Kristína Liďáková 06.04.2025 13:30

Svetový architekt bratislavských víl Jan Revaj: Ukázali mi iný pohľad na architektúru, ako je na STU

Jan Revaj patrí k popredným slovenským architektom. Jeho tvorba vyniká v domácom kontexte najmä medzinárodným vplyvom, ktorý získal po presadení sa v zahraničí. Počas štúdia aj kariéry pracoval na viacerých projektoch po celom svete, najmä však v Európe, ale aj na ruskom či americkom trhu. Študoval pod renomovanou Zahou Hadid a následne v roku 2010 založil nadnárodné dizajnové a architektonické štúdio Jan Revaj Architects.

Zdroj: Swiss Life, Jan Revaj

Narodil sa v roku 1979 v Liptovskom Mikuláši. Študoval architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, na Vysokej škole výtvarných umení a na Technickej univerzite vo Viedni, kde bol počas štúdií súčasťou viedenského ateliéru architektky Zahy Hadid na škole Angewandte, kde prednášala. Jeho vzdelanie doplnili ďalšie dva prestížne ateliéry, Prix (Coop Himmelb(l)au) a Lynn, ktoré navštevoval v rámci študijnej praxe. Neskôr mu asistenti známej architektky ponúkli možnosť pracovať v štúdiách ako Pichler&Traupmann Architekten či Coop Himmelb(l)au.

Okrem architektúry sa venuje aj umeniu, pri ktorom sa spolieha na svoj talent a fantáziu. Jeho umelecká tvorba sa neraz prelína s tou architektonickou, pričom v nej badať zjavný príklon k organickým tvarom, plynulej dynamike a emočnému prepojeniu s priestorom.

Vaša kariéra sa začala formovať už počas štúdia praxou v prestížnom ateliéri Zaha Hadid Architects. Ako táto skúsenosť ovplyvnila váš architektonický prístup a tvorbu?

Tak ako povedal Pablo Picasso: „Všetko, čo si dokážeš predstaviť, je reálne”. ZHA (Zaha Hadid Architects) bola pre mňa niečím podobným v architektúre. Tak ako ona, aj ďalší architekti vo Viedni mi ukázali iný pohľad na architektúru, než na aký som bol zvyknutý z FAD STU v Bratislave. 

Začali sa zrazu otvárať nekonečné možnosti tvorby priestoru, ktoré rezonovali s mojím vnímaním života a sveta. Zažil som tam pocit slobody a radosti z tvorby. Popri škole som pracoval v ateliéri Coop Himmelb(l)au na projekte BMW v Mníchove, neskôr v ateliéri u jedného z asistentov ZHA na Angewandte, Hannesa Traupmanna (Pichler & Traupmann Architekten), napríklad na projekte Raiffeisen banky v Eisenstadte alebo som spolupracoval na projektoch s ďalším asistentom ZHA, teoretikom a kritikom architektúry Janom Taborom, s ktorým som trávil veľa času a viedol množstvo rozhovorov o umení, estetike a architektúre. 

Bol to veľmi múdry človek, ktorého slová vo mne rezonujú dodnes. Tu musím povedať, že veľa vecí som pochopil až po jeho smrti. Niekedy veci potrebujú čas, aby ste ich pochopili a niekedy proste musíte do toho štádia dozrieť.

Zdroj: Coop Himmelb(l)au

Po návrate na Slovensko ste sa zamerali na rezidenčné návrhy víl a rodinných domov. Do akej miery sa vaša práca v ZHA odráža vo vašich súčasných projektoch?

Stále sa v nich odráža radosť z tvorby priestoru, hľadania nového a jedinečného, ostala vo mne tá zvedavosť. Vily robím preto, lebo sa skôr zladíte s jednotlivým investorom ako celou spoločnosťou. 

Mám rád, keď spolu s investorom vytvoríme silný tím na objavenie a navrhnutie niečoho nového. Cítim sa ako moreplavec na výprave do neznáma. Je to jedinečné, úžasné a zároveň vzrušujúce. Ale partner môže byť aj developer. Vznikol tak aj developerský projekt v Malinove (Tri vody Malinovo), kde sme sa s investorom myšlienkovo našli. 

Tri Vody Malinovo. Zdroj: Jan Revaj

Ako by ste charakterizovali vašu tvorbu? Čo je podľa vás vašim rukopisom?

Každým projektom posúvam svoju filozofiu „od línie k forme“. Transformáciou prírodných vrstiev do objektu, každú vilu prepájam s terénom, aby z neho vyrastala a vytvárala tak prirodzený znak. Posledné roky veľa kreslím a maľujem, vytváram si vlastný jazyk, ktorým vnímam svet. Už dlhšie ma fascinuje téma  „žena”. Jej línie, energiu a jedinečnosť by som prirovnal k prírode.

