Kristína Liďáková 20.09.2024 18:32

Provokatér Alan Prekop. Drzý architekt s dušou umelca mení pravidlá v dizajne interiérov

Alan Prekop je slovenský architekt a dizajnér, ktorý vyštudoval Fakultu architektúry a dizajnu v Bratislave. Počas štúdia aj svojej kariéry spolupracoval s viacerými známymi ateliérmi vrátane Plusminus Architects alebo GutGut. V roku 2020 si založil vlastné štúdio, s ktorým si rýchlo spravil veľké meno. Jeho realizácie boli nominované na CE ZA AR 2024 a ocenené INSAID AWARD.

Zdroj: Miro Pochyba / ASB, Alan Prekop

Záujem jedného z najvýraznejších mladých slovenských architektov sa sa hýbe medzi interiérovou a hudobnou tvorbou. Je členom a spoluzakladateľom hudobnej skupiny Bad Karma Boy, kde sa okrem hudby venuje aj návrhom priestorov a pavilónov pre ich koncerty a podujatia. Kombinácia architektúry a umenia kreatívne prepája Alanove pôsobenie a odráža sa v jeho špecifickom rukopise.

V jeho návrhoch dominujú zjavné, čisto vymedzené línie, nábytkové solitéry, ktoré majú až umelecký výraz a funkčný dizajn. Dôležitým rysom tvorby je aj materiálová rôznorodosť a unikátnosť v kombinovaní vzorov a štruktúr. Inšpiráciou pri procese navrhovanie sú pre Alana Prekopa ľudia, s ktorými sa stretáva, cestovanie a umenie mimo mainstream. „Nesnažím sa pozerať na to čo je trendy, in, moderné, pretože to všetko sa dnes okolo nás točí v extrémne krátkych periódach,” vysvetľuje. 

Pred trendami, ktoré sú väčšinou dočasné, uprednostňuje architekt nadčasové hodnoty. Za kvalitný interiér tak považuje ten, ktorý umožňuje využívanie priestoru na maximum s tým, že priestor umožňuje zmeny v priebehu užívania. „Monumentálnosť priestoru, prepájanie vertikál, vytváranie galérií a prázdnych miest, to sú pre mňa asi nesmrteľné prvky,” upresňuje.

Ak by mal definovať svoj štýl a hlavný fokus pri navrhovaní, jeho odpoveď je jasná. „Raz mi jeden známy fotograf povedal, že mu príde moja tvorba drzá. Bral som to ako kompliment. Stretávam sa s tým, že mi ľudia vravia, že idem silou mocou proti prúdu,” opisuje architekt.

Sám sa nepovažuje za človeka, ktorý by sa zámerne orientoval len na vzbudenie údivu návrhom a samoúčelne vytváral nečakané či vizuálne šokujúce interiéry. Inklinuje však k jedinečnosti a kreatívnemu ponímaniu vlastných konceptov. Tým sa prirodzene odkláňa od zaužívaných štandardov. Zároveň vníma vo svojom okolí podporu jeho tvorby, keďže ho obklopujú nielen blízki, ale aj spolupracovníci, ktorí majú rovnaký uhol pohľadu.

Byt vo Vydrici. Zdroj: Alan Prekop

Pri svojej práci interiérista často využíva minimalizmus s výraznými akcentmi. Hľadanie rovnováhy medzi jednoduchosťou a osobitými prvkami však nevníma ako konkrétny postup. „Veľakrát treba počúvať aj iných ľudí, doma sa s priateľkou rozprávame o mojich projektoch a keď vidím, že krčí nos alebo neodpovedá hneď a premýšľa, viem že je niečo zlé a tým pádom treba projekt premyslieť. Ako mi Maťo Skoček vravieval, Prekop, Prekop to!” popisuje. 

