Martina Gregová 01.09.2024 18:00

Zobrať mesto autám a vrátiť ho ľuďom. Jedna z najobdivovanejších metropol sveta ukazuje, ako sa vysporiadať s tlakom dopravy

Mestá na celom svete čelia rastúcemu tlaku automobilovej dopravy, ktorá postupne ukrajuje z verejného priestoru. Niektoré metropoly sa rozhodli trend obrátiť a opäť zmeniť ulice na bezpečné miesta, na ktorých dochádza k rozvoju komunít a sociálnych väzieb. Asi žiadne nie je v tomto smere ďalej ako katalánska Barcelona. Celý svet inšpiruje konceptom superblokov, ktoré sa postupne replikujú aj inde.

Sant Antoni, Jardins de la Rambla de Sants. Zdroj: Citymakers, Adria Goula

V druhej polovici 19. storočia bolo mesto Barcelona na pokraji kolapsu. V období priemyselnej revolúcie sa z neho totiž stalo výrazne priemyselné mesto s rušným prístavom, ktoré v porovnaní s inými európskymi mestami disponovalo veľmi vysokou hustotou zaľudnenia. V porovnaní s Parížom mala Barcelona v tom čase až dvakrát vyššiu hustotu zaľudnenia a iné európske metropoly predbehla aj v miere úmrtnosti obyvateľov.

Aj napriek tomu, že mesto napredovalo rýchlejším tempom ako zvyšok Španielska, veľkým problémom rozvoja stále boli stredoveké hradby. V roku 1843 prišli predstavitelia mesta s pamätným vyhlásením: „Preč s hradbami. Vieme, aké dôležité je nechať zmiznúť tento opasok, ktorý nás tlačí a dusí.” Búracie práce začali o rok neskôr a výrazným spôsobom ovplyvnili ďalší územný rozvoj Barcelony.

V tom čase sa na scéne objavil dovtedy neznámy katalánsky inžinier Ildefons Cerdà. Na základe jeho štúdií vznikol plán štvrte, ktorá nesie názov Eixample (v preklade expanzia). Práve vďaka nemu sa barcelonský urbanizmus aj dnes výrazne odlišuje od urbanizmu iných európskych miest. Vývoj plánu trval takmer storočie. Počas tohto obdobia sa koncept niekoľkokrát zmenil a mnohé z jeho usmernení sa nakoniec ani neuplatnili.  

Vo všeobecnosti išlo v pláne štvrte Eixample o rozdelenie mesta do osemuholníkových blokov, pričom v strede každého z nich sa mala nachádzať záhrada alebo nádvorie. Medzi jednotlivými blokmi boli následne umiestnené cesty. Celé mesto malo mať štruktúru pravidlenej mriežky. Pri urbanistickom návrhu kládol Cerdà veľký dôraz na hygienické normy a na snahu vymaniť sa z neľudskej hustoty osídlenia. Jeho vízia je dokonca natoľko prepracovaná, že orientácia ulíc priháňa vánok od mora do horúcich ulíc.  

Aj keď sú tieto bloky považované za ódu na urbanistický poriadok a maximálne využitie metrov štvorcových, časom začali byť potrebné isté vstupy do priestorového členenia, a to najmä z hľadiska verejných priestorov a ich lepšieho využitia. Začiatkom 21. storočia tak vzniklo niekoľko plánov, ktoré reagovali na stále sa rozširujúcu automobilovú dopravu a zmenšujúci sa podiel verejných priestorov, určených pre ľudí.  

Najvýznamnejší z nich bol Plán mobility z roku 2003. Jeho hlavným cieľom bolo vytvorenie takzvaných superblokov - teda súboru deviatich blokov - v rámci ktorých majú prednosť chodci a cyklisti. Automobilová doprava je odsunutá na ich okraje. Prvý superblok bol postavený v roku 2017 v štvrti Poble Nou, spočiatku proti odporu podnikateľov a vodičov, ale s veľkým súhlasom miestnych obyvateľov. V Barcelone sa má postaviť celkovo 503 takýchto superblokov, čo bude mať podľa predbežných odhadov za následok redukciu cestnej siete až o 60%. 

V uliciach Barcelony sa dnes navyše nachádza viac ako 1,5 milióna stromov. Na jedného obyvateľa teda prislúcha cca 7,5 metra štvorcového mestskej zelene. Aj napriek pomerne dobrým číslam mesto vypracovalo Natura Plan, ktorý si dáva za cieľ toto číslo navýšiť ešte o 1 meter štvorcový na obyvateľa, a to do roku 2030. 

Medzi konkrétne projekty, ktoré kladú dôraz na zvyšovanie podielu zelene, patrí zámer Klimatické ostrovy. Jeho prostredníctvom do mestských častí pribudne nízkorozpočtový mobiliár, systémy vodných pár, pokládka novej dlažby s nízkym tepelným indexom a v neposlednom rade tiež výsadba novej vegetácie. To všetko s cieľom znížiť dopady klimatických zmien a teploty okolitých povrchov. 

Za zmienku stojí tiež projekt Jardins de la Rambla de Sants, ktorý vznikol v roku 2016. Ide o vyvýšené záhrady, nachádzajúce sa na mieste bývalých vlakových koľají. Dĺžka týchto lineárnych záhrad dosahuje až 760 metrov. Záhrady boli navyše navrhnuté podľa kritérií udržateľnosti, s LED osvetlením, fotovoltickou energiou a zavlažovaním podzemnej vody. 

Okrem zvyšovania podielu zelene mesto v posledných rokoch tiež zdvojnásobilo počet cyklistických pruhov a zrušilo vyše 3,5-tisíc parkovacích miest. „Je ťažké získať späť verejný priestor v meste, ktoré je také husté. Jediný verejný priestor, ktorý nám zostal, je priestor, ktorý zaberajú autá. Mňa ako krajinného architekta zaujíma, že ulica nemá pevnú podobu. Môžeme to zmeniť. Ak začnete rozbíjať chodníky a vysádzať ďalšie stromy, môžete dosiahnuť lepšie environmentálne pochopenie toho, ako mesto funguje,” tvrdí Garbino Carballo, ktorý pre mesto pracuje na humanizácii ulíc.  

Rovnako ako pri budovaní štvrte Eixample, aj dnes Barcelona dokazuje, že vyniká v sebavedomom prehodnocovaní svojich vlastných verejných priestorov. Svedčí o tom nielen vizionársky projekt superblokov, ale aj niekoľko menších zásahov, ktoré si kladú za cieľ prinavrátiť verejné priestory späť obyvateľom mesta a zeleni. Odozvu nachádzajú aj v zahraničí vrátane Bratislavy. Superblokmi sú čiastočne inšpirované niektoré väčšie zámery, napríklad Nová Matadorka a do istej miery aj Nové Lido. Aj tieto nové štvrte majú byť založené na priestore, slúžiacom predovšetkým ľuďom a nie autám. 

(Citymaker, Archdaily, Guardian, Wallpaper, Mesto Barcelona, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.