Adrian Gubčo 04.11.2024 15:29

Kamenné námestie je čiernou dierou Bratislavy. Otrasný priestor treba radikálne preriešiť

Bratislavské verejné priestory a viaceré lokality trpia investičným dlhom. Je ale len málo viac zdevastovaných a v kontexte celého mesta hanebných priestranstiev ako Kamenné námestie. Úplné jadro metropoly jedného z členských štátov Európskej únie je narušeným dedičstvom veľkorysých plánov, konfrontovaných s trpkou realitou miestnej neschopnosti. Prichádza čas rozprávať sa o drastických riešeniach.

Zdroj: Henrieta Horváthová, TASR

Úpadok symbolizovaný legendárnym stromom

Kamenné námestie bolo kedysi drobným námestím, kde sa predávali náhrobné kamene. Išlo totiž o pozemok kamenára Rumpelmayera, ktorý ho využíval na prezentáciu svojich produktov. O premene priestoru sa začalo aktívnejšie hovoriť v medzivojnovom období, keď sa zo susedného Námestia SNP (alebo Námestia republiky) stalo jadro Bratislavy, čím sa zvýšil aj význam lokality v susedstve Kamenného námestia.

V tom čase sa pripravila nová regulácia priestoru, v zmysle ktorej sa rozbehli asanácie starších nižších domov a výstavba nových. Námestie malo byť obklopené domami s výškou 18 metrov (teda približne päťpodlažné budovy), otvorené malo byť jednak do prestavanej Špitálskej, ako aj do novej ulice v predĺžení Cintorínskej. Územie narušila deštrukcia spôsobená druhou svetovou vojnou, až do 60-tych rokov však časť námestia prežívala.

Následne ale došlo k zániku celej pôvodnej štruktúry v súvislosti s výstavbou komplexu Prior a hotela Kyjev. Pôvodná vízia architekta Ivana Matušíka rátala s takmer kompletným odstránením staršej zástavby v bloku medzi Špitálskou, Rajskou, Dunajskou a Námestím SNP. V praxi sa však viacero budov zachovalo, najmä pri Dunajskej, Rajskej aj výrazný dom so zaobleným nárožím na hrane Dunajskej a Námestia SNP.

V takejto podobe sa Kamenné námestie zachovalo dodnes. Popri veľkorysom obchodno-hotelovom komplexe vznikla séria nesúrodých plôch s rozličnou formou aj využitím. Popri Špitálskej napríklad vzniklo veľké povrchové parkovisko, smerom k Námestiu SNP pobytové plochy, ktoré sú však len tranzitným priestorom, smerom k Rajskej akési menšie námestíčko spoločne s otvoreným vnútroblokom, využívaným pre parkovanie.

Celé územie je tak neujasnené, bez zrozumiteľnej koncepcie i filozofie. Roky bez riadnej údržby sa podpísali na jeho podobe. Napriek určitým zásahom v nedávnej minulosti zostáva hanbou mesta, a to v priamom dotyku s historickým jadrom Bratislavy. Najkrajšia časť metropoly tak susedí s jednou z najodpudzujúcejších.

Akýmsi symbolom osudu námestia bol strom paulownia plsnatá. Podľa nepotvrdených informácií rástla vo dvore niektorého z domov na Dunajskej ešte predtým, ako bol zbúraný. Neskôr prežila aj na novovytvorenom námestí, aby sa okolo nej na začiatku 21. storočia koncentrovala komunita, usilujúca sa o zachovanie Prioru, hotela Kyjev aj celého Kamenného námestia. Napokon ale zomrela a nedávno bola konečne vyrúbaná.

Smutný stav stromu v posledných rokoch dobre ukazoval úpadok, do akého sa priestor dostal, rovnako ako nemohúcosť samosprávy s ním čokoľvek hodnotné spraviť. V rámci iniciatívy Živé námestie síce prebehli viaceré pozitívne zásahy, vo výsledku to ale neurobilo z Kamenného námestia príjemné pobytové miesto. Stále ide o fyzickú definíciu ohavného miesta.  

Ocenená študentská práca navrhuje zástavbu dnes prázdnych plôch. Zdroj: Henrieta Horváthová

Len rekonštrukcia nestačí

Hlavné mesto sa už dlhšie stotožňuje s myšlienkou, že stav priestoru je neúnosný. Približne od roku 2016 – teda takmer desaťročie – rozvíja vyššie zmienený zámer Živého námestia. Ide o širšiu koncepciu revitalizácie celého Námestia SNP a Kamenného námestia. Vyvrcholením zámeru má byť rekonštrukcia v zmysle výsledkov medzinárodného súťažného dialógu, ktorý bol ukončený už v roku 2021.

Víťazom sa stala nemecká kancelária Atelier Loidl Landscape Architects Berlin spoločne s dopravnými poradcami BPR Dr. Schäpertons Consult. Koncept je založený na vytvorení série priestorov s rozličným charakterom a náplňou. Kamenné námestie má byť v tomto zmysle „herným“ priestorom, tvoreným „mestskými kopcami“. Umiestnené tu bude javisko, pobytové schody, zeleň a v prípade realizácie podľa výsledkov súťaže aj výstup z podzemných garáží.

Práve tieto garáže sú kameňom úrazu, keďže majú obsahovať niekoľko stoviek (teoreticky až 500) parkovacích miest. Pôjde o finančne mimoriadne náročný zámer. Navyše sú pozemky, pod ktorými má garáž vzniknúť, predmetom súdnych sporov, ktoré sa len postupne blížia k uzavretiu.

Reálne tak možno rekonštrukciu predpokladať až ku koncu tohto desaťročia, ak nie neskôr. V súvislosti s celkovou obnovou tejto časti mesta vznikne v mieste styku Špitálskej a Námestia SNP najrušnejší električkový uzol v meste. Desaťtisíce obyvateľov Bratislavy sa tak budú pohybovať v jednej z nej najzanedbanejších lokalít ešte roky.

Aj napriek uvažovanej investícii je ale namieste otázok, či zlepšenie verejného priestoru bude stačiť na to, aby bol problém lokality naozaj vyriešený. Námestie totiž nefunguje urbanisticky, a to aj v dôsledku existujúcich reliktov pôvodnej zástavby či osadeniu Prioru do prostredia bez rešpektu k lokalite. Nemožno vylúčiť, že Bratislava dostane krajšie Kamenné námestie, ktoré ale bude len pekným tranzitným miestom, ktoré centru metropoly veľa nedá.

Možná budúca podoba Kamenného námestia. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Čas na radikálne riešenie

Len nedávno bola predstavená diplomová práca Henriety Horváthovej z Fakulty architektúry Stavebnej fakulty STU, ktorá riešila „návrh polyfunkčného objektu na Kamennom námestí v Bratislave“. K priestoru spodku Námestia SNP pristúpila nekompromisne – existujúci nárožný zaoblený dom navrhla obstavať nižším mestským domom, kým na susednom parkovisku umiestnila úplne nový objekt s výškovým akcentom.

Ide o radikálny, no zároveň veľmi príťažlivý návrh, čo ocenili aj odborníci – práca získala Cenu profesora Jozefa Lacka v kategórii PRO URBIS. Vízia totiž rieši hneď niekoľko problémov. Dnes veľký a nekoncepčný priestor delí na menšie komorné plochy, rozvíja využitie územia, dáva mu mestskejšiu podobu a vo výsledku lepšie zasadzuje Prior a hotel Kyjev do prostredia.

Ide o cestu, ako reálne preriešiť územie. Myšlienka zastavať parkovisko na spodku Námestie SNP je azda až príliš rázna. Nový objekt, ktorý by do seba včlenil existujúci dom, je však maximálne žiaduci a vhodný. Pri správnom riešení by mohol vytvoriť urbanistické premostenie medzi pôvodnou situáciou a modernistickými zásahmi, čím by celá lokalita získala prirodzenejší charakter.

Spoločne so zástavbou časti Kamenného námestia treba doriešiť aj výstavbu na mieste parkoviska popri Špitálskej, dobudovať blok medzi Cintorínskou, Rajskou a Dunajskou a teoreticky aj domoradie pred komplexom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde kedysi stáli Svätoplukove kasárne. Napravia sa tým urbanistické chyby, ku ktorým došlo od polovice 20. storočia a dodnes deštruujú výraz aj funkčnosť lokality.

Na prvý pohľad radikálne riešenie je tak len obnova kedysi lepšie fungujúceho prostredia. Bratislava je napriek rozličným modernistickým pokusom naďalej európskou metropolou, ku ktorej centru patrí určitá miera hustoty zástavby, striedanie funkcií, mix veľkých aj komornejších verejných priestorov, pasáže, priehľady a vysoká štýlová a výrazová variabilita architektúry. Kamenné námestie sa musí znova stať námestím, ideálne nadväzujúcim na pôvodné.

Odstránenie paulownie by malo byť vnímané ako symbolické odomknutie potenciálu územia. Namiesto revitalizácie by malo mesto uvažovať nad výstavbou – či už vo vlastnej réžii, alebo réžii developera, ktorý by mohol zároveň prispieť na obnovu okolitého priestoru. V každom prípade, problém tohto územia treba vyriešiť. Opatrný prístup by nemusel byť najlepší.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.