Adrian Gubčo 27.07.2020 09:41

Vajnorská sa mení na mestský bulvár

Vajnorská ulica je nielen veľmi dlhou, ale aj veľmi heterogénnou ulicou. Kým jej úvodná časť od Trnavského mýta po Bajkalskú ulicu má veľkomestský charakter vďaka hustej blokovej zástavbe, medzi Bajkalskou a Tomášikovou sa začína štruktúra rozvoľňovať. Za Tomášikovou sa mení na cestu prechádzajúcu priemyselnou oblasťou. Realizované a pripravované zmeny ju čoskoro zmenia na príťažlivý mestský bulvár.

Vajnorská ulica je historickou trasou, smerujúcou, ako to názov napovedá, do bývalej obce a dnešnej mestskej časti Vajnory, pričom prechádzala cez Jurajov dvor. Zaznamenávajú ju už mapy z 19. storočia, autor prvého regulačného plánu Bratislavy, prof. Antal Palóczy, tu v roku 1917 nakreslil hlavnú cestu vedúcu popri veľkom otvorenom rozvojovom území. Za Prvej republiky sa tu začala rozvíjať obytná zástavba.

V tomto období sa význam ulice zvýšil výstavbou električkovej trate. V roku 1933 bol otvorený úsek po Novú Dobu, v roku 1944 po Zátišie a v roku 1957 až po Jurajov dvor, čím sa prepojila s novou vozovňou a lepšie spojenie získali rastúce priemyselné areály v oblasti. K Vajnorskej tak električky patria už takmer storočie.

Dnes už stav tratí nie je ideálny. Úsek od Trnavského Mýta po Novú Dobu bol naposledy opravovaný v roku 1990, pri Novej Dobe v roku 1992, okolie nákupného centra Vivo! je z roku 2002 a je jediné v uspokojivom stave. Medzi Zátiším a Jurajovym dvorom je trať opäť z roku 1993, od Jurajovho dvora ďalej však od svojej výstavby v roku 1989 nebola električková trať nijako modernizovaná. Špecialitou je trať pri Železničnej stanici Nové Mesto, ktorá je z roku 1973 a je asi najhoršia v Bratislave.

Bez ohľadu na aktuálny stav, prítomnosť trate významne napomáha investičnej atraktivite a stavebnému rozvoju v okolí Vajnorskej. Od urbanizácie veľkých prázdnych plôch, ktoré sú dnes po Tomášikovu až na malé výnimky už prakticky všetky zastavané, sa prešlo k dostavbám, prestavbám a čiastočne aj asanáciám starších nevhodných objektov, ktoré sú a budú nahrádzané modernými vstupmi.

Spoločne s úpravami verejného priestoru to zmení charakter ulice. Tá bola doteraz medzi významnými, či nebodaj prestížnymi bratislavskými lokalitami prehliadaná, už čoskoro to však bude inak: veľká časť Vajnorskej sa zmení na bulvár, pričom táto zmena bude predpokladom pre ďalšiu transformáciu v budúcnosti.

Projekt Vajnorská 21 prinesie aj čiastočnú obnovu Strediska kultúry a verejného priestoru

O tom, že zmenu charakteru ulice začínajú v čoraz silnejšej miere vnímať aj developeri, svedčia viaceré už rozostavané projekty. Najvýraznejším developmentom je tu dnes Vajnorská 21, rekonštrukcia a dostavba bývalej administratívnej budovy medzi Robotníckou a Českou, len o niečo ďalej vzniká bytový dom Budyšínska, ktorý zas prináša veľmi komorné bývanie v dobrom štandarde.

Prvý zmieňovaný projekt sa už aktuálne blíži k dokončeniu. Pôvodná administratívna budova z obdobia socializmu bola stavebne aj morálne zastaralá, preto sa majiteľ Sympatia Group rozhodol pre jej totálnu prestavbu. Na zámer zorganizoval architektonickú súťaž, v ktorej sa presadila kancelária Cakov + Partners. Okrem vkusnej novej podoby objektu, v ktorej okrem nových bytov vzniknú aj kancelárie či obchodné priestory, sa podarilo architektom do návrhu vhodne integrovať vstup do Strediska kultúry, ktoré tu sídli.

