Adrian Gubčo 10.11.2023 14:57

Boj o budúcnosť hotela Kyjev pokračuje. Vyhlásenie za pamiatku brzdí obnovu, tvrdí investor

Komplex Obchodného domu Prior a hotela Kyjev patrí k veľkým dielam architektúry neskorej moderny, ktorý zásadným spôsobom transformoval obraz centra Bratislavy. Po rokoch diskusií došlo k jeho vyhláseniu za národnú kultúrnu pamiatku. S tým však nie je stotožnený jeho majiteľ, developer Lordship, ktorý stupňuje svoj tlak na odmietnutie kroku pamiatkarov.

Zdroj: Lordship

Obchodný dom Prior a hotel Kyjev vznikli na mieste historickej zástavby centra mesta v 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia. V tom čase Bratislava dramaticky narástla, čo vyvolalo tlak na doplnenie vybavenosti v centrálnych lokalitách. V duchu modernistického prístupu k architektúre aj urbanizmu sa preto rozhodlo o nahradení pôvodnej štruktúry modernou, reprezentovanou práve týmto komplexom.

Jeho architekt, Ivan Matušík, sa vo všeobecnosti považuje za jedného z popredných slovenských tvorcov 2. polovice 20. storočia. Vysoký dôraz na kvalitné a detailné prevedenie sa odrazil na oboch objektoch, čo im vyslúžilo výnimočné postavenie v dejinách povojnovej slovenskej architektúry. Napriek tomu si ale nevyslúžili univerzálnu chválu, hoci išlo o dôležitý obchodný komplex až do vzniku súčasných nákupných centier.

Bezvýhradné ocenenie si nevyslúžil ani u pamiatkarov, ktorí síce uznávali architektonické hodnoty, kriticky sa ale stavali k zásahu projektu do mesta. Dlhodobo navrhované vyhlásenie oboch budov za pamiatky podľa nich rehabilitovalo brutálny zásah do urbanistickej štruktúry Bratislavy a asanácie historických objektov. Preto bolo vyhlásenie OD Prior aj hotela Kyjev za pamiatky dlhodobo odmietané.

Zásadná zmena situácie

Všetko sa zmenilo v priebehu tohto roka, keď boli oba objekty vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Kriticky sa voči tomu postavil majiteľ a investor hotela, developer Lordship, ktorý ho vlastní už od roku 2004. Počas dlhých dvoch desaťročí priniesol niekoľko konceptov, ako sa má územie ďalšej rozvíjať. Teraz ale hovorí o rekonštrukcii.

Súčasná vízia hovorí o modernizácii hotela pri zachovaní ubytovacej funkcie, spojenej s rekonštrukciou trojuholníkového priestoru medzi hotelom, Cintorínskou a Rajskou. Má tu vzniknúť verejný priestor, pracovne nazývaný Námestie umelcov. „Spoločnosť Lordship postupne prispôsobila svoju víziu viacerým požiadavkám odborníkov tak, aby si hotel zachoval čo najviac zo svojej pôvodnej podoby. Bratislavská verejnosť tak bude môcť byť s budovou naďalej spätá,” konštatuje Rostislav Novák, generálny riaditeľ spoločnosti Lordship.

Komplex je dnes súčasťou pamiatkovej zóny, čo je podľa Lordshipu ideálne. Novák tvrdí, že to znamená modernizáciu budovy s vysokou mierou zachovania pôvodných prvkov všade, kde to bude možné. Dodatočná ochrana by však skomplikovala akúkoľvek obnovu a tým aj využiteľnosť budovy a okolitého priestoru.

Zdôrazňuje pritom, že demolácia nie je v pláne a nebude tak nasledovať osud PKO alebo Istropolisu. K projektovej dokumentácii rekonštrukcie má kladné stanoviská od všetkých dotknutých orgánov - okrem KPÚ. Pamiatkari totiž čakajú na vyjasnenie situácie okolo vyhlásenia objektu za NKP. Majiteľ tvrdí, že mu to spôsobuje nielen materiálne škody, ale tiež komplikuje financovanie rekonštrukcie i rokovania s budúcim prevádzkovateľom ubytovania.

