Adrian Gubčo 04.05.2023 18:33

Preč so Staromestskou. Dánske mesto ukazuje, ako sa vysporiadať s veľkým problémom

Staromestská ulica je jazvou na tvári Bratislavy. Široká dopravná stoka, ktorá vznikla prerazením cez pôvodnú historickú zástavbu, pripomína diaľnicu, narúšajúcu život aj vzťahy v centre mesta. Pritom by to mohlo byť inak – na mieste Staromestskej sa dá vytvoriť kvalitné prostredie, obohacujúce metropolu. Dokazuje to dánske Odense.

Projekt Thomas B Thriges Gade. Zdroj: SWECO

Nejde o unikátnu situáciu

Staromestská ulica vznikla v druhej polovici 20. storočia ako spôsob spojenia centra Bratislavy s novovznikajúcim sídliskom Petržalka. V teoretických úvahách sa objavovala už v prvej polovici minulého storočia, keď sa diskutovalo o možnosti umiestnenia nového mosta cez Dunaj. Vyústenie mosta na Rybnom námestí a pokračovanie na mieste Židovskej bolo radikálnou, no nie nepredstaviteľnou myšlienkou.

Povojnový vývoj uľahčil realizáciu tejto vízie. Zlý stav domov v kombinácii s násilným odsunom pôvodného obyvateľstva vyústil v totálnu deštrukciu Židovskej ulice, kde väčšina zástavby zanikla ešte v 50-tych a 60-tych rokoch. Štátne vlastníctvo domového fondu uľahčilo asanáciu zostávajúcich objektov. Keď sa definitívne rozhodlo o výstavbe Mosta SNP v súčasnej polohe, ortieľ bol podpísaný aj nad zvyškami Evanjelickej štvrte medzi Kapucínskou a Hodžovým námestím.

V 70-tych a 80-tych rokoch tak bola vybudovaná Staromestská ulica, v predstavách vtedajších inžinierov moderné riešenie dopravných problémov centra mesta. Podľa niektorých názorov dokonca išlo o citlivý zásah, keďže cesta vznikla na mieste niekdajšej vodnej priekopy mestského opevnenia, umožnila odhalenie hradieb a otvorenie veľkého priestoru medzi Kapucínskou a Kozou. Rýchlostný charakter komunikácie podporila výstavba podchodu pre peších na Hodžovom námestí.

Išlo o typické modernistické plánovanie, preferujúce automobilovú dopravu na úkor tradičného urbanizmu, vystavaného okolo pešej chôdze. Ide o trend, ktorý sa po druhej svetovej vojne rozšíril s deštrukčnými účinkami v mnohých mestách. V západnej aj východnej Európe (o USA nehovoriac) tak zanikali celé sekcie starých miest, aby uvoľnili miesto širokým cestám a neľudskému prostrediu.

Jedným z takýchto miest bolo aj dánske Odense. Tretie najväčšie mesto v tomto škandinávskom štáte je známe najmä ako rodisko Hansa Christiana Andersena, inak však išlo o malú provinčnú metropolu s príjemným historickým jadrom. To platilo až do roku 1962, kedy bola prakticky srdcom mesta prerazená štvorprúdová komunikácia Thomas B. Thriges Gade. Rovnako ako Staromestská v Bratislave, aj táto cesta roztrhla väzby vnútri mesta a kompaktnú štvrť rozdelila na dve časti.

Podobné katastrofálne zásahy začali v demokratických štátoch viesť ešte v 60-tych rokoch k rastúcej kritike. V Dánsku patril k významným hlasom, volajúcim po zmene, architekt a urbanista Jan Gehl, spochybňujúci dovtedajšiu mantru modernistov o „novom človeku“ a mestskom prostredí, založenom na oddelení funkcií, prepojených rýchlostnými cestami. Pridal sa k expertom po celom svete, ktorí napokon zmenili pohľad na tvorbu miest.