Niektoré projekty si vyžadujú špecifický prístup, najmä z hľadiska funkčnosti priestorov s menšou rozlohou. Spojenie efektivity a estetického dizajnu často vyžaduje odhodlanie, premyslený koncept a kreativitu. „Menšie projekty, kde absentujú hlavné funkcie, alebo rekonštrukcie, kde sú veľké limity, mám najradšej. Keď vám dá niekto na lúke postaviť dom, musíte bojovať sám so sebou, kde zastaviť vašu fantáziu,” priznáva Alan. 

Interiéry s limitmi však vníma ako tie, kde sa môže uvoľniť a nájsť tak vhodné riešenie. „Treba však počúvať klienta, dbať na prostredie a netlačiť zbytočne na pílu, niekedy architektovi nie je umožnené úplne všetko čo chce - vlastnosti domu či priestoru to neumožnia. Vtedy ale nastane tá správna symbióza,” konštatuje. 

Kotva. Zdroj: Alan Prekop

O budúcnosť interiérového dizajnu na Slovensku sa architekt a hudobník nebojí. „Osobne si myslím, že máme široko ďaleko silnú scénu. Momentálne máme veľa mladých ateliérov, ktoré sú na veľmi vysokej úrovni, doplnené tými už ostrieľanými a skúsenejšími, ktoré ich formovali. V tom je sila našej scény,” upozorňuje.

Interiérový dizajn na Slovensku tak podľa neho adekvátne reflektuje aktuálne témy a vzory zo zahraničia. „Veľa z nás ´mladších´ začínalo v zabehnutých ateliéroch, ako je napr. GutGut, Sadovsky Architects, Plural, Zero Zero,” vymenúva, pričom zoznam je podľa neho nekonečný. 

Architekt vníma, že všetky z týchto ateliérov mladým talentom odovzdávali svoje skúsenosti. „A to aj napriek tomu, že vedeli, že si vychovávajú svojím spôsobom konkurenciu. Dokonca veľa ľudí z týchto ateliérov momentálne učí aj na fakultách.” Prekop považuje za vynikajúce a inšpiratívne, pretože aj jemu ako absolventovi priniesla následná prax v ateliéroch vzácne skúsenosti.

Kotva. Zdroj: Alan Prekop

Úroveň domácej tvorby tak považuje za pomerne vysokú. „Slovenská architektúra má čo povedať tej svetovej a myslím si, že okolité krajiny minimálne zo strednej Európy by si mohli brať z nej príklad. Aj napriek nedostatočnej podpore školstva dokážu seniornejší architekti vychovať silnú novú vlnu,” teší sa. 

Vplyv slovenskej architektúry a umenia vníma vo svojich návrhoch Alan v rôznych perspektívach. „Ak sa jedná o rekonštrukciu, tak tam architektúra vplýva vo veľkom. Na Slovensku máme krásne historické budovy v centrách miest. Rád odokrývam vrstvy až na úplný skelet, nosný systém,” odpovedá. 

Alan momentálne pracuje na projekte podkrovia, ktorého priestory jasne definuje pôvodný krov a nový oceľový skelet priamo v centre dispozície, určujúc hlavné osi celého interiéru. „Spolu s vysokými pôvodnými komínmi dodávajú priestoru krásnu vertikalitu,” prezrádza s nadšením architekt. 

Podkrovie na Moyzesovej ulici. Zdroj: Alan Prekop

Prekop pripúšťa, že umenie zásadným spôsobom formuje podobu interiérov. „Mám rád moderné umenie. Momentálne sa moja tvorba uberá aj do oblastí scénografie a inštalácií, kde moju inšpiráciu umením môžem realizovať. Mal som príležitosť vytvoriť dočasnú galériu pre českého výtvarníka Ľubomíra Týplta vo veľkom skladovom priestore pomocou menších intervencií, ktoré vytvorili jeden celok, výslednú inštaláciu,” ozrejmuje. 