Stávka na kvalitu sa oplatila, developer už s výnimkou posledných štyroch apartmánov vypredal všetky ostatné jednotky v projekte, teda ďalších 51 rezidencií. Naplnené sú aj administratívne priestory o výmere 870 metrov štvorcových, keďže sa sem nasťahuje priamo Sympatia Group. Obchody vzniknú na ploche 230 metrov štvorcových.

Zhotoviteľ aktuálne dokončuje vstupné priestory Strediska kultúry, kultúrna funkcia totiž ostáva plne zachovaná. Finálnu podobu naberá nový parkovací dom, kde sa nachádza 73 parkovacích miest, úpravou majú prejsť aj verejné priestranstvá pred budovou.

Vajnorská 21 po ukončení výstavby, ktoré príde ešte v tomto roku (projekt inak celkovo mešká a nepodarilo sa dodržať ani posledný termín – 2Q 2020), vhodne doplní ulicu a pôvodný objekt nahradí solídnou a decentnou architektúrou. Z tohto hľadiska hodnotím tento projekt ako jeden zo vzorových, ktorý navyše zvýši príťažlivosť a prestíž ulice.

Podobne vhodným vstupom je aj Budyšínska Rezidencia, malý bytový dom na nároží Budyšínskej a Osadnej, ktorý dotvára mestský blok objektom rovnakej výšky a mierky. Budova má päť nadzemných podlaží a obsahuje len 28 bytov a 42 parkovacích miest, napriek tomu jej povoľovanie nebolo bez problémov – voči výstavbe sa odvolali susedia. Po určitom naťahovaní udelenia povolenia sa však podarilo developerovi K Property zámer na začiatku roka 2019 rozostavať.

Dnes sa už výstavba dostáva do finálnej fázy, realizuje sa fasáda a dom bude onedlho dokončený. Voľné ostávajú dva dvojizbové byty. Štandard projektu je pomerne dobrý – byty budú mať podlahové vykurovanie alebo hliníkové okná s prípravou na exteriérové žalúzie. Dispozície sú uspokojivé a odrážajú skúsenosť architektov projektu z kancelárie Šujan_Stassel.

Aj tento projekt vhodne vstupuje do prostredia a je celkom možné, že vďaka zachovaniu veľkých stromov na ulici doňho zapadne tak, akoby tu bol vždy predtým. Architektúra domu je moderná, no citlivá a nijako nekričí. Okolie Vajnorskej tak získa další príjemný doplnok.

Budyšínska Rezidencia je nenápadne skrytá medzi stromami, okolie citlivo doplní

Aktuálne projekty ulicu menia, výraznejšie zmeny však ešte len prídu. Jedna z najzásadnejších bola ohlásená nedávno – vznik Nového Istropolisu, v rámci ktorého vznikne bývanie, kancelárie, hotel a najmä veľké kultúrno-kongresové centrum, zásadne zmení Trnavské Mýto, ako aj celé okolie. Z dôležitej dopravnej križovatky sa zrazu stane aj spoločenská destinácia, čo bude podnetom pre oživenie lokality.

V čase, kedy sa bude (pravdepodobne) stavať Nový Istropolis, by už mal mať definitívnu podobu a snáď sa už bude dokončovať aj Bytový dom Vajnorská, zámer, ktorý po odsúdenom podnikateľovi Ladislavovi Bašternákovi prebrala spoločnosť Compass. Tá je blízka architektonickej kancelárii Compass, špičkovému pracovisku, ktoré by malo pripraviť aj nový návrh budovy na nároží Vajnorskej a Odbojárov. Očakávané je doplnenie mestskej štruktúry domom s aktívnym parterom a príťažlivou fasádou.

Ďalší projekt sa nachádza až v lokalite Zátišie, kde spoločnosť Atrios už pred časom predstavila víziu vzniku Polyfunkčného komplexu Zátišie, kde má okrem dominantnej administratívnej budovy s 15 nadzemnými podlažiami vzniknúť aj biznishotel a neskôr aj byty. Ide o vlajkovú loď rastúceho a ambiciózneho developera spojeného s architektonickou kanceláriou, preto by malo ísť o dobre premyslený projekt na kvalitnej úrovni.

