Adrian Gubčo 12.09.2022 12:00

Bratislava získala svoj prvý mrakodrap, Eurovea Tower presiahla výšku 150 metrov

Hlavné mesto Slovenska by sa malo tento týždeň zaradiť medzi svetové mestá, obsahujúce aspoň jeden mrakodrap. Eurovea Tower, dominanta rozšírenia nábrežného súboru Eurovea, bude mať po dokončení 44. podlažia výšku, presahujúcu 150 metrov. Po dokončení by mala veža dosiahnuť výšku 168 metrov.

Zdroj: J&T Real Estate

Developer projektu, spoločnosť J&T Real Estate, rozbehol výstavbu predĺženia Eurovey v priebehu roka 2019. Základy sa začali realizovať na začiatku roka 2020, v máji toho istého roka sa za tri dni vybetónovala základová doska Eurovea Tower. Odvtedy začala veža postupne rásť, pričom sa dosiahlo maximálne tempo jedno štandardné podlažie za 11 dní. Výšku 100 metrov prekonala na konci marca 2022, v júni prekonala dovtedy najvyššiu budovu Nivy Tower so 125 metrami.

Na najbližšie dni developer ohlasuje spustenie inštalácie koruny mrakodrapu, vysokej 17,4 metra. Tvoriť ju bude 12 lúčov zložených z dvoch častí. Najťažší diel koruny bude vážiť 4,7 tony. V októbri príde na rad betónovanie meter hrubej stropnej dosky na najvyššom, 46. podlaží.

Podľa investora sa darí mrakodrap realizovať v zmysle harmonogramu. „Výstavba Eurovea Tower aj celého pokračovania Eurovea napreduje podľa plánu napriek súčasnej neľahkej situácii na stavebnom trhu, vďaka dôkladnej príprave, kvalitnej projektovej dokumentácii a profesionalite všetkých zhotoviteľov,“ tvrdí Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE. „Do konca novembra by sme mali nasadiť na mrakodrap korunu a dosiahnuť tak jeho najvyšší bod.“

Veža sa nestane len symbolom Eurovey, ale aj celej Bratislavy. Umiestnená je v priestore nového centra mesta – downtownu – kde v posledných rokoch vznikol väčší počet budov s výškou nad sto metrov. Eurovea Tower sa však bude výrazne týčiť nad všetkými. „Už teraz vnímame pozitívny ohlas na to, ako veža rozbíja doteraz monotónnu panorámu takmer rovnako vysokých budov. Po dokončení vynikne jej štíhla zaoblená silueta a stane sa modernou dominantou Bratislavy,“ konštatuje Pelikán.

Budova má rezidenčnú funkciu. Nachádzať sa tu bude 389 bytov a apartmánov vyššieho štandardu, vrátane 45 rezidencií so zvýšenou úrovňou na najvyšších podlažiach. Developer pripomína, že každá jednotka bude mať vlastnú terasu, vďaka ktorým bude zabezpečovať nerušené výhľady na Bratislavu. Súčasťou projektu bude aj vstupné lobby či prechod suchou nohou do nákupného centra, čo má výrazne zvýšiť kvalitu života.

Tieto dôvody podľa JTRE podnietili vysokú predajnosť projektu. „Predaných je takmer 90 percent rezidencií. Zostávajúce sa dostanú do ponuky spolu s dokončením výstavby,“ hodnotí Ivan Bratko, riaditeľ predaja rezidenčných nehnuteľností JTRE.

Dobudovanie Eurovea Tower sa predpokladá v priebehu budúceho roka. Malo by ísť o poslednú dokončenú časť rozšírenia Eurovey, ktorá zahŕňa aj ďalšie byty, kancelárie, zmieňované nákupné centrum a výrazné úpravy priľahlých verejných priestranstiev. Ich súčasťou bude prestavba Pribinovej ulice, predĺženie nábrežnej promenády, úprava podmostia Mostu Apollo alebo vznik sochárskeho diela pod mrakodrapom. 

Eurovea Tower, 8.9.2022

JTRE sa po dnešku stáva prvým developerom, ktorý v Bratislave prekonal magickú métu 150 metrov, ktorá je podľa CTBUH (Comitee of Tall Buildings and Urban Habitat) všeobecne uznávanou hranicou, pri ktorej možno hovoriť o mrakodrape. Slovenská metropola je 201. svetovým mestom, kde sa nachádza aspoň jeden mrakodrap. V blízkom okolí sa nachádzajú tri vo Viedni alebo 11 vo Varšave. Do klubu miest s mrakodrapmi sa v poslednej dobe zaradil aj Belehrad, ktorý získal rovnako vysokú vežu ako Bratislava.

Výstavba mrakodrapov je globálny trend – ešte nikdy sa ich nebudovalo toľko ako teraz. Nestojí sa ním len masívny rozvoj veľkých ázijských (a onedlho aj afrických) metropol, ale aj zmena prístupu v Európe, kde sa vysokým budovám s výnimkou niekoľko málo miest darilo menej. Dnes však už k týmto lídrom (Londýn, Frankfurt, Paríž, Varšava) pribúdajú aj ďalšie mestá. Veľké projekty vznikli, vznikajú alebo sa plánujú v Madride, Barcelone, Miláne, Rotterdame, Manchestri, Berlíne, Viedni alebo v Belehrade, výškové budovy a občasné mrakodrapy sa však pripravujú aj v doteraz menej exponovaných mestách ako Haag, Hamburg, Helsinki, Lyon, Vilnius, Sarajevo či dokonca Kodaň alebo Budapešť.

Na výstavbe veží tak nie je nič neeurópske, práve naopak – ide o veľmi aktuálny vývoj. Bratislava ním drží krok s inými mestami, vrátane tých najvyspelejších. Po chybách z minulosti, kedy výškové budovy vznikali voľne v rámci viacerých lokalít, teraz dochádza k ich koncentrácii do niekoľkých málo miest a uzlov. Po istej dobe snáď dôjde aj na prekonanie ďalších nedostatkov, vrátane budovania stavieb podobnej výšky, realizovania nezriedka banálnej architektúry alebo nezabezpečenia dostatočnej dopravnej obsluhy novorozvíjaných lokalít.

Eurovea Tower by mohla byť v mnohých veciach dobrým príkladom. Jej výška sa pozitívne odrazí na celkovej panoráme mesta, v dohľadnej dobe sa snáď pristúpi aj k výstavbe električkovej trate, ktorá má vzniknúť na Pribinovej ulici. Architektúra veže od kancelárie GFI nie je osobitá, nejde ale vyslovene ani o tragédiu. Obraz Bratislavy sa zmení k lepšiemu.

Hlavné mesto Slovenska takto aspoň navonok posilňuje svoj charakter modernej dynamickej metropoly, hľadiacej dopredu. Prirodzene, má pred sebou ešte obrovské množstvo prekážok, problémov a výziev, základný smer by ale mohol byť dobrý: len výstavbou a prestavbou nevyužitých území, brownfieldov, a realizáciou množstva nových projektov zameraných na bývanie, prácu, služby, kultúru aj rekreáciu sa zvýši jej úroveň a dostupnosť. Rozvoj mesta tak treba všemožne podporovať. Nakoniec možno bude korunovaný aj ďalšími mrakodrapmi – možno ešte lepšími, ako Eurovea Tower.

Pozrite si výstavbu Eurovey vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.