Použité materiály a textúry, nachádzajúce sa v priestore, formujú dojem z interiéru a sú zásadnou témou pri spracovaní návrhu, nad ktorou každý tvorca dlho uvažuje. „Materiál pôsobí na každého inak. Mojimi favoritmi su nerez, oceľ, terrazzo. Oceľ ma fascinuje kvôli jej subtílnosti a pritom tak mohutný material drží stabilitu a tvar pri minimálnych hrúbkach. Momentálne sa však zaoberám aj tým, ako zapracovať už raz použité materiály do nových objektov, ako ich recyklovať,” popisuje svoju cestu za udržateľnosťou.

Mnohé ateliéry majú špecifické postupy, ktoré používajú pri tvorbe interiérov tak, aby ich prispôsobili konkrétnym potrebám a osobnosti klienta. Miera rešpektovania osobitej estetiky autora v tomto procese je diskutabilná. Dopadu vlastného štýlu na klientove bývanie sa však Alan Prekop vyhýba. „Nesnažím sa klienta zmanipulovat do toho, čo ja chcem. Práve naopak, snažím sa klientovi vyhovieť čo najviac, spoločnými stretnutiami a diskusiami sa dopracujeme ku konsenzu,” objasňuje. Veľakrát však pracuje s klientami, ktorí zdieľajú jeho estetiku a zároveň si rozumejú na viacerých úrovniach, vďaka čomu sú v kontakte aj po dokončení projektu.

Požiadavky klientov sa však rôznia, najmä ak ide o komerčné priestory. Dôraz sa kladie na špecifické zariadenia či technické vybavenie. „Niekedy však pretechnizované priestory nie sú tá najsprávnejšia voľba, ale to je môj osobný názor na danú problematiku. Treba vo všetkom hľadať rovnováhu,” myslí si vyhľadávaný architekt.

V kontexte komerčných projektov považuje Alan Prekop za najväčšiu výzvu vo svojej doterajšej kariére realizáciu kaviarne Grao, a to kvôli obmedzenému minimálnemu rozpočtu. Samotná prevádzka však vzbudila pozornosť svojim minimalistickým, materiálovo funkčným a vizuálne vymedzeným výrazom aj v odborných kruhoch. Organické tvary a neutrálna farebnosť s akcentovými detailmi tak posunuli priestor do tohtoročnej nominácie CE ZA AR. 

Kaviareň Grao. Autorka: Sarah Weiss

Umelecký dosah autora ďaleko presahuje interiérový dizajn. Okrem hudobnej oblasti má Alan v portfóliu aj unikátny projekt Dining, vytvorený pre značku Mantra Concept. Zámerom bolo navrhnúť stôl na mieru pre udalosť, tzv. gallery dining, zasadenú do prebiehajúcej výstavy. Zadávateľ ju opísal ako prepojenie socializácie, jedla a umenia. „Nápad vznikol zo širšieho cieľa využívať umenie ako nosný prvok spoločenského diania, a s rovnakým prístupom narábať aj so samotným výstavným priestorom. Dôvod práve na toto prepojenie bol veľmi prostý - jedlo zbližuje, a umenie kultivuje," opísali na sociálnych sieťach.

Výsledkom bol unikátny stôl určený pre formálnu večeru, pričom zásadným aspektom bolo jeho prevedenie. 9 metrov dlhý stôl pre 30 ľudí bol navrhnutý v spolupráci s dizajnérkou Barborou Hagarovou a jeho tvar bol koncipovaný tak, aby mal každý predmet či časť stolovacieho servisu svoje vyhradené miesto. 

Alan Prekop je príkladom mladého talentu, ktorý ukazuje, ako architektúra a umenie môžu koexistovať a prezentovať sa individuálnymi výrazovými prostriedkami. S jeho unikátnym prístupom, ktorý kladie dôraz na minimalizmus a kreativitu, vytvára interiéry, ktoré nielen vizuálne zapôsobia, ale aj plne rešpektujú potreby klientov.  

Prekopova práca je dôkazom, že je možné dosiahnuť funkcionalitu, neformálnosť a dizajnovú hodnotu vysokej úrovne bez kompromisov. Slovenská architektonická scéna vďaka nemu získava nový rozmer a stáva sa stále viac viditeľnou aj v medzinárodnom kontexte.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.