Hoci pred výstavbou je ešte pomerne ďaleko, pri tomto zámere treba pripomenúť, že Atrios už dopredu intenzívne komunikuje s miestnou komunitou aj odbornými aktérmi, a zatiaľ sa ukazuje, že zámer má širokú podporu miestnej verejnosti. Dôvodov je viacero – zanikne zanedbaný brownfield, nahradený bude príjemnou modernou architektúrou s vybavenosťou a zeleňou a developer sa zaviazal k zlepšeniam v okolí. Okrem iného, vybudovať by mal prvú časť predĺženej Tomášikovej, perspektívnej idey, podľa ktorej vznikne niekedy v budúcnosti dôležité spojenie Račianskej ulice a okolia vodnej nádrže Kuchajda, čím sa preťažená Račianska odľahčí.

Polyfunkčný komplex Zátišie vytvorí spolu s prvou fázou administratívneho komplexu Lakeside akúsi bránu do Nového Mesta a atraktívneho okolia Kuchajdy. Samotný Lakeside sa aktuálne rozširuje, developeri Immocap a Wood&Company budujú druhú fázu bizniscentra, v ktorom má vzniknúť viac ako 14-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov. Aktuálne sa hĺbi stavebná jama, dokončenie je predpokladané asi v roku 2022. Architektom je kancelária Ateliér Bobek Jávorka.

Napriek tomu, že Zátišie aj Lakeside má byť „bránou“, neznamená to, že by sa pred ňou nestavalo. Pred vydaním stavebné povolenia by mal byť menší projekt dostupnejšieho bývania Le Fan, ktorý vznikne v malej obytnej kolónii v blízkosti Jurajovho dvora. V bytovom dome sa bude nachádzať 36 bytov, dokončený má byť v roku 2022.

Ide o prvú lastovičku, akých príde podľa môjho názoru v dohľadnej dobe viac. Vyplnenie pozemkov bližšie k centru vyvolá nielen vyšší tlak na transformáciu dostupných parciel vo väčšej vzdialenosti, ale aj na zmeny Územného plánu. Celá táto oblasť je síce zaťažená znečistením, ktorú bude treba odstrániť, výhľadovo však ide o najperspektívnejšie miesto pre masívnu expanziu Hlavného mesta.

Bytový dom Le Fan. Zdroj: Le Phart

Nové projekty síce menia a zmenia tvár Vajnorskej, na konci dňa to však bude najmä verejný priestor ulice, ktorý jej dodá kvalitu. Ide o všeobecne zanedbaný aspekt tvorby mestského priestoru v Bratislave, kde by zmena prístupu ukázala, že aj v slovenskej metropole je dosť ulíc, ktoré by mohli pôsobiť ako príťažlivé mestské triedy, keby ich verejný priestor spĺňal aspoň základné kvalitatívne kritériá.

K tým patrí bezpečnosť – pred parkujúcimi autami i kriminalitou – bezbariérovosť, ktorá sa netýka len ľudí so zhoršenými možnosťami pohybu, ale aj rodičov s deťmi, seniorov a ďalších, aktívny parter (prízemie budov) či demokratické rozdelenie priestoru pre všetkých účastníkov premávky. Nanešťastie, drvivá väčšina hlavných bratislavských ulíc zlyháva minimálne v jednej, ale väčšinou vo všetkých týchto kritériách. Vajnorská v tomto smere nie je výnimkou.

Narozdiel od slabej perspektívy pre iné ulice sa však Vajnorská pravdepodobne blíži k radikálnej premene. Prvým náznakom výraznejších úprav bude spustenie parkovacej politiky v lokalite, ktoré prinesie aj vyznačenie cyklopruhov – to by malo nastať okamžite po oprave plynovodného potrubia, ktorá tu aktuálne prebieha, Hlavné mesto predpokladá, že by to mohlo byť „ASAP“, čo znamená tento alebo na budúci rok.

Omnoho dôležitejším projektom, ktorý prinesie komplexnú premenu Vajnorskej, však bude modernizácia Vajnorskej električkovej radiály. Hlavné mesto už vysúťažilo projektanta - spoločnosť Dopravoprojekt – ktorý tvorí novú podobu ulice. Cieľom je nielen zlepšenie vlastností trate, ale aj rekonštrukcia priestoru od fasády k fasáde. Úpravou tak prejdú chodníky, cyklotrasy, vozovka, trať aj zastávky.

