Kristína Liďáková 18.04.2025 16:03

Starosta Lamača Igor Polakovič: Ak niečo funguje u nás, bude to fungovať všade

Lamač patrí medzi mestské časti Bratislavy na rozhraní mesta a vidieka. Napriek tlaku na rozvoj si zachováva povahu komornej štvrte bez intenzívnej urbanizácie. Lokalita v priamom kontakte s lesmi Malých Karpát sa však inovuje a usiluje sa stať miestom, čoraz atraktívnejším pre život. Hlavnými nástrojmi má byť regulácia výstavby, revitalizácia existujúcich zón a podpora občianskej vybavenosti. Plány Lamača priblížil jeho starosta, Igor Polakovič.

Zdroj: Igor Polakovič, MČ Lamač

Mestská časť Lamač je situovaná v severozápadnej časti Bratislavy. Po urbanistickej stránke je tvorená troma oblasťami. Zachované je pôvodné vidiecke jadro, v ktorého blízkosti je sídlisko. Okrem toho tu vzniká aj nová štvrť Bory. Atraktivitu mu dodáva prítomnosť pôvodných lesov v tesnej blízkosti územia a pomerne výrazné zastúpenie mestskej zelene. K intimite prostredia prispieva aj nižší počet obyvateľstva, ktorý v závere roka 2023 dosiahol 7.827, rovnako ako prevaha výstavby s nižšími podlažiami. 

Napriek tomu, že sa Lamač orientuje predovšetkým na kultiváciu starších častí, čelí aj tlaku v kontexte rozvoja Borov a do budúcna aj Rázsoch. Taktiež je plánovaná výstavba lokality Zečák, kde sa predpokladá príliv 6-tisíc obyvateľov. Mestská časť tak v dohľadnom období zmení svoj charakter a stane sa relatívne ľudnatou. 

Súčasťou Bratislavy je od roku 1946. Prvé zmienky o obci pochádzajú zo 16. storočia, kedy bola založená chorvátskymi kolonistami. Predstavovala vinárske územie, pričom zásobovala poľnohospodárskymi plodinami, najmä ovocím, aj ostatné mestské časti. Historickým centrom je Vrančovičova ulica, obytné domy sídliska sa sústredia v okolí ulíc Studenohorská, Bakošova, Heyrovského a Na barine. Súčasným centrom mestskej časti je Malokarpatské námestie s objektami občianskej vybavenosti. 

Zdroj: Peter Bakša

Lamač sa zapojil do iniciatívy Živé miesta (Metropolitný inštitút Bratislavy), v rámci ktorej sa v roku 2024 plánovala revitalizácia Vrančovičovej. Cieľom bola obnova verejného priestoru, prinavrátenie vody do odkrytého koryta Vrančovičovského potoka a zlepšenie podmienok pre peších aj cyklistov. Zámer však nemá termín realizácie, odďaluje sa kvôli nedostatku finančných prostriedkov.  

Demografické prognózy naznačujú, že Lamač bude čeliť miernemu prirodzenému úbytku obyvateľstva, avšak migračný prírastok by znižovanie dorovnať. Očakáva sa, že do roku 2035 pribudne približne 600 obyvateľov, pričom priemerný vek populácie zostane stabilný okolo 45 rokov.​ Rozvoj, demografické zmeny a rozvoj vybavenosti patrí k hlavným výzvam pre starostu Lamača Igora Polakoviča, ktorý do úradu nastúpil v roku 2022. 

Lamač si zachováva vidiecky charakter aj napriek rastu Bratislavy. Ako sa vám darí udržať túto identitu a zároveň reagovať na potreby modernej mestskej časti? 

V lokalite, ktorá je charakteristická pôvodnou zástavbou, sa snažíme stavebníkov usmerňovať tak, aby rekonštrukcie či novostavby čo najviac rešpektovali súčasný genius loci územia. Vždy ide o stabilizované územie a tak tu v zmysle stavebnej legislatívy máme isté možnosti. Nie je to však jednoduché, investori síce rozumejú verejnému záujmu, no niektorí nie sú radi, ak sa dotýka práve ich.

V porovnaní s inými mestskými časťami má Lamač pomerne malé územie aj populáciu. V čom vnímate výhody a nevýhody tejto veľkosti pri samospráve?

