zoradiť: podľa dátumu
Už o niekoľko dní sa budú konať komunálne voľby, ktoré ovplyvnia smerovanie Bratislavy na najbližšie štyri roky. Metropola Slovenska prežíva náročné obdobie, v ktorom sa musí vysporiadať s následkami pandémie, vojny alebo inflácie. Do toho vstupujú ďalšie výzvy v podobe klimatickej zmeny, demografickej zmeny, ekonomického rozvoja alebo dostupnosti bývania. Aké riešenia ponúkajú jednotliví kandidáti?
V medzivojnovom období boli vypracované regulačné plány viacerých slovenských miest, ktoré predstavovali ucelené kompozičné aj funkčné riešenia urbanizmu. Patrila k nim aj Žilina, ktorá sa plánu držala desaťročia a tento sa na jej rozvoji pozitívne podpísal. V súčasnosti sa slovenské mestá pridržiavajú skôr abstraktných územných plánov, čo prináša mnoho problémov.
Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy nedávno zverejnil návrh Zmien a doplnkov Územného plánu 09, teda ďalšej aktualizácie Územného plánu. Označuje ich za zmeny vo verejnom záujme. Viaceré strany, ktorých sa úpravy dotýkajú, však plány mesta otvorene kritizujú a naznačujú, že budú proti plánovaným úpravám konať.
Bratislavský Magistrát pokračuje vo svojich snahách o aktualizáciu Územného plánu. Z tohto dôvodu predstavil už štvrtý balík úprav, ktoré majú priniesť zásadné zmeny, ovplyvňujúce rozvoj viacerých mestských lokalít. Tematicky ich označuje za zmeny vo verejnom záujme, čo v preklade znamená najmä redukciu miery možného využitia jednotlivých plôch.
Časť Záhorskej Bystrice, známa ako Krče, prešla v uplynulých rokoch radikálnou premenou. Tam, kde boli ešte pred pätnástimi rokmi len prázdne plochy, je dnes rezidenčná štvrť. Zastavať ostáva prakticky len samotné jadro územia. To však nemusí ísť developerovi, firme Pod Vŕškami a.s., tak ľahko – mestská časť totiž dostala zelenú pre stavebnú uzáveru.
Uplynulé roky priniesli mimoriadny rozvoj okolia Pribinovej ulice, kde vzniká rozšírenie tradičného centra mesta. Výstavba v území, ktorej súčasťou sú viaceré výškové budovy, voľne nadväzuje na dokumenty, vypracované ešte na sklonku existencie bývalého režimu. Nutná je preto aktualizácia, ktorá by zohľadňovala súčasné nároky na kvalitu verejných priestorov, klimatickú odolnosť či prepojenia v území, rovnako ako pripravila na rozvoj aj okolité zóny. Mesto už na nej pracuje.
Transformácia areálu niekdajšej Palmy na Račianskej ulici patrí k najkomplexnejším a najambicióznejším súčasným developmentom v Bratislave. Developer Corwin tu zamýšľa vybudovať kompaktnú mikroštvrť mestského charakteru. Cesta k výstavbe je však ešte dlhá, keďže potrebná je zmena Územného plánu. O charaktere tejto zmeny sa rozhoduje v týchto dňoch.
Nová stavebná legislatíva, teda Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, bola v priebehu minulého týždňa schválená parlamentom. Účinnosť by mala nadobudnúť od 1. apríla 2024. Zákony prichádzajú s prísľubom veľkých zmien, ktoré majú zdynamizovať povoľovacie procesy, znížiť byrokraciu alebo priblížiť legislatívu súčasnosti. Reakcie sú zmiešané.
Nový stavebný zákon, teda Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, je po takmer piatich desaťročiach od schválenia pôvodnej legislatívy realitou. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali vládne návrhy nových zákonov počas dnešného rokovania. Priniesť by mali radikálne zrýchlenie povoľovania výstavby, elektronizáciu, zjednodušenie postupov aj prísnejšie postihy voči čiernym stavbám.
Magistrát Hlavného mesta už má predstavu o podobe regulácie výšok budov v Bratislave. Zverejnená bola Urbanistická štúdia výškového zónovania hlavného mesta SR Bratislavy, týkajúca sa stabilizovaných aj rozvojových častí Bratislavy. Ide o podklad pre zmenu Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy, do budúcna tak môže záväzne určiť podobu aj identitu mesta.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac