Martina Gregová 26.03.2024 20:38

Kvalitný verejný priestor na nečakanom mieste. Istanbul dokonale využil plochu, aká ostáva na Slovensku prehliadaná

Legendárny záliv Zlatý roh v Istanbule sa v 19. storočí premenil na významnú priemyselnú oblasť. To je však už minulosť taktiež. Dnes sa z neho postupne stáva priestor, určený prioritne obyvateľom jedného z najväčších miest sveta. Prvým krokom v rámci tejto premeny je nové priestranstvo, ktoré sa začína pod diaľničným mostom a končí až na neďalekom nábreží. Z oboch prostredí pritom projekt čerpá maximum.

Zdroj: Egemen Karakaya Architectural Photography

Plochy pod mostami, nadjazdmi či v okolí dopravnej infraštruktúry sú pri tvorbe verejného priestoru mnohokrát opomínané. Niekedy sa dokonca označujú ako nepriestory, keďže bývajú nezriedka nepriateľské a anonymné. Ide pritom o neoddeliteľné súčasti (nielen) miest, ktoré si rovnako ako akékoľvek iné priestranstvá zaslúžia pozornosť.

Na opačnej strane hodnotového spektra sa z hľadiska urbanizmu nachádzajú nábrežia. Tie sú vo všeobecnosti považované za jedny z najhodnotnejších verejných priestorov, ktoré disponujú jedinečným charakterom a vysokým potenciálom podporujúcim rozvoj celých štvrtí. Okolo nábrežných hrán sú založené celé obrovské developmenty a bývanie v dotyku s riekou alebo morom patrí k najdrahším - čo platí aj o Bratislave. 

Projekt Golden Horn (teda Zlatý roh) v tureckom Istanbule vznikol na rozhraní týchto dvoch diametrálne odlišných mestských priestranstiev. Vďaka svojej ohromnej ploche viac ako 30-tisíc metrov štvorcových zaberá priestory pod frekventovaným diaľničným mostom a tiahne sa až k neďalekému nábrežiu.

História územia, do ktorého bol projekt osadený, sa datuje až do obdobia Východorímskej ríše, kedy sa na tomto mieste nachádzal dôležitý prístav. S nástupom priemyselnej revolúcie a neskôr aj s rozvojom lodnej dopravy sa z územia stala jedna z hlavných priemyselných oblastí Istanbulu. Poslednou pomyselnou kvapkou, ktorá prispela k tomu, že oblasť bola roky prehliadaná, bola výstavba diaľnice a električkovej trate, ktoré lokalitu na nasledujúce desaťročia úplne odpojili od mestského života.

V roku 2020 sa mesto konečne rozhodlo vyhlásiť urbanistickú súťaž, ktorej hlavným cieľom bolo oblasť opäť prinavrátiť obyvateľom mesta. Spomedzi predložených návrhov bol za najlepší označený koncept, za ktorým stáli architekti Banu a Ervin Garpin. Realizácia projektu prebiehala tri roky a dokončená bola len pomerne nedávno. „Hlavným cieľom bolo zlepšiť narušený vzťah územia, vymedzeného diaľničným mostom a jeho okolím, a navrhovaným urbanistickým riešením zabezpečiť vznik súvislej pobrežnej promenády," uvádzajú architekti.

Architekti, ktorí stoja za víťazným návrhom, približujú svoj zámer v štyroch základných bodoch: (1) Rozvoj súvislej a plynulej mestskej štruktúry, (2) podpora urbanistického prístupu v kontexte funkcie a identity za pomoci špecifických zón a podzón, (3) obohatenie každodenného života v kontexte ťažiskových zón, spojené s katalyzovaním ekologických aktivít a (4) návrh plánu väčšej mierky so zameraním na skúsenosti, objavovanie a vzdelávanie pomocou vytvoreného zoznamu, ktorý je založený na vzťahu programy-udalosti-aktivity.

Z urbanistického hľadiska tak v princípe vznikol jeden plynulý, ničím neprerušený verejný priestor, ktorý sa skladá z viacerých ohniskových zón s rôznymi funkciami. Zóny sú navrhnuté bez bariér a funkcie v nich sú umiestnené striktne len ako súčasť exteriéru.

V okolí diaľničného mosta vzniklo viacero oddychových zón, športovísk aj ostrovčeky plné zelene. Počas prechádzky novonavrhnutou promenádou môžu obyvatelia mesta aj jeho návštevníci oddychovať, športovať lebo zabávať sa. Okrem rôznorodosti funkcií architekti dbali aj na to, aby boli jednotlivé zóny navrhnuté s ohľadom na rôzne vekové kategórie.

Projekt Golden Horn vznikol v špecifickom mestskom prostredí, na rozhraní dvoch úplne odlišných urbanistických štruktúr. Prítomnosť dominantnej dopravnej stavby pritom architekti využili vo svoj prospech a zóny rozmiestnil tak, že vo výsledku diaľničný most prispieva ku geniu loci celého miesta. Rovnako jedinečný verejný priestor vznikol aj v častiach, ktoré sú v priamom kontakte s vodou. Zatiaľ čo pod diaľničným mostom boli umiestnené skôr športoviská, v okolí vody zas prevažne oddychové zóny.

Trend sprístupnenia a zatraktívnenia nevábnych mestských priestranstiev v blízkosti dopravnej infraštruktúry už v mnohých metropolách potvrdil jedno – aj takéto lokality si zaslúžia pozornosť. V prípade Golden Horn ide o jeden z mnohých projektov, ktoré v nasledujúcich rokoch zatraktívnia bývalú priemyselnú oblasť tureckého Istanbulu. Zároveň sa mesto vďaka tomuto projektu zaradilo medzi početné metropoly naprieč celým svetom, ktoré začali po čiastočnom úpadku lodnej dopravy koncom 20. storočia znovu objavovať zabudnutý potenciál, ktorý im ponúkajú nábrežia.

Našťastie, trend využitia podmostí pomaly prichádza aj do Bratislavy. V krátkom čase by mali takto ožiť plochy pod Mostom SNP aj Mostom Apollo. Slovenská metropola tak získa nové kvalitné verejné priestranstvá na miestach, kde sa donedávna nič nedialo. 

(Archdaily, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.