V počte obyvateľov je Lamač zo sedemnástich mestských častí jedenásty najväčší alebo ak chcete, siedmy najmenší. Lamač je kompaktná mestská časť s dobrým pomerom bytovej aj individuálnej zástavby. Máme tu minimum kancelárskych priestorov a takmer žiadnu výrobu či priemysel. 

Zaujímavosťou je, že také Tesco či OBI už neležia v našej mestskej časti, ale nesú jej názov. Rovnako veľa ľudí z Bratislavy vníma krematórium ako “lamačské”, pričom je už v katastri Záhorskej Bystrice. Naopak, developer na Boroch si akoby staval vlastnú identitu a aj keď je väčšina tejto oblasti súčasťou Lamača, mnoho ľudí si myslí, že sú buď samostatné, alebo patria Devínskej novej Vsi.

Lamač kedysi zasahoval až po Saratovskú ulicu, no po výstavbe diaľnice pozemky na južnej časti priradili Dúbravke. Každopádne vnímam kompaktnosť Lamača ako výhodu. Funguje tu dobrá komunita a aj keď je nás papierovo už osemtisíc, ľudia sa tu navzájom poznajú.

Zdroj: Jaroslav Matuský

Lamač sa nachádza v kontakte s Malými Karpatmi. Ako využívate tento prírodný potenciál pre rozvoj rekreácie či udržateľnej mobility?

Je to veľký benefit a ak sa niekto rozhoduje prisťahovať, Karpaty sú častou motiváciou. Aj preto sa byty v Lamači na realitných portáloch dlho neohrejú. Okrem prechádzok veľa ľudí chodí do kopcov na bicykli. Aj preto zúfalo potrebujeme prepojiť Lamač s Dúbravkou cyklomostom a potiahnuť cyklotrasu aj do Záhorskej Bystrice.

V čom sa podľa vás Lamač najviac odlišuje od ostatných mestských častí Bratislavy?

Patríme k tým mestským častiam, ktoré stále majú svoju “dedinskú” identitu. Ľudia, ktorí sa sem prisťahovali, to síce vnímajú menej, ale často je tu človek v prvom rade Lamačan a až potom Bratislavčan. Lamač bol aj vinárskou oblasťou. No pestovateľov tu žiaľ spočítame na prstoch jednej ruky. To je škoda. Snažíme sa však o udržanie súdržnej komunity, navzájom si pomáhame a robíme veľa aktivít, ktoré ľudí vyťahujú z bytov a domov a motivujú ich stretávať sa.

Máte pocit, že menšia komunita Lamača umožňuje lepšiu participáciu obyvateľov? Aké formy zapájania verejnosti sa vám osvedčili?

Bez debaty. Ak sa porozprávate so starostami a starostkami menších mestských častí, zistíte, že veľakrát riešia veci osobne oni. Ja mám napríklad stredy vyhradené na stretnutia s obyvateľmi. Môžu prísť, dať nám podnet, posťažovať sa a ak sa to len trochu dá, vždy sa snažím pomôcť či poradiť. V škále menšej mestskej časti je takýto osobný prístup možný. Ťažšie by to bolo v takej Rači, Dúbravke či nebodaj v Ružinove.

Participácia ľudí sa neprejavuje iba pri spolupráci na rôznych podujatiach ale konzultujeme s nimi aj väčšie projekty, či už naše alebo investorov. Vždy je to zaujímavá interakcia a často z nej vzíde veľa dobrých návrhov a riešení, ktoré by nás za stolom nenapadli.

Ako riešite tlak developerských zámerov vzhľadom na limitované územné možnosti Lamača? Čo je pre vás prioritou pri schvaľovaní nových zámerov?

V prvom rade musíme dodržiavať zákony. Môžeme robiť veci, ktoré nám zákon dovoľuje a často máme limity, ako nejaký projekt ovplyvniť. Dôležité je dodržanie územného plánu. 

Aké projekty v najbližšej dobe vzniknú v Lamači v rámci občianskej vybavenosti či bývania? 

