Martina Gregová 13.02.2024 19:00

Veľa kriku pre nič. Kým Bratislava bojuje o cyklotrasu, európske mestá prechádzajú obrovskou transformáciou

V Bratislave vyvolal vznik novej cyklotrasy na Rázusovom a Vajanského nábreží alebo premaľovanie niektorých dopravných tieňov u časti verejnosti pobúrenie. V európskom kontexte však ide o drobnú úpravu, keďže čoraz viac metropol realizuje radikálne intervencie v prospech zvýšenia atraktivity alternatívnej mobility. V niektorých z nich dokonca došlo k úplnej dopravnej revolúcii.

Paríž. Autor: Kevin Gorton

V druhej polovici 19. storočia poveril francúzsky cisár Napoleon III svojho prefekta Georgesa Haussmana, aby vypracoval plány pre renováciu Paríža. Cieľom týchto zmien mala byť demolácia niektorých stredovekých štvrtí, budovanie širokých ulíc, založenie nových parkov a námestí a tiež výstavba kanalizácie, fontán a akvaduktov. Prestavba mala do mesta priniesť viac čerstvého vzduchu a svetla.

Aj napriek tomu, že práce podľa Haussmannových ideí boli ešte počas vlády Napoleona III zastavené, pôdorys mnohých ulíc a jedinečný urbanizmus mesta Paríž je do dnešného dňa z veľkej časti práve ich výsledkom. To isté platí o architektúre, materialite či strešnej krajine mesta. Haussmannov vplyv sa preniesol za hranice Francúzska a ovplyvnil rozvoj viacerých európskych a dokonca aj amerických metropol. 

V súčasnosti však Paríž začína s aplikovaním úplne odlišných urbanistických princípov. V posledných rokoch tu dochádza k výraznému obmedzovaniu automobilovej dopravy a k snahe implementovať do lokálneho urbanizmu myšlienky takzvaného 15-minútového mesta. Zvýšila sa tiež podpora cyklistickej dopravy a úspešne sa tu zrealizovalo množstvo projektov nových zelených verejných priestranstiev.

Aj keď tieto zmeny vo veľkej miere súvisia s Olympijskými hrami, ktoré sa v metropole budú konať tento rok, faktom ostáva, že mnohí odborníci dnes práve vďaka nim dávajú Paríž za príklad v oblasti zelenej mobility. Obrovskou výhodou je vysoká hustota zaľudnenia aj zástavby, takže mnohí obyvatelia majú skutočne v pešom dosahu všetky služby a potreby, najnovšie doplnené o zeleň. Paríž má vďaka tomu medzi európskymi veľkomestami najvyšší podiel ľudí, pohybujúcich sa peši.

Za francúzskym hlavným mestom v tejto oblasti nezaostáva ekonomická metropola Talianska. V priebehu niekoľkých rokov sa Miláno rýchlo stalo lídrom v oblasti udržateľnej zelenej mobility a urbanizmu, a to aj napriek tomu, že dlhodobo figuruje na popredných priečkach miest s príliš vysokým počtom automobilov. Zmeny, súvisiace s podporou alternatívnych foriem prepravy, boli implementované vďaka Plánu udržateľnej mestskej mobility SUMP. Postupne tak dochádza k redukcii automobilovej dopravy v centre mesta a k uvoľňovaniu plôch pre pešie a cyklistické ťahy či verejnú dopravu.  

Jedným z najambicióznejších milánskych projektov, ktoré si zasluhujú medzinárodnú pozornosť, je transformácia takmer 24-tisíc metrov štvorcových parkovacích plôch na verejný priestor. Tento zásah je pozoruhodným príkladom takzvaného taktického urbanizmu a je vnímaný ako prípadová štúdia pre ďalšie mestá, ktoré by sa chceli v budúcnosti vydať rovnakou cestou (vrátane Bratislavy, ktorá aj podľa milánskeho projektu realizuje iniciatívu Mesto pre deti). 

Výborným príkladom v oblasti udržateľnej mobility je aj španielske mesto Sevilla. Práve tu sa dnes nachádza jedna z najväčších peších mestských zón s vylúčením áut. Prelomový pritom bol rok 2009, keď došlo k viacerým obmedzeniam automobilovej dopravy a v mnohých častiach aj k obmedzeniu autobusovej dopravy a taxíkov.  

Sevilla už niekoľko rokov podporuje najmä cyklistickú dopravu, využívanie úplne novej siete električkovej dopravy a metra. V súčasnosti patrí medzi popredné mestá, ktoré sú vhodné pre cyklistov. Okrem výstavby cyklistických pruhov tu bolo vybudovaných aj niekoľko parkovísk pre bicykle a samospráva vo veľkom podporuje zdieľanú dopravu vo forme požičiavania bicyklov či kolobežiek.  

Posledné roky boli prelomové aj pre belgickú metropolu. Brusel bol ešte nedávno zaradený do rebríčka desiatich najviac dopravne preťažených miest sveta. Oproti minulému roku na prejdenie desiatich kilometrov vodiči áut tento rok potrebovali až o 27 minút viac.  

Belgická metropola sa zaviazala k naplneniu plánu Good Move. V rámci neho sa má do roku 2030 automobilová doprava v metropole znížiť až o 24%. Tento ambiciózny cieľ vychádza z niekoľkých predpokladov. Do roku 2030 napríklad v Bruseli plánujú úplne zakázať prejazd áut cez centrum mesta. V tomto smere sa o zmenu už roky snaží ministerka vlády hlavného mesta Brusel zodpovedná za mobilitu, verejné práce a bezpečnosť na cestách Elke Van Den Brandt.

V snahe znížiť dopravné zápchy mesto aktívne podporuje iné formy dopravy, vrátane vlakov, autobusov, električiek a bicyklov. Investícia do verejnej dopravy, plošné zníženie povolenej rýchlosti aj nové kilometre cyklotrás sú pritom len prvými krokmi. Van Den Brandt avizuje, že za prvé dva roky jej ministrovania sa počet cyklistov zdvojnásobil. 

Zdá sa, že popri známych cyklistických metropolách ako Kodaň či Amsterdam sa k podpore udržateľnej mobility začína prikláňať čoraz viac európskych miest. Nie je to až tak dávno, keď boli všetky zo spomenutých metropol považované za absolútne nevhodné pre cyklistov a chodcov.  

Cesta za podporou udržateľnej mobility však nie je ani zďaleka jednoduchá. Ak chce mesto docieliť, aby jeho obyvatelia uprednostnili iné formy prepravy, musí túto problematiku riešiť skutočne komplexne. Použitie bicykla či mestskej hromadnej dopravy musí byť pre jeho obyvateľov časovo aj prakticky výhodnejšie ako jazda autom.

Nezriedka to znamená sťaženie situácie pre vodičov - napríklad zúžením ciest, zákazom prejazdu, znížením povolenej rýchlosti alebo prísnou reguláciou parkovania. Výhody týchto opatrení sa nezriedka ukážu veľmi rýchlo a väčšina obyvateľov miest sa s nimi ľahko stotožní. Je to vzor aj pre Bratislavu, ktorá začala bolestivú, no veľmi potrebnú cestu za zmenami dopravných návykov. 

(Planetizen, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.