Adrian Gubčo 06.02.2020 10:31

Klingerka rýchlo rastie, administratívna budova dosiahla plnú výšku

Veľký a v blízkej budúcnosti veľmi výrazný projekt Klingerka, tvoriaci východný okraj bratislavského downtownu, rýchlo napreduje. Nižšia administratívna budova je už v štádiu hrubej stavby, kým budúca rezidenčná veža postupne pridáva podlažia. Developer J&T Real Estate buduje development, kde vznikne na istú dobu najvyšší rezidenčný objekt na Slovensku.

Klingerka, pomenovaná podľa Klingerovej továrne, ktorá sa v jej dotyku kedysi nachádzala, bola v aktuálnej podobe prvýkrát predstavená v roku 2016. Na dlhšiu dobu nezastavanom pozemku developer navrhol vybudovať súbor pozostávajúci z nižšej, jedenásťpodlažnej administratívnej budovy a vyššej veže s 36 podlažiami. Obe majú charakteristický elipsovitý tvar, propojené sú spoločným objektom nadzemného parkovacieho domu.

V takejto podobe sa projekt dostal do povoľovacieho procesu, kde sa však na istú dobu „zadrhol“. Do konania sa zapojili právne veľmi zdatné subjekty, ktorým sa podarilo povoľovanie výrazne spomaliť. Skutočná výstavba sa tak oproti predpokladom spustila až v priebehu roka 2018. Dnes je už v štádiu, kedy sa z Klingerky stáva výrazná časť mestskej panorámy, viditeľná z viacerých uhlov.

Budúca administratíva dosiahla štádium hrubej stavby a zhotoviteľ (ktorým je pri tejto časti projektu spoločnosť L-constructions, patriaca pod Lucron) začína s realizáciou fasády v podobe zasklievania jednotlivých podlaží. Maximálnu výšku z vizuálneho hľadiska však dosiahne o niečo neskôr, až po nainštalovaní technických zariadení na streche. Budova by mohla byť dokončená už v priebehu tohto roka.

Rastie aj rezidenčná veža, ktorá by už mala dosahovať viac ako tretinu svojej výšky. S ohľadom na mohutnosť jej dispozície zatiaľ budova veľkou eleganciou neoplýva, s jej postupným rastom sa snáď bude situácia zlepšovať. V tejto chvíli je už vyššia ako administratíva. Na nižších podlažiach sa začalo na skúšku s osádzaním okien a postupne sa tu objavuje lešenie.

Na základe nasadeného tempa výstavby predpokladám, že dokončovanie Klingerky možno očakávať ku koncu roka 2021, resp. na začiatku roka 2022. Tento dátum uvádza aj oficiálna webstránka developera.

Klingerka Offices

Masívny rozsah projektu sa odráža aj na veľkorysých bilanciách, ktorými disponuje. Vo vyššej z budov vzniká 380 bytov, od 2-izbových po 4-izbové, voľných ostáva už len posledných 25 bytov. V čase spustenia predaja patrili s prihliadnutím na lokalitu k relatívne dostupnejším, priebežne však developer ceny zdvíhal. Najlacnejší dvojizbový byt na 24. podlaží dnes vychádza na viac ako 232-tisíc eur s DPH.

Projektu nemožno uprieť masovosť, pričom na obrovské kvantum bytov pripadá len päť výťahov. Na druhej strane, jednotlivé byty majú celkom dobré dispozície a vcelku uspokojivý štandard. V slovenských pomeroch ostáva stále netradičným riešením osadenie sádrokartónových medzibytových priečok, ktorého výhodou je najmä zníženie nákladov na výstavbu, ako aj jej urýchlenie.

Čo sa týka administratívnej budovy, tá obsahuje viac ako 10-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov „butikového“ typu. Developer budovu marketuje ako objekt v tichej lokalite v blízkosti centra mesta, čo je len čiastočne pravda – pozícia projektu sa zmení po plnom dobudovaní okolitých developmentov. Budova bude certifikovaná v systéme BREEAM, kde dosiahne stupeň Excellent. V garáži je pre ňu určených 238 miest, čím sa pridá k rezidenciám, kde ich je takmer 700.

