Adrian Gubčo 27.03.2019 13:35

Novinky k Eurovea II

Príprava jedného z najvýznamnejších projektov v Bratislave – pokračovanie polyfunkčného súboru Eurovea II od developera J&T Real Estate – napreduje, no zložitý príbeh jeho schvaľovania pokračuje. Hlavné mesto sa začalo kritickejšie pozerať na jednotlivé aspekty projektu, kým developer naďalej potvrdzuje svoj záujem na komplexnej transformácii oblasti vrátane dopravného riešenia.

Zdroj: J&T Real Estate

Na základe oficiálneho komuniké, ktoré na svojom webe zverejnil Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy, v nedávnych dňoch prebehlo stretnutie medzi zástupcami mesta a investora. Okrem záznamu o debate ohľadne riešenia dopravy v oblasti sa tu píše: „V súvislosti s umiestňovaním komplexu Eurovea II sa primátor vyjadril ku spôsobu vyhodnotenia regulatívov intenzity využitia územia a záverov dopravno-kapacitného posúdenia v záväznom stanovisku mesta z roku 2018 a zástupcov spoločnosti zároveň vyzval k redukcii podlažnosti výškovej budovy.“

Ide o neštandardné vyjadrenie, keďže Hlavné mesto už predtým vydalo kladné záväzné stanovisko – opakovane – kde voči výške budovy nenamietalo, pričom vhodnosť výšky potvrdili traja (vtedy) nezávislí architekti. Tohto faktu si je dobre vedomý aj developer.

O spresnenie som preto požiadal samotné Hlavné mesto, ktoré ústami svojho hovorcu Petra Bublu len potvrdilo oficiálny text: „Primátor Hlavného mesta SR Matúš Vallo prezentoval záujem mesta na riešení dopravy v oblasti, v rámci ktorého bude nosným prvkom električka. Keďže na základe dopravno-kapacitného posúdenia z roku 2018 nevyplýva, že obsluha zóny bude zabezpečená v dostatočnej miere, požiadal developera o redukciu podlažnosti výškovej budovy.“

Racionalitu situácie vidím v inom ohľade – Hlavné mesto sa snaží od developera vysoko pravdepodobne získať potvrdenie verejného záväzku budovať električkovú trať, o ktorej sa hovorilo v minulom volebnom období. Bez výstavby tejto trate bude dopravná záťaž v podobe individuálnej automobilovej dopravy enormná a daná koncentrácia funkcií môže spôsobiť výrazné komplikácie, v čom vidím zmysel požiadavky na zníženie objemu budovy (resp. budov, hoci zníženie mrakodrapu pôsobí mediálne najlepšie, lebo Eurovea Tower je mimoriadne exponovaná stavba). Vedenie električkovej trate územím je preto nevyhnutnosťou.

Pre mesto je nepochybne kľúčové predovšetkým riešenie dopravy a verejných priestranstiev. Zdroj: JTRE

JTRE si určite uvedomilo, že problematika dopravy v zóne Eurovea City, ako aj Eurovea II samotná, ešte bude silnou témou, preto pristúpilo k aktívnej komunikácii a zorganizovalo neformálne pracovné raňajky, počas ktorých sa zástupcovia developera a projektového tímu vyjadrili k jednotlivým aspektom projektu a aktuálnej situácii.

V tomto momente patrí k najdôležitejším záverom to, že developer potvrdzuje svoj záväzok podieľať sa na spolufinancovaní, projektovaní a budovaní električkovej trate, ktorá prepojí Petržalskú a Ružinovskú električkovú radiálu cez Pribinovu a Košickú ulicu, obslúži teda Euroveu, východnú časť downtownu a prepojí ich s dvomi najľudnatejšími mestskými časťami. Do projektovej prípravy už developer údajne investoval milión eur a pracuje na projektovej dokumentácii, momentálne by malo výhodnosť trate overovať Hlavné mesto. V najskoršom možnom prípade by sa trať mohla konkrétne rysovať už o približne štyri roky.

Okrem toho JTRE naďalej deklaruje, že prioritou sú pre spoločnosť kvalitné verejné priestranstvá, navrhnuté prestížnym španielskym štúdiom BB+GG architektky Beth Galí, ktorá sa podieľa nielen na návrhu Pribinovej ulice, vrátane zakomponovania električky, kde bude (snáď dočasne) ponechaná priestorová rezerva, ale aj nábrežnej promenády či koncepcie verejných priestranstiev v celej zóne. V rámci toho platí, že prístavná železničná vlečka sa zachováva, no bude oddelená zeleňou či architektonickými prvkami, pod Mostom Apollo vznikne športová zóna, prípadne sa vykonajú kroky k ujednoteniu výrazu letných terás v Eurovei.