Mia Scheel na podujatí Green Building Summit. Zdroj: Green Building Summit

Odvážna vízia malého mesta

Odense si v dôsledku negatívnych dopravných zásahov vyslúžilo v Dánsku povesť škaredého mesta, kde sa nedá zastaviť – dá sa ním len prejsť po početných diaľniciach. „Vedenie mesta si po piatich desaťročiach uvedomilo, že toto skutočne nie je to, čím má Odense byť,“ opisuje náladu v meste Mia Scheel, architektka a trhová riaditeľka vo veľkej architektonickej kancelárii Sweco. „Mesto chce rozvíjať turizmus a lákať mladých ľudí. To sa ale nedá, keď je pretrhnuté napoly širokou cestou.“

V roku 2012 sa tak začala formovať koncepcia veľkej transformácie, ktorej základom bolo znovuobnovenie mestskej štruktúry na mieste, kde bola narušená. „Dôležitá bola vizionárska samospráva. Vytvorila víziu, ktorá vydržala dve volebné obdobia a podarilo sa pre ňu nadchnúť a zapojiť do nej kľúčových aktérov,“ hovorí Scheel. Odense sa rozhodlo odstrániť cestu v jej dovtedajšej podobe a na jej miest postaviť novú štvrť.

Podľa skúsenej architektky vytvárala ulica, po ktorej denne prešlo 25-tisíc áut, množstvo problémov. Nedala sa prechádzať, oddeľovala mesto od neďalekého nábrežia, neumožňovala bezpečnú cyklodopravu. Mesto a experti pristúpili k zmene, ktorá sem mala priniesť dvojicu základných zložiek: bývanie a kultúru, pričom by boli spojené kvalitným verejným priestorom s dôrazom na chôdzu, peších a verejnú dopravu.

Sweco vypracovalo projekt, podľa ktorého bola pôvodná cesta v podstate presunutá do podzemia a zaústená do série podzemných garáží s tisíckou parkovacích miest. Tieto slúžia novej zástavbe na povrchu: štvorici nových susedstiev s 90 budovami a ôsmim atraktívnym verejným priestorom v podobe námestí, bulváru či zelených plôch. Tranzitná doprava autom už nie je možná – Odense namiesto toho vybudovalo električkovú trať, prvú časť budúceho rozsiahlejšieho systému.

Pri kreovaní novostavieb sa pritom dbalo na niekoľko zásad. Základom bolo prepojenie jednotlivých štvrtí, a to aj prostredníctvom typickej architektúry, rozličných nových prepojení, materiálovým riešením alebo farbami. Súčasťou štvrte je veľké kultúrno-spoločensko-konferenčné centrum Odeon, ako aj nové múzeum Hansa Christiana-Andersena s atraktívnou záhradou. Tieto funkcie sem pritiahli mestský život. Oproti minulosti je ale štvrť pokojná – na povrchu ostala takmer výlučne len pešia a cyklistická doprava. Prirodzene, všetky domy majú zelené strechy a pracujú s dažďovou vodou.

Projekt sa nerodil ľahko. „Na začiatku bol určitý odpor, ale po komunikácii a spolupráci sa ho podarilo prekonať. Napokon ani kritici neboli spokojní s cestou. Niekto nechce večný dopravný ruch. Po pár rokoch stavebných prác ale môžete získať azda najatraktívnejšiu štvrť v celom meste,“ popisuje M. Scheel. „Myslím, že teraz už všetci vidia, akú hodnotu to pre Odense malo.“

Jeho vznik nebol jednoduchý ani po finančnej stránke. „Projekt bol vytvorený kombináciou verejných financií a zdrojov nadácie Realdania. Ide tak o formu PPP-projektu,“ približuje architektka. Realdania je súkromná nadácia, financujúca významné architektonické projekty s dlhodobou návratnosťou. Ide tak o pomerne netypického developera, na projekte sa ale podieľali aj klasickí developeri. Mesto totiž predávalo práva na zástavbu jednotlivých blokov, čo vo výsledku pomohlo celú víziu ufinancovať.

Odense je dnes úplne iné mesto. „Starosta sa dostal aj do zahraničných médií a mnohé mestá sa prichádzajú od Odense učiť. Ak chcete zvýšiť kvalitu života a prilákať platcov daní, musíte niečo robiť. Musíte ľuďom dať kvalitnú infraštruktúru a dobré miesta pre život,“ konštatuje Mia Scheel. Architektka tak zopakovala skúsenosť mnohých miest, ktoré dnes kraľujú rebríčkom v kvalite života.

