Stavebné práce na jednom z najvýznamnejších aktuálnych projektov v Bratislave, rozšírení polyfunkčného komplexu Eurovea, napredujú v mimoriadne rýchlom tempe. V niektorých častiach súboru sa už zhotovujú prvé nadzemné podlažia. Týka sa to aj budúcej dominanty projektu: mrakodrapu Eurovea Tower, ktorý začína rásť a čoskoro si vydobyje špeciálne postavenie v panoráme metropoly.
Eurovea II obdržala právoplatné stavebné povolenie takmer presne pred rokom a samotná výstavba sa naplno rozbehla o niekoľko mesiacov na to, kedy boli ukončené prípravné práce a začalo sa zakladanie. Prvé podzemné podlažia pod budúcim rozšírením nákupného centra začali pribúdať v lete. V tom istom čase sa spustilo aj zakladanie Eurovea Tower, ukončené na konci leta betonážou základovej dosky
Developer projektu, J&T Real Estate, odvtedy začal rýchlo pridávať podzemné podlažia a dnes je už budúca najvyššia budova Bratislavy na úrovni terénu. Dokončený je strop prvého podzemného podlažia a realizujú sa mohutné nosné stĺpy prvého nadzemného podlažia. Pri stavbe takéhoto typu bude najskôr pravdepodobe rásť jadro, po ktorom budú v rýchlom slede nasledovať jednotlivé podlažia. Rok 2021 by mal byť v znamení rastu mrakodrapu a jeho prieniku do bratislavskej „skyline“, hoci plnú výšku veža pravdepodobne dosiahne až v prvej polovici roka 2022.
Oveľa rýchlejšie budú dokončené ostatné časti komplexu. Podzemné časti nákupného centra sú už prestropené a budujú sa nadzemné časti rozšírenia multiplexu kín, kým od nábrežia vzniká zvýšené prízemie, v ktorom bude umiestnený retail a gastronomické prevádzky. V blízkej dobe ale bude rast rezidenčnej časti projektu Eurovea Riverside zreteľnejší a začnú vznikať prvé obytné podlažia.
Zatiaľ „najpomalšie“ vznikajú budúce kancelárske objekty Pribinova X a Pribinova Y. Tu sa ešte stále budujú podzemné podlažia, kde bude umiestnené parkovanie a v prípade Pribinovej X aj retail. Každopádne, kancelárske budovy sa stavajú rýchlejšie ako rezidenčné, preto nie je dôvod pochybovať, že by zhotoviteľ nebol schopný dodať stavbu včas. V tomto smere je harmonogram pomerne veľkorysý, rozšírenie Eurovey, s výnimkou Eurovea Tower, má byť dokončené v priebehu roka 2022.
Tá bude dokončená až v roku 2023. S 46 podlažiami a výškou 160 (168) metrov bude druhú najvyššiu budovu, Nivy Tower so 125 metrami, výrazne prevyšovať a svoj status najvyššej budovy v krajine si pravdepodobne nejakú dobu udrží. V súčasnosti nie je známe, že by sa jej výške mal akýkoľvek iný projekt približovať, zvlášť po problémoch skupiny Arca Capital, ktorá naznačovala, že má o výstavbu mrakodrapu záujem taktiež.
Druhá etapa Eurovey je dnes jedným z najväčších projektov v Bratislave. Po dokončení prvej časti Sky Parku od Penta Real Estate a s finalizačnými prácami na Stanici Nivy od HB Reavis či Klingerke (JTRE) ide aj o najrušnejšie a najvýraznejšie stavenisko v oblasti nového centra mesta.
Bratislava v Eurovea II získava rozšírenie nákupného centra o 25-tisíc metrov štvorcových, nových 40-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov v dvojici budov, 485 bytov a apartmánov (z toho 389 v Eurovea Tower) a parkovacie kapacity pre 1.400 áut. Ide o masívne čísla, ktoré potvrdzujú význam projektu v kontexte celého mesta. Developer okrem toho pripomína, že zrevitalizuje ďalší úsek promenády, pod mostom Apollo vybuduje športoviská v rámci „activity parku“ a Pribinovu premení na atraktívny mestský bulvár.
