Martina Gregová 12.09.2024 16:20

Zelené mesto ako imperatív. Výsadba preniká do centier a mení podobu historických lokalít

Historické centrá miest sú charakteristické menším objemom zelene a nadmerným množstvom spevnených plôch. To môže negatívne ovplyvniť ich mikroklímu a teoreticky aj obľúbenosť medzi obyvateľmi a návštevníkmi. Mnohé mestá vrátane menších preto začínajú intenzívnejšie uvažovať o ekologizácii a oživení verejných priestorov pomocou výsadby stromov, kríkov a ďalšej vegetácie. 

Námestie De Laat. Zdroj: B+B

Historické centrá mnohých slovenských miest sa pri pohľade zhora javia ako rozsiahle vydláždené plochy, kde je zeleň prítomná len v podobe kvetinových záhonov alebo izolovaných parkov. Najhoršie sú na tom historické centrá s obdĺžnikovým pôdorysom, kde podiel zelene výrazne zaostáva za pochôdznymi plochami. Donedávna k takýmto verejným priestorom patrilo aj centrum holandského mesta Alkmaar, známe ako De Laat.

Do roku 2021 centrum Alkmaaru trpelo nízkou kvalitou verejného priestoru, vysokou mierou dláždených pochôdznych plôch a medzi obyvateľmi nebolo príliš obľúbené. Okrem toho bola táto časť mesta náchylná aj na záplavy. „Laat je typickým príkladom historických centier miest, ktoré majú z veľkej časti vydláždené plochy. Aby bolo možné dosiahnuť vysoké ambície v oblasti adaptácie na zmenu klímy a vytvorenia ulice priateľskej k chodcom, bolo potrebné vykonať dôležité zmeny vo väčšom infraštruktúrnom systéme,“ tvrdia architekti zo štúdia B+B, ktorí boli na tento náročný projekt oslovení.

Prvým krokom k vytvoreniu kvalitnejšieho verejného priestoru v centre mesta bola výrazná zmena dopravy v danej lokalite. Odklonená pritom bola nielen automobilová, ale aj cyklistická doprava. Vďaka tomu je dnes centrum mesta Alkmaar bezpečné a vhodné najmä pre chodcov, čo sa krátko po dokončení projektu prejavilo na zvýšenej návštevnosti verejného priestoru a priľahlých obchodných prevádzok či služieb.

Ďalším krokom bol presun už existujúcej zelene a výsadba úplne nových stromov, kríkov a nízkych záhonov. Namiesto dvojice stromoradí situovaných na bočných stranách námestia vznikol v jeho strede súvislý zelený pás, ktorý je na viacerých miestach prerušený v priečnom smere, aby sa zabezpečil pohodlný prechod z jednej strany námestia na druhú.

Aj keď je tento priestorový koncept v rámci mesta nezvyčajný, ukázal sa ako nesmierne obľúbený. Pred samotným návrhom a jeho realizáciou totiž prebiehali viaceré stretnutia, na ktorých sa k budúcej podobe námestia mohli vyjadriť obyvatelia mesta, ako aj majitelia či nájomníci priľahlých budov. „Práve rôzne modelové štúdie, v ktorých sa vyjadrili obyvatelia, viedli k výraznej ekologizácii De Laat,“ tvrdí mesto.

Zelené ostrovy so stromami a kvitnúcimi trvalkami sa v centrálnom páse striedajú s otvorenými plochami, kde sa dnes nachádzajú terasy priľahlých podnikov. S cieľom podporiť sociálnu interakciu a relax boli v ich okolí navrhnuté tiež vyvýšené betónové plochy na sedenie v tieni stromov. Súčasťou vynoveného námestia je aj dvojica vodných prvkov, umiestnená na opačných koncoch námestia.

Hlavné námestie Nové Zámky. Autor: Attila Tóth

Trend takzvanej ekologizácie historických centier badáme v posledných rokoch aj na Slovensku. Pozitívne je, že ani u nás, rovnako ako v Holandsku, nie je tento trend len výsadou veľkých miest. V roku 2022 získali zelenšie a prívetivejšie hlavné námestie napríklad Nové Zámky. Okrem vegetácie na ňom pribudol aj vodný prvok či nový mobiliár od známej českej spoločnosti mmcité.

Podľa autorov návrhu bolo ambíciou projektu „citlivo doplniť súčasné námestie o nové funkčné a estetické prvky zelene, rešpektujúc historický odkaz renesancie v modernej interpretácii. V širších súvislostiach je strategickým zámerom návrhu reagovať na klimatickú zmenu zelenými adaptačnými opatreniami, redukovať efekt teplotného ostrova na námestí, zlepšiť jeho mikroklímu, zvýšiť mestskú biodiverzitu a vytvoriť atraktívnejšie životné prostredie v centre mesta pre obyvateľov a návštevníkov.“

Námestie sv. Egídia v Poprade. Zdroj: Mesto Poprad

V horizonte niekoľkých rokov by sa zelenšieho námestia malo dočkať aj mesto Poprad. Chýbať tam okrem novej fontány a spoločenských zón nebudú ani lavičky a parkové úpravy v podobe ostrovov lokálnych rastlín a nízkej zelene.

Kristína Horáková, vedúca výstavby MsÚ, zároveň dodáva, že pri rekonštrukcii dôjde tiež ku kompletnej výmene spevnených plôch z betónových na kamenné, a to vrátane schodísk, rámp, oporných múrov až po obrubníky. „Všetky plochy, prvky a elementy sú navrhované s ohľadom na vodohospodárske a vodozádržné nároky na vodu ako takú, či už v podobe dažďovej alebo vyparovanej vlahy,“ tvrdí.

Kvalitnú pešiu zónu v centre mesta čoskoro získa aj o niečo väčší Trenčín, ktorý opravuje Hviezdoslavovu ulicu. „Priestor je navrhnutý ako kombinácia spevnených plôch, zabezpečujúcich prístup do budov štátnej a komunálnej správy a zelených plôch s lavičkami a vlajkoslávou. Druhým mikropriestorom pešej zóny je priestor detského ihriska, ktorý ponúka v tieni vzrastlých stromov aktivity pre rodiny s deťmi,” približujú architekti zo štúdia Between, ktorí pred niekoľkými rokmi vyhrali urbanisticko-krajinársku súťaž návrhov na novú podobu časti pešej zóny.

Umiestňovanie zelene v centrách miest má svoje limity, nezriedka dané aj pamiatkovou ochranou. Centrálne námestia väčšiny historických miest slúžili a dodnes slúžia ako miesto pre stretávanie sa a usporadúvanie spoločenských podujatí. Lokalizácia zelených prvkov tak musí mať premyslenú filozofiu. Pri kvalitnom riešení však ide o veľmi pozitívny spôsob, ako zvýšiť kvalitu i príťažlivosť prostredia a mesto lepšie pripraviť na klimatické zmeny. 

(Landezine, B+B, Mesto Nové Zámky, Mesto Poprad, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.