajú snahy o zmiernenie zásahov, prípadne o ich úplnú nápravu. Pred podobnou úlohou stojí aj Bratislava.

Inšpirovať sa pritom môže dánskym mestom Odense, ktoré bolo v prakticky rovnakej situácii. Rušná cesta, prechádzajúca priamo cez centrum inak malebného sídla boa vnímaná ako jazva, ktorú treba napraviť. V spolupráci s významnou architektonickou kanceláriou Sweco sa vedenie mesta rozhodlo pre realizáciou vizionárskeho projektu, ktorý by širokú komunikáciu nahradil novou štvrťou.

Dnes je takmer desaťročie trvajúci proces dokončený. Kým cesta sa presunula do podzemia a zaústená do podzemného parkingu, na povrchu vzniklo 90 nových budov, atraktívne verejné priestory a električková trať. Dnes ide o jednu z najpopulárnejších častí celého mesta, ktorá jednoznačne zvýšila jeho úroveň a stala sa zdrojom inšpirácie pre mnohé metropoly.

Skúsenosti Odense by mohli pomôcť aj Bratislave. Staromestská je dostatočne široká na to, aby na jej mieste mohla vzniknúť pomerne rozsiahla zástavba. Tá by mohla výrazne prispieť k uhradeniu nákladov na prestavbu ulice a jej presun do podzemia. Na povrchu by mohlo vzniknúť nové bývanie, hotely, obchody, priestory pre štátne či kultúrne inštitúcie – miesta je dosť.

Ak chce raz Bratislava pôsobiť ako mesto na úrovni, musí sa vhodne vyrovnať s problémom Staromestskej ulice. Jej úloha v dopravnej kostre mesta je dnes nepostrádateľná, preto je jej úplné zrušenie nereálne. Bariéra, ktorou je, však musí byť odstránená. Obnoviť sa musia priečne pešie aj urbanistické väzby, sceliť odtrhnuté štvrte a vybudovať nové funkcie, ktoré pomôžu historickému jadru „vyliať sa“ do okolia.

Na to v konečnom dôsledku nestačí plató ani žiadna lokálna úprava verejného priestoru. Mesto musí nadviazať na hodnoty, ktoré boli pre jeho centrum typické. Ak sa to podarí, nielen Konventná, ale aj množstvo ďalších ulíc raz možno opäť nadobudne pôvab, o ktorý nezmyselne prišlo. Bratislava bude opäť klenotom, ktorým kedysi bola.

Fotografie z 31.7.2023. Pozrite si obnovu verejných priestranstiev vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.