Dnes je ešte predčasné predpovedať, s akým úspechom sa development stretne a a ako sa zaradí do života metropoly. Dôveru investorov však má – ako JTRE prezradilo, aj vďaka vysokému záujmu klientov (predaných je viac ako 70% bytov) získalo úver na rezidenčnú časť projektu vo výške 105 miliónov eur. „Zabezpečenie financovania takéhoto objemu v turbulentných časoch dosvedčuje, akým úspešným projektom je rozšírenie komplexu Eurovea,“ konštatuje Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE.
Otázna je skôr budúcnosť administratívnych priestorov – v dohľadnej dobe totiž developeri dodajú na trh ďalšie desaťtisíce metrov štvorcových kancelárií a aktuálna situácia tomuto segmentu realitného biznisu neprospieva. Podľa Rudolfa Nemca z poradenskej agentúry JLL bola už pred pandémiou miera neobsadenosti kancelárskych priestorov na úrovni 14%, čo je už za hranicou toho, kedy sa oplatí vo veľkom rozvíjať nové schémy – tou je miera neobsadenosti pod 10%. Na druhej strane, najväčšou obeťou budú v tomto prípade staršie budovy, z ktorých sa budú klienti sťahovať do nových s lepšou polohou – ktorú má Eurovea vynikajúcu.
Ešte lepšia by bola, keby bol projekt dostupný aj koľajovou dopravou, napríklad vo forme električiek. Hlavné mesto potvrdilo svoj záujem na vedení električkovej trate po Pribinovej a Košickej ulici, čo je dnes predmetom Zmien a doplnkov Územného plánu. Ani prípadne odsúhlasenie a zanesenie trate do ÚP ale ešte neznamená pre zámer zelenú, súhlasiť totiž musia aj vlastníci pozemkov – a to je dnes problém, lebo Ministerstvo kultúry, ktoré vlastní priestory pred budovou Slovenského národného divadla, je proti.
JTRE tvrdí, že ak sa aj výstavba trate nezačne v dohľadnej dobe, zrealizuje stavebnú prípravu (vymedzí koridor a prispôsobí vedenie sietí) a na projekt prispeje darom vo výške 10 miliónov eur. V čase dobudovania Eurovey v roku 2023 však nepredpokladám, že bude aspoň rozbehnutá výstavba, nehovoriac o dokončení a zapojení trate do bratislavskej električkovej siete. Lokalita však električky v každom prípade potrebuje, čo sa zdôrazní s postupujúcim developmentom severne od Pribinovej.
Rozšírenie Eurovey zmení Bratislavu a jej obraz radikálnym spôsobom. Prvý slovenský mrakodrap sa stane výrazným orientačným bodom, ktorý bude viditeľný nielen z vyhliadok na mesto, ale aj z niektorých populárnych verejných priestorov – napríklad z promenády na Rázusovom nábreží alebo z Námestia SNP. Chtiac-nechtiac sa stane jedným so symbolov Bratislavy a jej vývoja v poslednom období.
Po architektonickej stránke nejde o žiadnu katastrofu, hoci z medzinárodnom kontexte nebude Eurovea Tower ani žiadnou ikonou. V mestách s vysokou koncentráciou mrakodrapov by bola prehliadnuteľná, čo je škoda – dlhodobo najvyššia budova v metropole štátu by mohla byť silnejším architektonickým gestom. Pozitívom je, že s prihliadnutím na dnes už vnímateľné rozmery základov stavby je celkom možné, že veža bude pôsobiť pomerne štíhlo.
Autorom architektonickej koncepcie budovy, ako aj celého rozšírenia Eurovey, je kancelária GFI, ktorá s JTRE spolupracuje na mnohých z najvýznamnejších projektov spoločnosti. V prípade verejných priestorov developer oslovil katalánsku kanceláriu BB+GG, ktorá má skúsenosti z transformácie priestranstiev v Barcelone, Hamburgu, Corku či z iných miest. Doteraz prezentované vizualizácie pôsobia dobre a výsledok by mohol byť vcelku kvalitný.
Ak tomu tak bude, Bratislava posilní svoj rozvíjajúci sa imidž (podotýkam imidž) moderného a dynamického mesta, hľadiaceho dopredu. V roku 2020 sa napriek pandémii podarilo urobiť viacero krokov smerom k tomuto cieľu, pričom úspešne postupujúca výstavba Eurovey patrí k tým najvýznamnejším. Hlavné mesto Slovenska bude opäť o čosi príťažlivejšie.
Fotografie z 20.12.2020. Pozrite si viac vo fotoalbume.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre