Adrian Gubčo 04.03.2019 15:00

Ako na lepšiu Bratislavu: Vízie pre Kollárovo námestie

Pred niekoľkými týždňami som písal o budúcnosti Kollárovho námestia, ktoré by sa v priebehu niekoľkých rokov mohlo zmeniť na príjemnejší a bezpečnejší verejný priestor. Ide o výsledok dlhšie trvajúcich debát, pričom iniciatíva má podporu Hlavného mesta. Konkrétna forma revitalizácie námestia však ešte nie je známa.

Nositeľom vízie transformácie námestia je predovšetkým nadácia Green Foundation, ktorá vedie participačný a prípravný proces a koordinuje spoluprácu medzi jednotlivými aktérmi v území. Ide o veľmi rôznorodú skupinu, kam patria predstavitelia okolitých inštitúcii (Slovenská technická univerzita, Slovenské centrum dizajnu, divadlo Nová scéna a i.), lokálni developeri a podnikatelia, zástupcovia samosprávy, aktivisti či viacerí odborníci.

V rámci debát sa zorganizovalo niekoľko odborných workshopov a okrúhlych stolov, mapovanie v teréne, dotazníkový prieskum, audit námestia zo strany FA STU či diskusie s verejnosťou na rozličných podujatiach. Z týchto stretnutí sa vypracovala participačná správa a na základe poznatkov z participácie sa vypracovalo niekoľko základných scenárov budúceho smerovania námestia.

Autorom týchto scenárov je architekt a urbanista Igor Marko so svojou kanceláriou Marko&Placemakers. Igor Marko patrí k popredným expertom na tvorbu mesta, participáciu aj verejné priestory na medzinárodnej úrovni a v prípade Kollárovho námestia dokázal definovať sedem základných vízií, ako by sa mohlo Kollárovo námestie vyvíjať (okrem nultej). Každú z nich bližšie predstavím.

Postavenie Kollárovho námestia v organizme mesta ho predurčuje k výraznej revitalizácii. Zdroj: Marko&Placemakers, Green Foundation

Scenár 0

Nultý scenár predpokladá zachovanie dnešného stavu bez akýchkoľvek zmien. Takýto scenár by vznikol v prípade zablokovania snahy o konsenzus medzi jednotlivými aktérmi v území, keďže existuje silná vôľa niektorých organizácií alebo súkromných podnikateľov Kollárovo námestie naozaj zmeniť.

Počas participačného procesu sa nanešťastie objavili snahy o negáciu zmien zo strany niektorých aktivistov, v minulosti sa tu vyskytli aj právne spory ohľadne výstavby podzemnej garáže. Hlavné mesto poskytlo projektu minimálne financie a dopravný režim na námestí ostal nezmenený.

Dnes sa však zdá, že tento scenár je najmenej pravdepodobný zo všetkých, koniec-koncov, čiastočne sa už začal realizovať ten nasledujúci.

Scenár 01 – Minimal 01

Tento scenár nepočíta s výraznými zmenami, ale skôr s lokálnymi intervenciami a úpravami. Výsledkom má byť sfunkčnenie priestoru a jeho lepšia využiteľnosť. Základnými nástrojmi sú opravy chodníkov, skvalitnenie prechodov pre chodcov a úpravy zelene.

Toto riešenie nepočíta s výstavbou podzemnej garáže ani so zmenou dopravného režimu.

Scenár 1. Zdroj: Marko&Placemakers, Green Foundation

Scenár 02 – Minimal 02

Druhý scenár nepredpokladá radikálne zmeny vo fungovaní priestoru, vo vizuále by však už došlo k väčším zmenám. Táto vízia prichádza s redizajnom parku na Kollárovom námestí a zelených plôch pred STU, výraznejšou opravou povrchov či aktiváciou nádvoria Hurbanových kasární. Do územia sa majú doplniť funkcie, ktoré majú zmeniť Kollárovo námestie z tranzitného priestoru na destináciu. Podzemná garáž sa v tejto verzii budovať nemá.

Hoci je tento scenár lákavý, jeho realizáciu by som považoval za zlú správu. Nepochybne by si vyžiadal nemalé finančné náklady a dokončenie v danej podobe by mohlo viesť k uspokojeniu samosprávy s výslednou podobou, čo by redukovalo motiváciu k radikálnejším zmenám. Súčasné signály však nasvedčujú, že ani táto podoba nie je preferovaná.