V Eurovea II by malo celkovo vzniknúť 487 bytov, resp. obytných jednotiek, z toho 210 vo veži Eurovea Tower, ktorá sa so 46 nadzemnými podlažiami a 160 metrami stane prvým bratislavským mrakodrapom a najvyššou budovou Slovenska. K tomu sa rozšíri nákupná galéria o takmer 24-tisíc metrov štvorcových, vzniknú kancelárie s výmerou takmer 65-tisíc metrov štvorcových a vznikne parkovanie pre 2.245 áut. Developer údajne hľadá riešenie aj pre Sklad č. 7, hoci funkčné využitie ešte nevedel špecifikovať.

Developer tvrdí, že maximalizoval rozsah verejných priestranstiev, aby rozvinul kvality prvej fázy Eurovey. Zdroj: JTRE

Aktuálne už na pozemku prebieha sanácia environmentálnej záťaže, postupne tak vzniká stavebná jama vystužená pažiacimi stenami. Projekt však stále nemá územné rozhodnutie, keďže voči nemu prišli odvolania, o ktorých sa aktuálne rozhoduje na Okresnom úrade. Je teda ťažké určiť, kedy developer získa všetky finálne povolenia, spustenie výstavby sa však každopádne očakáva už v tomto roku.

JTRE tvrdí, že Eurovea II bude nielen najikonickejším, ale aj najväčším projektom v Bratislave, po započítaní všetkých vyvolaných investícií. Podľa vlastných vyjadrení, Eurovea II výrazne prispeje k ďalšiemu oživeniu nábrežia, rozvinie koncept mesta krátkych vzdialeností a zavŕši vývoj, ktorý mesto predpísalo tomuto územiu už v roku 1988. Architektonický koncept je výsledkom internej architektonickej súťaže, v ktorej v konkurencii kancelárií ako Zaha Hadid Architects, Benoy, Stefano Boeri Architetti, Cigler Architekti alebo štúdia Daniela Libeskinda zvíťazil slovenský ateliér GFI.

Hoci si dovolím v tomto oponovať, keďže najmä Daniel Libeskind priniesol koncept, ktorý by bol v priestore azda vhodnejší a v prípade rozpracovania aj nepochybne príťažlivejší a ikonickejší, v rámci možností je návrh GFI relatívne dobrý. Vo výsledku to však budú práve kritické otázky riešenia verejného priestoru a dopravy, ktoré o úspechu projektu rozhodnú.

Ak developer potvrdí svoje záväzky, Eurovea II môže byť kvalitným rozšírením nového centra mesta. Zdroj: JTRE

Azda aj preto sú pochopiteľné obavy mesta, v ktorého vedení v súčasnosti sedia architekti, ktorí rozumejú urbanistickým a architektonickým aspektom lepšie, ako to bolo v minulosti. Zníženie mrakodrapu nepovažujem za reálne a túto požiadavku vnímam v kontexte prípadného nerealizovania električkovej trate – ak však developer potvrdí svoj záväzok, trúfnem si povedať, že mesto pristúpi k výške a objemu Eurovea II pozitívnejšie.

Bol by to rozhodne správny prístup, keďže ak má Eurovea II nejaký problém, rozhodne to nie je výška Eurovea Tower. Nastavovanie komunikácie medzi mestom a silným developerom je však nepochybne náročná úloha, pričom treba pamätať na záujmy oboch strán – teda mesta, ktorý bráni verejný záujem, ako aj developera, ktorý legitímne bráni komerčný záujem. Nájsť ideálny balans bude niečo, čo sa budú obe strany musieť zrejme ešte nejakú dobu učiť.

Princípom je však otvorenosť, korektnosť a odbornosť. Bolo by veľmi smutné, keby do procesu zasiahol populizmus niektorých záujmových skupín, čoho dôsledkom by bolo len zhoršenie situácie, dôvery, prehĺbenie polarizácie a zbytočného konfliktu, čo je v prostredí mesta, ktoré musí aktívne reagovať na rozvojové výzvy, cesta do pekla.

Eurovea II nepochybne výrazne ovplyvní výzor aj fungovanie mesta. Od úspešného priebehu rokovaní teraz závisí, aby Bratislava nezískala len naleštenú novú štvrť, ale aj funkčné nové centrum, ktoré bude atraktívnym rozšírením downtownu mesta, s ktorým sa budú spájať predovšetkým pozitívne asociácie. Ak sa to podarí, Eurovea II, spoločne s Eurovea Tower, bude moderným symbolom metropoly Slovenska, od ktorého sa bude čiastočne odvíjať nová mestská identita.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.