Snažím sa nájsť podstatu, tú zjednodušiť a zachytiť jednoduchou líniou alebo tvarom, ktorý cítim. Vytváram tak svoj vlastný znak. Od malička dostávame na seba nánosy informácií a pravidiel, ako má čo vyzerať, ako sa čo volá, pričom každý z nás má svoju energiu, vlastný jazyk, ktorý prestane časom úplne vnímať. Inšpiruje ma, ako jednoducho pretavili staroveké národy ich vnímanie do znakov (Kelti, Sumeri, Gréci, atď.). 

Tie znaky majú význam a silu, s ktorou súznejú. To isté dávam do architektúry. Architektúra je pre mňa znak s energiou, vložený do prírody. 

Vila Blanche. Zdroj: Jan Revaj

Vaše vily v Bratislave sú často opisované ako príklad moderného luxusu s dôrazom na funkčnosť. Ktoré kľúčové princípy používate pri navrhovaní týchto stavieb?

Ak jednoduchosť a prírodný princíp je moderný luxus, tak potom moje vily moderným luxusom sú. No ja to tak pri svojej tvorbe nevnímam. Pred každým projektom sa snažím zabudnúť na to, čo som už urobil a to, čo viem. 

Snažím sa nepremýšľať, tak ako keď maľujem, len tak môže vzniknúť niečo nové a jedinečné. Hlavne treba ostať zvedavý a otvorený voči novým možnostiam. Dopredu ich nesúdiť. Keď ruku vedie vaša energia, ktorú máte, vytvorí sa koncept / línia, od ktorej sa všetko odráža. Vtedy to je celé ľahké, jednoduché, akoby to tam vždy bolo, nie je to vykalkulované, preťažené. V prípade vily je to základ pre novú „sochu na bývanie”.

Čo vás viedlo k rozhodnutiu stať sa architektom? Je podľa vás na Slovensku dopyt po takomto type architektúry?

Ja vnímam architektúru ako umenie vo veľkej mierke. Prešiel som kresbou, drevorezom, linorytom, grafikou u Igora Rumanského, neskôr maľbou na veľkom formáte a stále som cítil, že potrebujem na vyjadrenie priestor s viacerými dimenziami.

Myslím, že aj na Slovensku ľudia vnímajú iné možnosti v architektúre, ako len mainstream. Tí, ktorí prekonajú strach, že budú iní, ich aj realizujú. Je to rovnaké všade vo svete, nie je to o mieste, je to o tom, ako sú ľudia vnútorne nastavení. 

Akú úlohu by mala hrať kvalita v architektonických riešeniach? Máte pocit, že sa rokmi zvyšujú nároky klientov na architektonické riešenie bývania?

V rezidenčných projektoch ide o vnímanie energie. Čím sú ľudia vnímavejší, tým viac chápu, že zaužívané princípy im nevyhovujú a hľadajú alternatívu. V developerských projektoch ešte stále vidíte, že čo sa postaví, to sa predá, nech je to akékoľvek. Dôležitejší pred kvalitou je marketing, čiže tu sa to za 10 rokov nepohlo. Vo verejných stavbách je to zrkadlo ľudí v komisiách, ktorí návrhy posudzujú, keďže sú zvolenými zástupcami spoločnosti, tak je to jej obrazom.

Vila Sky. Zdroj: Jan Revaj

Okrem rezidenčných developmentov stojíte za viacerými výraznými architektonickými štúdiami, pričom najviac rezonuje vízia pre Zimný prístav. Čo je cieľom týchto štúdií a akým spôsobom podľa vás ovplyvňujú verejnú debatu?

Ja som človek, ktorý tvorí. Verejnosť by mala vnímať tento svet ako súbor možností, z ktorých si môže vyberať. Podľa množstva ľudí s rovnakou energiou sa bude vždy priestor rozvíjať. Každý priestor je zrkadlom ľudí, ktorí v ňom žijú, či sú konzervatívni, bojazliví, odvážni. To všetko cítite z priestoru, ktorý ľudia vytvárajú na svoj obraz.

Ako vnímate projekty od ZHA v Bratislave, aj v kontexte urbanistického výrazu mesta?

Je to na naše pomery odvážny projekt, vďaka za takýchto ľudí a takéto projekty, je to taká mala oáza.

Máte vysnívaný projekt, ktorý by ste chceli zrealizovať? Ak áno, čím by bol výnimočný?

Pre mňa nie je dôležitý typ projektu, pre mňa je dôležité „tvoriť“, mať zo svojej práce radosť a dobrý pocit, to ma robí šťastným. Potom je tá moja radosť cítiť zo všetkého, čo urobím. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.