Adrian Gubčo 13.01.2025 17:40

Zničené karpatské lesy? Katastrofálny požiar v Los Angeles je varovaním aj pre Bratislavu

V posledných dňoch pozoruje americká aj svetová verejnosť vývoj katastrofálnych požiarov, ktoré pustošia niektoré časti okresu Los Angeles. Známe štvrte ako Malibu alebo Pacific Palisades sú úplne zdevastované. Šokujúce obrázky z USA by sme ale nemali vnímať ako čosi vzdialené a u nás nepredstaviteľné. Ide o varovanie aj pre Bratislavu.

Zdroj: Getty Images, Nino Belovič / YIM.BA

Požiare v okrese Los Angeles v posledných dňoch zničili podstatnú časť viacerých známych štvrtí a susedstiev. Popolom ľahli exkluzívne vily celebrít v Malibu aj atraktívna lokalita Pacific Palisades. Čo je horšie, hasiči objavujú stále nové obete. V čase písania tohto článku ich je 24 a ďalšie desiatky ľudí sa pohrešujú. Ide o jednu z najväčších prírodných katastrof v histórii známeho veľkomesta.

Následky budú výrazné a viditeľné dlhé roky. Desaťročia rozvíjané a budované štvrte zanikli v priebehu hodín. Zdevastované boli viaceré pamiatky, od lokálnych bodov, dôležitých pre komunitu, po chránené budovy a objekty. Len tesne sa podarilo zachrániť legendárnu Gettyho vilu s nevyčísliteľne vzácnou umeleckou zbierkou, aktuálne sú ohrozené aj ikonické modernistické domy vrátane najznámejšieho Eames House.

V tomto momente ešte nie sú známe presné príčiny. Je celkom možné, že išlo o vedomý akt podpaľačstva, rovnako ako o nešťastnú náhodu. V každom prípade ale šíreniu požiaru dopomohli prírodné aj ľudské faktory – obrovské sucho v kombinácii s vetrom, rovnako ako nízka úroveň protipožiarnych opatrení. Oheň tak mal v podstate ideálne podmienky pre šírenie. Hasiči ho napriek úpornej snahe vedeli len spomaliť.

Z nášho stredoeurópskeho pohľadu môžu požiare v Los Angeles pôsobiť ako strašná, no vzdialená udalosť. Toto mesto má úplne iné klimatické podmienky a spôsob výstavby je odlišný, takže sa na prvý pohľad zdá, že Bratislava nečelí takému riziku. Napokon, nie je obklopená suchou subtropickou krajinou či púšťou, ale zelenými lesmi, mohutnou riekou a leží v susedstve najväčšieho zdroja pitnej vody v Európe.

Tento pohľad je ale mylný. Verejnosť očividne veľmi rýchlo zabúda na fakt, že stredná Európa už roky čelí vážnemu suchu, ktorý ovplyvňuje aj obľúbené malokarpatské lesy nad Bratislavou. V poslednej dobe je už v podstate každé leto spojené s dlhými obdobiami bez dažďa, čo vedie k upozorneniam hasičov, aby ľudia nezakladali v lesoparku ohne.

Inak tomu nebolo ani v roku 2024, keď nepršalo celé týždne, čo bolo spojené s výraznými horúčavami. Rázny koniec tomu v septembri spravila búrka Boris, ktorá priniesla prívalové zrážky aj povodne. To však nie je riešenie problémov so suchom, keďže väčšina vody sa aj tak rýchlo odplaví.

S postupujúcou klimatickou zmenou sa dá očakávať, že obdobia sucha aj horúčav budú len dlhšie a vážnejšie. Aktuálny vývoj vedie niektorých odborníkov k názorom, že v súvislosti s Bratislavou už možno do istej miery hovoriť o subtropickej klíme, ktorá je charakteristická suchšími obdobiami.

Za daných okolností nemožno vylúčiť, že či už náhodou alebo vedomým činom, aj malokarpatské lesy v okolí Bratislavy budú zasiahnuté vážnymi požiarmi. Scény z Los Angeles môžu na prvý pohľad vyzerať ako vzdialené, v skutočnosti nie je ale nepredstaviteľné, že aj slovenská metropola bude zahalená mračnami dymu a zelené pozadie mesta sa premení na smutnú spomienku na niekdajšiu krásu.

O Bratislave sa začína hovoriť ako o subtropickom meste, musí sa tak pripraviť na nedostatok vody. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA 

Hoci Bratislava nie je schopná sama výrazne ovplyvniť vývoj klímy, vie do istej miery ovplyvniť, nakoľko bude ohrozená požiarmi alebo inými negatívnymi dopadmi zmien. Séria krokov, zrealizovaných v lesoch, voľnej krajine aj priamo v meste, môže zvýšiť odolnosť a znížiť budúce ekonomické i spoločenské škody. V niektorých prípadoch pritom ide o v princípe jednoduché zásahy, resp. ne-zásahy.

Riešenia sú známe dlhé roky. Obmedzenie výrubov v lesoch, zväčšenie rozsahu bezzásahových zón, obmedzenie suburbanizácie, realizácia vodozádržných opatrení v meste, zelené strechy, nahrádzanie asfaltových chodníkov dlažbou a ďalšie prispievajú k udržaniu vody i vlahy v krajine. Prostredie je tak schopné lepšie odolávať následkom tepla i sucha. Zároveň nedochádza k znehodnocovaniu potenciálne využiteľných zdrojov.

Bratislava sa v poslednej dobe snaží čo-to z jednotlivých postupov aplikovať. Zelené strechy už nie sú výnimkou, rovnako sa v čoraz výraznejšej miere v meste objavujú dažďové záhrady aj dláždené plochy tam, kde boli predtým asfaltové. Výraznejšiemu pokroku by dopomohla jednak kvalitnejšia legislatíva, ako aj stavebné normy. Paradoxne, nápomocné by bolo aj zahusťovanie, keďže by pomohlo zabrániť záberu voľnej krajiny.

Toto sú kroky, v ktorých americké mestá historicky zlyhali. Keďže sa od druhej polovice 20. storočia začali neúmerne rozťahovať v súvislosti s autocentrickou kultúrou, masívnou suburbanizáciou a lacnými pohonnými hmotami, dnes je najväčší podiel plôch v mestách pokrytý asfaltom, vzácna krajina je zastavaná domami a vodné zdroje sú pod obrovským tlakom. Los Angeles je v tomto smere neslávne známe.

Slovenská metropola by sa mala vyvarovať opakovaniu chýb. V určitých ohľadoch jej rozvoj v posledných desaťročiach pripomína americké mestá. Aj tu dochádza k necitlivému využívaniu zdrojov, prudkému rastu automobilizmu alebo slabo regulovanej výstavbe na predmestiach. Tieto nerozumné kroky majú svoje ekonomické následky vrátane škôd po suchách či povodniach.

Bratislava by nemala čakať na to, kým sa zopakuje situácia v Los Angeles. Tragédia v druhom najväčšom mesta USA by mala byť mementom pre ešte intenzívnejšiu prácu na opatreniach proti suchu a nedostatku vodných zdrojov. Ak by totiž nastal podobne veľký požiar aj tu, napríklad vo vysušených malokarpatských lesoch, mesto by stratilo to, čo ho robím príjemnejším, zdravším i krajším.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.