JTRE popri týchto číslach pripomína, že súčasťou projektu bude aj vcelku veľký verejne prístupný park v severnej časti pozemku, ktorý má pravdepodobne vytvoriť mäkkší prechod medzi masívnymi novostavbami a pôvodnou zástavbou rodinných domov tzv. Klingerovej kolónie. Park bolo možné vytvoriť aj vďaka koncepcii projektu s vežami, namiesto bloku, ktorý by bol v tejto lokalite azda vhodnejší.

Autorom architektúry je kancelária GFI, ktorej sa napriek snahe nepodarilo – minimálne podľa dostupnej dokumentácie – zmeniť vyznenie developmentu, ktorý je aj v bratislavskom kontexte priveľmi mohutný. Budova nepochybne vyvolá diskusie, keď ešte viac porastie a dotvorí panorámu vznikajúceho downtownu. Budúci vývoj však pravdepodobne neprinesie jej zásadnejšie prekrytie v rámci zástavby, najmä pri pohľade z východu bude mimoriadne signifikantná.

Metropola je tak na ceste k ďalšej výraznej – v pozitívnom i negatívnom zmysle – výškovej budove. Jej výstavba významne zmení charakter priľahlej lokality a prinesie rušný život do územia, kde okrem malej obytnej kolónie prežívali rôzne nevhodné (v centre) funkcie. Klingerka už v dohľadnej dobe vytvorí bránu do nového centra Bratislavy.

Klingerka, ale aj ostatné plánované projekty, zásadne zmení kolorit tzv. Klingerovej kolónie, ktorá bola donedávna pokojnou a tichou štvrťou

Zaujímavé bude v budúcnosti pozorovať vývoj Klingerovej kolónie. Z pokojnej a trochu prehliadanej štvrte sa v uplynulých rokoch stalo miesto vklinené medzi nové kancelárske a v menšej miere rezidenčné komplexy. V bezprostrednom okolí pracujú a budú žiť tisíce ľudí, pre niektorých z nich sa ulice v rámci kolónie stanú významným tranzitným koridorom, či už peším, cyklistickým, ale aj trasou pre autá. To zásadne zmení kolorit územia.

Lukratívnosť okolitých priestorov a maximalizácia ich využitia, spojená s odstraňovaním environmentálnej záťaže (zvlášť pod bývalou Klingerkou – Gumonom) podľa môjho názoru povedie k masívnemu rastu cien nehnuteľností v lokalite, čo by mohlo viacero majiteľov motivovať k predaju svojich domov. Dôležité potom bude, kto nehnuteľnosti odkúpi a ako ich využije.

Vízia rozvoja okolitého územia zahŕňa nielen dokončenie Klingerky, ale aj výstavbu Klingerky II a III, ktorých odhalenie sa predpokladá v priebehu najbližších mesiacov, transformáciu ulice Mlynské nivy, kde by okrem Nového Apolla mohla vzniknúť aj električková trať smerujúca do Podunajských Biskupíc a Vrakune, ale z dlhodobého hľadiska aj premenu Zimného prístavu. Návštevnosť územia tak radikálne narastie.

To vytvára potenciál pre zmenu funkcie Klingerovej kolónie, ktorá by sa mohla napríklad premeniť na živú zábavno-gastronomickú štvrť, kde by sa jednotlivé domy zmenili na záhradné reštaurácie, kaviarne, galérie alebo ubytovanie typu B&B či AirBnB. To by mohlo motivovať mestskú časť k utlmeniu ulíc a ku skvalitneniu verejného priestoru. Súčasné fungovanie kolónie nepovažujem pri dlhodobejšej perspektíve za udržateľné.

Tak či onak, vznik bratislavského downtownu prináša obrovské zmeny nielen do výzoru, ale aj fungovania mesta. Tie môžu byť pozitívne aj negatívne a len čas a miera zapojenia a záujmu lokálnych aktérov rozhodne, ktorá stránka v tomto smere preváži.

Fotografie z 25.1.2020. Viac nájdete vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.