Scenár 2. Zdroj: Marko&Placemakers, Green Foundation

Scenár 03 – Medium 01

Zásadnou zmenou v tomto scenári je realizácia podzemnej garáže, čo by viedlo k masívnejšej revitalizácii celého parku na povrchu. Jeho koncepcia by sa zásadne nemenila, došlo by však k celkovej obnove povrchov a zelene. Dopravný režim by sa zásadne nemenil.

V rámci tejto vízie sa ráta aj s preprojektovaním vjazdov a výjazdov do garáže, aby boli bezkonfliktné – developer garáží potvrdil ochotu ich zmeniť oproti pôvodnému projektu – alebo s transformáciou hornej časti Mariánskej na pešiu zónu. Investície by si vyžadoval aj chodník na západnej strane Kollárovho námestia.

Z mne známych informácii, tento scenár predstavuje minimum toho, čo sa bude skutočne realizovať. Verejnosť tak môže očakávať prinajmenšom výraznejšiu revitalizáciu parku na námestí spojenú s malým rozšírením peších zón.

Scenár 3. Zdroj: Marko&Placemakers, Green Foundation

Scenár 04 – Medium 02

Ďalší scenár počíta s radikálnym prepojektovaním celého parku na Kollárovom námestí a intenzívnejších zásahoch do úrovne chodníkov a verejných priestranstiev v okolí. Chodníky by lepšie nadväzovali na celkový kontext územia, zmeny by sa týkali napríklad aj Mickiewiczovej ulice alebo potenciálneho vstupu do nového nádvoria kampusu STU, ktoré táto univerzita pripravuje.

Napriek väčšej investičnej náročnosti, výrazné zmeny dopravného režimu by sa nemali týkať ani tejto verzie budúcnosti priestoru.

Scenár 4. Zdroj: Marko&Placemakers, Green Foundation

Scenár 05 – Max 01

Prvý z maximalistických variantov už obsahuje aj výraznejšie zmeny v doprave v území. Okrem výstavby garáže, revitalizácie parku a obnovy chodníkov sa ráta už aj so zúžením komunikácie na západnej strane Kollárovho námestia o jeden pruh (v prospech chodníka či parku), ako aj s redukciou individuálnej automobilovej dopravy na Mickiewiczovej ulici.

Dané riešenie by umožňovalo vytvoriť akési mininámestie pred Hurbanovými kasárňami a výrazné zlepšenie úrovne verejnej dopravy v území. Nejde o nič nepredstaviteľné – spoločnosť ITB Development, iniciátor projektu Bulvár Mickiewiczova, plánoval už v minulosti pilotné utlmenie Mickiewiczovej, u vedenia mesta sa však nestretla s dostatočnou podporou.

Tento scenár, odhliadnuc od súkromnej garáže, by nebol mimoriadne investične náročný a dá sa realizovať veľmi rýchlo.

Scenár 5. Zdroj: Marko&Placemakers, Green Foundation

Scenár 06 – Max 02

Tento scenár, s určitými modifikáciami, sa podľa mojich informácií najviac približuje plánu, ktorý má s Kollárovým námestím súčasné vedenie Hlavného mesta. Vo fungovaní námestia by to znamenalo výrazné zmeny, ktoré by však priniesli mimoriadne skvalitnenie úrovne pešieho či cyklistického pohybu.

Podľa tejto vízie by došlo ku všetkým zmenám popísaným v predošlom scenári, prináša však vylúčenie IAD zo západnej strany Kollárovho námestia a manažovaný vstup do podzemnej garáže. Z celého tohto dopravného pásu, ktorý je výraznou bariérou pri prístupe do parku na Kollárovom námestí, by sa tak mohla stať príjemná zdieľaná zóna. Centrum by razom získalo nový park, ktorý by bol funkčným verejným priestorom, nielen akými zeleným estetickým (teoreticky) doplnkom bez významnejšieho úžitku.

Vedenie mesta si však predstavuje ešte významnejší krok – úplné odstránenie dopravy na západnej strane námestia (vrátane MHD) a jej presun na východnú, teda na Jánsku ulicu. To je, okrem iného, aj obsahom posledného scenára.