„Opätovne zdôrazňujeme, že na budove chceme zachovať nielen vonkajší plášť, ale aj funkcia bude takmer rovnaká, teda moderné krátkodobé a strednodobé ubytovanie s prispôsobením interiéru a fasády súčasným bezpečnostným a technickým normám,“ pripomína Novák. „Vyhlásenie budovy za NKP by však mohlo urobiť z budovy nemodernizovateľný skanzen, ktorého ďalšie ekonomické využitie by sa stalo v podstate nemožným.“

Hotel Kyjev má ostať v každom prípade zachovaný. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Problém v postoji pamiatkarov?

Developer tvrdí, že v postoji pamiatkarov vidí zásadné rozpory. Naráža pritom na fakt, že v minulosti Pamiatkový úrad SR odmietal vyhlásenie hotela aj obchodného domu za NKP. Pripomína aj vyššie spomenuté dôvody, pre ktoré sa komplex chráneným nestal. Špeciálne zdôrazňuje, že PÚ spochybnil udržateľnosť architektonických hodnôt v praxi.

Cituje pritom text zo stanoviska pamiatkarov. Problémom by bolo zachovanie „autentických kvalít a charakteristík týchto objektov, ktoré by sa v prípade vyhlásenia za NKP stali súčasťou pamiatkových hodnôt a tým pádom predmetom ochrany“.

Skomplikovali by sa tak „nevyhnutné zmeny a výmeny zastaraných častí a prvkov stavieb, ktoré vyplývajú z nutnej modernizácie hotelovej, ale aj obchodnej časti, ako je zvyšovanie štandardov bývania (zmeny dispozícií, vkladanie sociálnych zariadení a pod.) alebo zvyšujúce sa nároky na energetickú úspornosť (zatepľovanie, výmena okien a pod.).“ Tieto komplikácie by mohli vylúčiť návratnosť prípadnej rekonštrukcie a prevádzky.

Lordship dopĺňa, že v súlade s touto argumentáciou vydali ešte v roku 2019 a 2020 PÚ a KPÚ rozhodnutia a záväzné stanovisko umožňujúce realizovanie udržiavacích prác a prípravu budovy na rekonštrukciu. Na základe týchto povolení bola väčšina pôvodných a v tej dobe zachovaných interiérov hotela Kyjev odstránená. Prípadné požiadavky na vrátenie interiéru do pôvodného stavu považuje dnes za ťažko realizovateľné.

Ako posledný argument developer udáva, že z pohľadu ochrany objektov v pamiatkovej zóne sú hotel Kyjev aj OD Prior „neutrálnymi stavbami“, čo potvrdzuje dokument PÚ o zásadách ochrany v pamiatkovej zóne. Naposledy bol aktualizovaný v auguste 2022, teda niekoľko mesiacov pred vyhlásením hotela Kyjev za NKP. V lokalite sú pritom budovy s vyššou prioritou ako komplex hotela a obchodného domu, ktoré pamiatkami dodnes nie sú.

S ohľadom na tieto dôvody považuje Lordship rozhodnutie pamiatkarov za prekvapivé, dokonca nie sú v súlade s princípmi predvídateľnosti a kontinuity rozhodovania štátnych orgánov v právnom štáte. „Na základe toho by sa nemalo stať, že v roku 2013, 2019, 2020 a 2022 PÚ aj KPÚ konštatujú dôvody, pre ktoré budovy nespĺňajú kritériá na vyhlásenie za NKP, a v roku 2023 rovnaký úrad rozhodne úplne v rozpore so svojim pôvodným názorom, bez toho, aby na takúto zmenu existoval akýkoľvek zákonný dôvod,“ zhŕňa Rostislav Novák.

Developer preto trvá na svojom odvolaní. „Sme presvedčení, že Ministerstvo kultúry ako odvolací orgán uzná, že k plánovanej obnove budovy pristupujeme citlivo a v súlade s pamiatkovou ochranou, ktorú hotel Kyjev vďaka svojej polohe v centre požíva,“ dúfa riaditeľ Lordshipu.