Najväčšou rozvojovou lokalitou sú Bory. Tam ide developer podľa vlastnej urbanistickej štúdie a snaží sa postupne budovať kompaktnú štvrť. Táto lokalita by si zaslúžila štandardný územný plán zóny. Sú veci, ktoré by sme vtedy navrhovali riešiť inak, napríklad bloky bytoviek majú dnes nulovú občiansku vybavenosť a nenájdete tam žiadnu kaviareň či reštauráciu. Služby sú sústredené v shopping malle.

Ďalšou rozvojovou oblasťou je Zečák. To je to miesto, kde raz má a inokedy zasa nemá stáť fakultná nemocnica Rázsochy. No väčšina tejto oblasti je určená na individuálnu bytovú zástavbu. Pozemky tu vlastnia stovky majiteľov a už roky sa snažíme dotiahnuť územný plán zóny. Veríme, že tento rok bude schválený a potom sa budeme trápiť otázkou, ako a za čo vybudovať infraštruktúru, teda cesty a siete. 

Aktuálne venujeme pozornosť projektu Obytný súbor Hodonínska, kde majiteľ nefunkčného obchodného centra a okolitých projektov, ktoré ešte v sedemdesiatych rokoch navrhol architekt Stanislav Spáčil, žiada o zmenu územného plánu tak, aby tam namiesto občianskej vybavenost mohol stavať bytovky. Tu veľa diskutujeme aj s obyvateľmi. K zámeru sme vydali nesúhlasné stanovisko a teraz sa snaží developer postupne upravovať urbanistickú štúdiu tak, aby splnila naše podmienky. Na konci bude treba spraviť rozhodnutie, čo je pre obyvateľov v okolí lepšie, supermarket alebo bytová zástavba.  

Je niečo, čo sa podľa vás v Lamači darí nadpriemerne dobre a mohlo by slúžiť ako príklad pre iné mestské časti Bratislavy?

Aj vďaka kompaktnosti našej mestskej časti spolupracujeme s mestom, ktoré u nás pravidelne testuje nové služby, ako bol ohrádkový zber vianočných stromčekov či zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu. Sme tiež pionierom v stavbe uzatvárateľných kontajnerových stojísk. Hovorí sa, že ak niečo funguje u nás, bude to fungovať aj inde. 

Zdroj: Lamač.sk

Aké sú vaše najväčšie vízie alebo plány pre Lamač v najbližších rokoch, ktoré by mohli výrazne zmeniť jeho fungovanie či vizuál?

Kvôli tomu, ako je na Slovensku nastavené financovanie samospráv, vieme robiť iba zlomok z vecí, ktoré bežne vidíme napríklad v mestách a obciach v Česku. Našťastie sa rozhýbali možnosti, ako niektoré veci financovať z externých zdrojov. Vďaka financiám z eurofondov investujeme do budovy základnej školy. Aktuálne sa nám podarilo získať financie na lepší manažment odpadu. Uchádzame sa aj o rôzne energetické či vodozádržné granty. Zlepšujeme kvalitu samosprávnych služieb, zdravotné stredisko dostane výťah, otvorili sme komunitné centrum, kde združujeme rôzne dobrovoľnícke aktivity v Lamači, presťahovali sme knižnicu a rozbehli miestne kino vo vlastnej réžii. Základom je však čo najlepšia údržba verejných priestorov. Starostlivosť o lavičky, zeleň, chodníky, detské ihriská. To sú všetko drobnosti, ktoré tvoria celkový dojem z mestskej časti, ale aj mesta. 

Ako vnímate spoluprácu s Magistrátom hlavného mesta a v čom je podľa vás najväčší priestor na zlepšenie?

S mestom máme veľmi dobré vzťahy. Kvalitné mesto sa tvorí na dvoch úrovniach, miestnej a mestskej. Zásadne sa zlepšila kvalita MHD, dobre sa pristupuje k zeleni, dôraz sa kladie na efektivitu hlavne aj v čase, kedy posledné roky samosprávy prichádzajú o veľa peňazí “vďaka” vládnym opatreniam. Primátor má priamo pod sebou ľudí, čo zabezpečujú dobrú spoluprácu medzi mestom a mestskými časťami. Na druhej strane, hlavne v porovnaní s našou mestskou časťou je magistrát veľká inštitúcia, kde procesy trvajú dlhšie ako sme zvyknutí tu u nás, kde sa všetci poznáme po mene. To nie je ani tak výtka ako realita, s ktorou musíme počítať.  