Scenár 6. Zdroj: Marko&Placemakers, Green Foundation

Scenár 07 – Max 03

Najkomplexnejší a najradikálnejší návrh počíta s úplným prepojením Kollárovho námestia s pešou zónou na Obchodnej ulici, novou pešou zónou na Mariánskej a teoretickou zdieľanou zónou na Mickiewiczovej. Takýmto spôsobom by došlo k významnému rozšíreniu jadra mesta s preferenciou pešieho pohybu a po dobudovaní pešej zóny vo Vydrici by Bratislava mala pravdepodobne najrozsiahlejšiu kompaktnú pešiu zónu v Európe.

Dané riešenie umožňuje výraznejšie úpravy vstupov do podzemnej garáže tak, aby išlo o absolútne nekonfliktné body, z Jánskej ulice by sa stala obojsmerná, no pravdepodobne výrazne pokojnejšia ulica, park na Kollárovom námestí by sa mohol redizajnovať v súlade s predpokladom nového intenzívneho využívania.

Nepochybne by sa radikálne zvýšila atraktivita prevádzok orientovaných do Kollárovho námestia, profitovali by teda aj podnikatelia. Nakoniec, Dopravný podnik sa údajne zaujíma o možnosť presunu električkovej zastávky Vysoká pred Hurbanove kasárne, čo by výrazne zlepšilo prestupy medzi jednotlivými druhmi verejnej dopravy.

Primátor Hlavného mesta Matúš Vallo vo viacerých debatách deklaroval, že jeho cieľom nie je uspokojiť sa s čiastočnými zmenami, ale tvoriť kvalitné a komplexné riešenia. To sa týka aj Kollárovho námestia, ktoré je vytipované ako priestor pre rozšírenie pešej zóny a výrazné úpravy. Je celkom možné, že mesto sa bude zaujímať predovšetkým o tento scenár.

Scenár 7. Zdroj: Marko&Placemakers, Green Foundation

Aký bude ďalší postup?

V súčasnej dobe prebieha intenzívna komunikácia na úrovni aktérov o ďalšom pokračovaní revitalizácie Kollárovho námestia a jeho okolia. Hlavné mesto sa už vyjadrilo, že hľadá najlepšiu formu premeny, pričom táto by mala byť realitou približne do dvoch rokov, minimálne v základnej podobe formou pilotných úprav dopravného režimu na námestí a blízkych uliciach.

V minulosti sa časť verejnosti zmenám bránila, najmä z dôvodu výstavby podzemných garáží, kvôli ktorým by mala byť odstránená časť zelene, hoci po ich realizácii by bola opätovne nahradená. Výstavbu garáže odporučila aj štúdia Obchodnej ulice od Marko&Placemakers, keďže jej princípom by malo byť nielen zlepšenie situácie v parkovaní (po zavedení parkovacej politiky sa ukáže ako zvlášť užitočná), ale aj vyčistenie okolitých ulíc od parkovania.

Bolo by veľmi smutné, keby sa v tomto prípade opäť ozvala tá istá časť verejnosti, ktorej konzervatívnosť môže priniesť len odďaľovanie revitalizácie Kollárovho námestia. Tento mimoriadne významný verejný priestor sa môže premeniť na akési mikrocentrum celej okolitej štvrte, ktorá koncentruje kľúčové vzdelávacie, kultúrne a komerčné inštitúcie, čo by mimoriadne zvýšilo atraktivitu Bratislavy ako celku.

Okrem toho, námestie leží aj v priesečníku osi medzi Hlavnou železničnou stanicou a centrom mesta, ako aj zeleného okruhu, obopínajúceho centrálne časti Bratislavy. Jeho potenciálny význam je teda obrovský.

Hlavné mesto má obrovskú šancu výrazne sa posunúť smerom ku kvalitnejšiemu, bezpečnejšiemu a príjemnejšiemu mestu, a to za relatívne malé peniaze. Bolo by hriechom túto príležitosť nevyužiť, zvlášť kvôli krátkozrakosti niektorých NIMBY skupín. Premena Kollárovho námestia v maximalistickej verzii sa musí stať prioritou.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.