Ak sa to ale predsa len nestalo, očakáva, že štát ponesie zodpovednosť. „Ak by navzdory všetkým historickým vyjadreniam a rozhodnutiam zostala v platnosti takáto zmena pravidiel hry pre vlastníka, považovali by sme za spravodlivé, aby sa štát prihlásil k plnej kompenzácii vyvolaných nákladov,“ uzatvára developer.

Vznik komplexu si vyžiadal rozsiahle asanácie, čo bolo predmetom nevôle u pamiatkarov, v minulosti odmietajpcich vyhlásiť ho za NKP. Autor: Ľubo Stacho / ÚSTARCH SAV

Budúcnosť komplexu ostáva otázna

Ministerstvo kultúry SR zatiaľ neprezentovalo svoj postoj, preto nie je vôbec jasné, ako sa vo veci rozhodne. Nemožno vylúčiť ani jednu možnosť, teda ochranu budovy alebo ponechanie doterajšieho právneho stavu.

Je do istej miery pravda, že vyhlásenie komplexu za NKP, pričom súčasťou ochrany bude zachovanie pôvodného interiérového riešenia, by mohlo byť významným problémom pri snahách o oživenie budovy. Za päť desaťročí od otvorenia hotela sa dramaticky zmenili nároky a požiadavky na zariadenie či technické zabezpečenie ubytovacích priestorov a zariadení, rovnako ako požiadavky klientov. Svoje vlastné postupy alebo dizajnmanuály majú navyše aj operátori podobných služieb.

Investor tak potrebuje garanciu, že dokáže objekt zmodernizovať pri adekvátnych nákladoch ku spokojnosti budúceho operátora. Tento prístup sa dá vnímať kriticky, na druhej strane ale nemožno vylúčiť, že príliš prísna ochrana by skutočne rekonštrukciu budovy skôr ohrozila ako pre ňu vytvorila vhodné podmienky.

Ide do istej miery o podobný problém ako pri Istropolise, hoci podľa slov majiteľa hotela búranie nie je alternatívou. V prípade Istropolisu bolo nemožné skĺbiť požiadavku na efektívnu a ekonomickú prevádzku budovy s jej zachovaním, resp. zachovaním jej architektonických kvalít. V ešte zvýšenej miere to platilo, pokiaľ ochrancovia modernej architektúry žiadali zachovanie celého komplexu, nie len najhodnotnejšej kongresovej časti.

Veľmi prísne požiadavky na ochranu pôvodnej tváre hotela Kyjev by mohli aj v tomto prípade urobiť viac škody ako osohu. Z pohľadu verejnej diskusie by bolo najvhodnejšie zadefinovanie si šírky ochrany, pričom by malo ísť o výsledok odbornej debaty.

Nemožno totiž uprieť vysokú architektonickú hodnotu hotela aj obchodného domu, ktorá sa netýka len exteriéru, ale aj časti interiérov. Obe budovy si zaslúžia ochranu, ktorá by absolútne vylúčila akúkoľvek možnosť ich zániku. Na druhej strane je ale potrebné hľadať kompromis, ktorý by umožnil rekonštrukciu a prevádzkovanie vyprázdnenej hotelovej časti. Extrémy chrániť všetko vs. nechrániť nič by situácii pravdepodobne veľmi nepomohli.

Hotel Kyjev bude v najbližšej dobe očividne ešte pomerne horúcou témou. Moderná architektúra má v Bratislave rastúci počet priaznivcov a mení sa aj pohľad pamiatkarov. Zmena postoja, v rámci ktorého chcú chrániť budovu, hoci pred desiatimi rokmi to odmietli, nie je v skutočnosti prekvapivá ani kontroverzná. Kľúčovou otázkou ostáva, či sa vyhlásením budovy za NKP podarí docieliť ciele ochrany. Ďalšie dlhoročné chátranie veľkej budovy v úplnom centre mesta by totiž mohlo byť s touto víziou v rozpore.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.