Adrian Gubčo 23.02.2022 17:17

Podzemná garáž na Kollárovom námestí čaká na definitívne rozhodnutie

Na začiatku minulej jesene sa po dlhých rokoch sporov k výstavbe priblížil jeden z kontroverzných bratislavských projektov. Podzemná garáž na Kollárovom námestí spoločne s čiastočnou revitalizáciu parku na povrchu získala stavebné povolenie. Už vtedy som ale vyslovil domnienku, že voči povoleniu príde odvolanie – a skutočne sa tak stalo. O veci tak bude rozhodovať Okresný úrad.

Zdroj: Parking House

Zámer vybudovať podzemné parkovanie pod hornou časťou parku na Kollárovom námestí siaha do roku 2006. V tom období prechádzala lokalita veľkými zmenami – namiesto povrchového parkoviska, ktoré sa tu nachádzalo už od asanácie pôvodnej zástavby v 80-tych rokoch 20. storočia, tu vznikal kancelársky komplex Park One. Jeho výstavbe predchádzala architektonická súťaž, pričom súťažné kolektívy otvorili aj možnosť náznakovej obnovy urbanistickej štruktúry. K tomu však nedošlo a park ostal v podstate kompletný.

Súkromný investor mal však záujem zefektívniť využitie územia, ktoré sa nachádzalo v dotyku s výraznou koncentráciou inštitúcií, kancelárií, bytov či divadla, ako aj v pešom dosahu od rušnej Obchodnej ulice. Podľa developera dávalo zmysel umiestniť tu parkovanie. Povoľovací proces trval dlho, keďže zámer bol od začiatku konfrontovaný s odporom – aktivisti odmietali možnosť, že by sa stavalo pod parkom, argumentujúc, že dôjde k zániku zelene a nová zeleň nebude natoľko kvalitná. Projekt tak získal územné rozhodnutie len v roku 2016 a právoplatným sa stalo v roku 2017.

V tomto čase sa už v lokalite aktivizovali viaceré tu sídliace organizácie či podnikatelia z Obchodnej ulice. Stav Kollárovho námestia, ktoré má v rámci centra Bratislavy mimoriadne strategickú polohu, považovali za neprijateľný, čo viedlo k vzniku odbornej participácie za účasti všetkých relevantných aktérov – vrátane developera podzemných garáží, spoločnosti Parking House a.s. Výsledkom týchto aktivít bolo, okrem iného, vytvorenie stratégie pre „Kollárko“, ktorého súčasťou bola aj podzemná garáž. Jej význam (najmä pre rozvoj Obchodnej ulice) potvrdila aj odborná analýza, vypracovaná renomovanou kanceláriou Marko&Placemakers.

Samotná garáž má mať päť podzemných podlaží a obsahovať 296 parkovacích miest. Na povrchu má byť vybudovaný výstupný objekt, zasadený do zrevitalizovaného zeleného verejného priestoru. Po roku 2018, kedy sa zmenilo vedenie mesta, developer ďalej pokračoval v rokovaniach s Hlavným mestom, čo vyústilo do podpísania Memoranda o spolupráci. Magistrát si vymohol rozsiahle ústupky a nadštandardné kroky, v dôsledku ktorých má byť projekt citlivo prispôsobený ďalším plánom, súvisiacim s obnovou námestia. Okrem toho sa má vytvoriť priestor pre kvalitnú zeleň a časť parkovacích miest zveriť mestu.

Odporcovia projektu sa snažili napadnúť stavebné konanie, pričom hneď niekoľko účastníkov a združení podalo totožné pripomienky. Podľa nich stavebný úrad procesne pochybil, pri povoľovaní sa nerešpektovala územnoplánovacia regulácia, zaberajú sa verejné priestory, zasahuje sa do životného prostredia, zahustí sa doprava atď. Stavebný úrad odmietol tieto pripomienky ako neodôvodnené a v tomto smere aj vydal stavebné povolenie.

Odvolanie však prišlo aj voči stavebnému povoleniu. Nie je špecifikované, ktorí účastníci konania sa odvolali, nie je však veľmi náročné predstaviť si, o koho ide. Konanie tak putuje na odvolací orgán, ktorým je Okresný úrad. V tejto chvíli sa nedá povedať, ako a kedy rozhodne, pre investora to ale nepochybne znamená ďalšie mesiace čakania. Každopádne, s odvolaniami rátal a tomu prispôsobuje aj rokovania s bankami o financovaní projektu. Výstavbu plánuje rozbehnúť čím skôr po vydaní právoplatného rozhodnutia.