Lamač je aj vstupnou bránou do Bratislavy zo Záhoria. Vidíte v tom strategickú výhodu? Ako ju plánujete rozvíjať?

Nemyslím si, že je to nejaká výhoda. Skôr naopak - sme jeden zo základných smerov, ktorým prúdi doprava do a von z mesta. Po rokoch od výstavby tunela Sitina je diaľnica často zahltená. Zvýšením povolenej rýchlosti na obchvate trpia obyvatelia nárastom hluku. Hodonínska cesta je ráno výrazne spomalená a doprava sa prelieva do vnútorných častí Lamača. Dobrým rozhodnutím bolo vyznačenie autobusových pruhov, ktoré šetria čas užívateľom MHD. Zavedenie rezidenčného parkovania v celom meste by malo odradiť časť vodičov od jazdy autom do mesta, no na to si ešte niekoľko rokov počkáme. 

V rámci infraštruktúry nedávno pribudla bezpečnejšia križovatka holandského typu. Aké boli reakcie obyvateľstva a aké výsledky zatiaľ priniesla? 

Téma číslo 2 hneď po psích exkrementoch (úsmev). Časť ľudí je nespokojná, časť ľudí si rozdelenie 18 až 20 metrov dlhých priechodov ostrovčekmi pochvaľuje. Mali sme tu situácie, keď sa rodičia báli pustiť deti samé do školy. Sám si pri prejazde autom občas zafrflem, ale ak je to na prospech bezpečnosti chodcov, teda hlave detí a seniorov z neďalekého domova seniorov, viem to pochopiť. Navrhujeme však menšie úpravy a diskutujeme o nich s mestom, ktoré je správcom cesty.

Realizácia križovatky v Lamači. Zdroj: Cyklokoalícia

Plánujete aj riešenie kapacít školy, škôlok? Ak áno, aké? Vnímate rekonštrukciu budovy ako dostatočné riešenie?

Lamač bol dlhé roky jednou z mála mestských častí, kde s kapacitou škôlok zásadný problém nebol. Naviac sme v roku 2021 získali za symbolické nájomné novú budovu materskej školy na Boroch. Dnes skôr vnímame demografický pokles v množstve nastupujúcich detí a je celkom možné, že o 3-5 rokov bude stačiť prevádzka iba dvoch budov. Naša základná škola je iný príbeh. Pred dvoma rokmi sme ju rozšírili o nové poschodie, čo nám veľmi pomohlo. Uvidíme, ako sa demografia o niekoľko rokov prejaví aj tam. Po rozšírení jej kapacity aktuálne realizujeme projekt novej kuchyne a škola dostane skvelé odborné učebne, hodné 21. storočia. O rok sa chceme pustiť ešte do zateplenia.

Plánujete aj ďalšie zmeny v rámci infraštruktúry? Ak áno, aké?

Na ulici Podháj platí projekt organizácie dopravy ešte z roku 2018, no nikdy nebol vyznačený. Autá tam majú podľa značiek parkovať pozdĺžne a popri nich má viesť cyklotrasa. Vodorovné značenie sa má tomuto projektu prispôsobiť pri vyznačovaní rezidentskej zóny PAAS. Cyklotrasa má nadväzovať na budúci cyklomost, ktorý má aj stavebné povolenie, ale nie sú vysporiadané všetky pozemky pre cyklotrasu na Dúbravskej strane.

Práve cyklomost (pracovne ho voláme Most Columbovej ženy) do Dúbravky je významným projektom, ktorý sa žiaľ kvôli pozemkom naťahuje. Tešíme sa zo začiatku prác na protihlukovej stene na diaľnici D2. Tento rok sa dobuduje aj kanalizácia v niektorých častiach Lamača, kde stále chýba. Veľkou pomocou by bolo rozšírenie Lamačskej cesty medzi Pridánkami a ŽST Lamač, no tento projekt, ako aj niektoré ďalšie, zastal po tom, ako vláda zobrala samosprávam milióny eur z podielových daní. Takto to dopadne, keď sa sekajú peniaze tam, kde sú ľuďom najbližšie a kde je z projektov najväčší osoh.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.