Dá sa predpokladať, že tak ako v prípade Krížnej ulice, ktorá prejde podobnou modernizáciou, aj tu zrealizuje Metropolitný inštitút Bratislavy participačný proces, kedže v úseku Vajnorskej medzi Trnavským Mýtom a Zátiším žijú tisíce obyvateľov. Mesto už vopred avizovalo, že si predstavuje vznik mestskej triedy s kvalitnými bezbariérovými chodníkmi, atraktívnymi zastávkami, zazelenenou traťou či cyklotrasami. Ak budú zvolené aj kvalitné materiály, Vajnorská sa môže stať jednou z najkrajších ulíc v meste.

Polyfunkčný komplex Zátišie je príkladom premeny brownfieldu na aktívnu mestskú štruktúru. V budúcnosti musí takýto development transformovať aj oblasť bývalého Istrochemu. Zdroj: Atrios

Zvýšenie kvality verejnej, cyklistickej a pešej dopravy spoločne so zvýšením príťažlivosti ulice sa bude odrážať na aktivite lokálnych podnikateľov, ktorí budú profitovať so zvýšeného pohybu po Vajnorskej. Vysoko pravdepodobne sa do existujúcich alebo prázdnych komerčných priestorov nasťahujú nové koncepty, pribudnú služby a zvýšenie statusu by sa mohlo odraziť aj na rekonštrukciách viacerých pekných starších domov, ktoré sa tu nachádzajú.

Nepôjde vyslovene o gentrifikáciu, hoci je pravdepodobné, že väčší počet ľudí bude okolie Vajnorskej považovať za ďaleko lepšie miesto pre bývanie. Ich záujem sa budú snažiť rozličnými spôsobmi využiť developeri, ktorým však už veľa priestoru pre nový development neostane. Potenciál sa nachádza najmä v brownfieldoch v okolí predĺženej Tomášikovej, alebo ďalej severovýchodne od železničnej trate (a v prestavbe niektorých už zastaralých komplexov – napríklad nákupného centa Vivo!, ktoré by sa podľa môjho názoru malo zasanovať a transformovať na polyfunkčnú záastavbu s bývaním a nákupnou pasážou).

Bolo by namieste, keby sa mesto začalo už v predstihu venovať tejto téme a proaktívne vstúpilo do veľmi aktuálnej debaty o znečistení na území Istrochemu. Zistené hodnoty záťaže sú šokujúce, no nie až také prekvapivé. V každom prípade sú jasným dôkazom toho, že sa treba seriózne zaoberať otázkou ich odstránenia, aj napriek enormnej cene, ktorá sa odhaduje na 350 miliónov eur. Ide však o logickú a prospešnú investíciu do budúcnosti – nielen zo zdravotného a ekologického hľadiska, ale aj kvôli ďalšiemu rozvoju Bratislavy.

Tá totiž čelí katastrofálne nízkej dostupnosti bývania v kombinácii s nedostatkom plôch pre výstavbu bytových komplexov, zvlášť, ak hovoríme o vnútromestských polohách a nie o zaberaní voľnej krajiny. Istrochem – bez záťaže – s električkovou či železničnou traťou by bol na tento účel ideálny. Bude tu možné umiestniť desaťtisíce bytov, čo zapadá aj do vízie štátu a mesta budovať väčšie počty nájomných bytov, na ktoré ale nie je miesto. Navyše, pripravovaný obrovský transfer prostriedkov z fondov EÚ môže byť dokonalým zdrojom, odkiaľ čerpať peniaze na odstránie záťaže a investičnú prípravu.

Vajnorská ulica by mohla byť jedného dňa srdcom najmodernejšej štvrte Bratislavy, ktorá vznikne na mieste starého priemyselného areálu a nahradí ho živou, zdravou a dostupnou mestskou štruktúrou. Ide o proces na desiatky rokov. Kroky k jeho naštartovaniu, zahŕňajúce lobing, tvorbu vízie aj rozvoj verejného priestoru a dopravnej infraštruktúry, treba ale urobiť už dnes.

Fotografie z 12.7.2020. Pozrite si postup výstavby Vajnorskej 21 a Budyšínskej Rezidencie vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.