Staromestská je otrasnou jazvou, ktorá devastuje centrum Bratislavy. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Dá sa to aj v Bratislave?

Porovnania medzi rozličnými mestami a kultúrnymi, ekonomickými či urbanistickými kontextami sú v mnohých prípadoch zradné. To, čo funguje v Dánsku, nemusí fungovať (a spravidla ani nefunguje) na Slovensku. Napriek tomu ide o extrémne inšpiratívny prípad prakticky vo všetkých ohľadoch.

Na začiatku bolo mesto, ktoré sa rozhodlo zmeniť svoj provinčný status. Mia Scheel premenu ulice prezentovala na nedávnom podujatí Green Business Summit v Bratislave, pričom vo svojej prednáške upozornila, že mesto sa chce posunúť – a narásť. Je si pritom vedomé, že musí ísť do projektov, ktoré si vyžadujú mimoriadne náročnú prípravu, diskusie, koordinovanie záujmov a zapájanie množstva strán.

„Pri tvorbe urbanistickej vízie takéhoto rozsahu ide o psychologický proces pre množstvo aktérov. Už od začiatku, ešte pred súťažou, sa robila séria workshopov medzi občanmi, potom sa robil pilotný projekt. Ten sa potom vyhodnocoval a aktualizovali sa očakávania,“ približuje Scheel. „Každý rozvoj je spojený s obavami. Treba o nich transparentne hovoriť a adresovať ich.“ Celý proces takto trval asi desať rokov, ako však dodáva Mia Scheel s úsmevom, na dánske pomery to je slušné tempo.

Podobný cieľ si musí určiť aj Bratislava a v súlade s ním realizovať dostatočne odvážne a v mnohých ohľadoch extrémne náročné riešenia významných problémov. A takým je rozhodne aj Staromestská.

Budúca koncepcia rozvoja územia by tak mala spočívať v komplexnej premene lokality medzi Hodžovým námestím a Dómom sv. Martina, pričom ulica by sa buď presunula do podzemia alebo možno úplne odstránila. Súčasné dopravné väzby by sa prirodzene narušili – možno by sa malo znemožniť spojenie Štefánikovej so Staromestskou pre individuálnu automobilovú dopravu alebo napojenie Staromestskej na nábrežné komunikácie. Cieľom je totiž vybudovať atraktívnu časť mesta, ktorá by prepájala historické jadro s hradným kopcom alebo Evanjelickou štvrťou bez komplikácií s tranzitom.

Na mieste Staromestskej by sa tak prirodzene mala obnoviť zástavba, čo by viedlo k obnoveniu zaniknutých úsekov ulíc, vrátane Židovskej. Jednotlivé domy by realizovali developeri, ktorí by pomáhali splatiť náklady na výstavbu. Takisto by bolo vhodné územie dotvoriť dôležitými verejnými stavbami celomestského významu.

V súčasnosti nejde ani tak o otázku realizovateľnosti a azda ani financovateľnosti. Základom je silná vôľa a schopnosť pripraviť dostatočne odolný koncept, ktorý by bol všeobecne prijímaný napriek zmenám garnitúr. Na to ale treba mať odvahu, ktorú zatiaľ Bratislava postráda.

Dôkazom toho je aj „riešenie“ problému Staromestskej v podobe Plató Staromestská, zbytočne prehnaného projektu, ktorý len prekrýva nedostatky množstvom zelene. Ide o prejav nízkeho sebavedomia Bratislavy rovnako ako absencie komplexného uvažovania. Prípadná realizácia plató za teoreticky až osemcifernú sumu metropolu vzďaľuje od odstránenia rany, ktorou Staromestská je – dokonca ju do veľkej miery rehabilituje a potvrdzuje jej právo na existenciu.

V Bratislave sa spáchalo množstvo urbanistických chýb, pričom deštrukcia Podhradia a Židovského geta v prospech výstavby nebezpečnej cesty patrí k najhorším. Teraz vo svete vidíme, že sa aj katastrofálne kroky dajú napraviť a vytvoriť základ pre nový rozvoj a identitu mesta. Pokiaľ si slovenská metropola túto lekciu nevezme k srdcu, nikdy naozaj skvelým mestom nebude.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.