Výjazd z garáže bude nevhodne umiestnený, čo zneguje snahu o vytvorenie pešej zóny na juhozápadnej strane námestia. Zdroj: Parking House

Presný obsah odvolaní nebol zverejnený, výpis kľúčových bodov však obsahuje takmer všetky predstaviteľné dôvody, prečo by garáž mala byť zlá. Mnohí aktivisti odmietajú tvrdenie investora, že pôdny substrát nad garážou – teda miestami 2,5 metra – bude dostatočný. Argumentujú garážou na Námestí Martina Benku, kde sa na povrchu nachádza len zopár veľmi neduživých stromov. Investorovi navrhujú nerealistické náhradné riešenie v podobe vybudovania podzemnej garáže pod nádvorím Hurbanovych kasární.

Faktom je, že pripravovaná garáž nie je bez chýb. Projektant (kancelária Expoline) navrhol problematické umiestnenie vjazdu a výjazdu, ktoré je do istej miery v rozpore s ideou vybudovať na juhozápadnej strane námestia pešiu zónu. Logickým riešením je garáž napájať cez vjazd do garáží Park One alebo vybudovať na tejto strane námestia vjazd, kým výjazd by bol na opačnej strane. Bude to však presne naopak, v čoho dôsledku možno nevznikne celistvý peší prechod do parku. Rovnako budú autá krúžiť okolo námestia v o to zvýšenej miere.

Práve toto bol možno oveľa vhodnejší priestor pre pripomienkovanie. Fanatický principiálny boj proti projektu s najväčšou pravdepodobnosťou neprinesie nič, konštruktívna kritika v územnom konaní, príp. pri tlaku na Magistrát, však k zmenám možno viesť mohla. Zlé riešenie vjazdov môže do istej miery znegovať viaceré pozitíva, ktoré nová garáž prinesie.

So vznikom nových parkovacích kapacít, ktoré navyše budú slúžiť aj mestu, sa predpokladá postupné odstraňovanie parkovania z okolitých ulíc. Vysoká, Živnostenská, vrchná strana Mariánskej, Jozefská, Námestie slobody a ďalšie sú pokryté parkujúcimi autami. Ich vyčistenie a rozšírenie a predláždenie chodníkov aj vozoviek by mohlo radikálne pozdvihnúť kvalitu verejného priestoru vo významnej časti Bratislavy. Developer lokalitu označuje za vstupnú bránu do historického centra – čo by v prípade vyššej úrovne námestia a okolia skutočne nemuselo byť prehnané.

Nové parkovacie kapacity by taktiež mohli zvýšiť konkurencieschopnosť Obchodnej ulice. Jediný náznak nákupnej ulice v Bratislave bojuje so zlou povesťou a nízkym záujmom kupujúcich (tým pádom aj nájomníkov), ktorí si zvykli na pohodlnú dopravu autom pri ceste za nákupmi. V prípade existencie garáží by sa však potenciál Obchodnej zvýšil. Ulica by nemusela byť zbierkou prevažne lacných reštaurácií a krčiem, nevkusných klenotníctiev, pofidérnych večierok a ledva-ledva prežívajúcich tradičných obchodíkov, ale príjemnou alternatívou voči bezpohlavným nákupným centrám.

Napokon, po dokončení garáží by sa mohla naštartovať výraznejšia rekonštrukcia námestia, spojená s výrazným rozšírením priestorov pre peších. Základom bude presun dopravy z juhozápadnej strany námestia na Jánsku ulicu, ktorá sa stane obojsmernou. Posunúť smerom do námestia by sa teoreticky mohla aj električková zastávka (z Vysokej), čím sa skvalitnia prestupy. Vzniknúť má ucelený nástupný priestor do Hurbanovych kasární, kde sa plánuje vznik kreatívneho centra.

Projekt garáží vyvoláva kontroverzie a kontroverzný bude aj zrealizovaný projekt. Nie je to však kvôli údajnej nenapraviteľnej devastácii zelene a verejného priestoru. V oveľa väčšej miere je to kvôli dopravno-technickému riešeniu, ktoré niektorí ľudia vo svojom hneve očividne prehliadli. Presne toto sa ale stáva, keď sa namiesto objektívnej kritiky spoločnosť venuje ideologickým bojom, odtrhnutým od reality. Neschopnosť otvorenej diskusie a rešpektu vedie len ku konfliktom, v tomto prípade fyzicky demonštrovaným v konkrétnom riešení mestského priestoru.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.