Martina Gregová 26.11.2023 14:52

Od namaľovaných čiar k špičkovej infraštruktúre. Cesta k cyklistickému mestu nie je jednoduchá

Mnohé mestá chcú podporovať cyklistickú dopravu, pričom začínajú jednoduchým maľovaním čiar a pruhov na existujúcej vozovke. Pokiaľ to ale myslia s transformáciou na cyklistickú metropolu vážne, musia zároveň myslieť aj na komplexnejšie riešenia, architektúru infraštruktúry a previazanie cyklodopravy s hromadnou. Kým na Slovensku sa v tomto smere mnohým veciam len učíme, globálni lídri realizujú odvážne projekty. 

Lille Langebro. Autor: Rasmus Hjortshøj - COAST

V roku 1962 urobilo mesto Kodaň jedno z najkľúčovejších rozhodnutí, ktoré výrazným spôsobom predurčilo jeho následné smerovanie v oblasti urbanizmu. Tradičný hlavný mestský bulvár Strøget premenilo na pešiu zónu. Aj keď sa spočiatku tento krok nestretol s pochopením miestneho obyvateľstva, už v prvom roku prispel až k 35% nárastu počtu chodcov a cyklistov v centre. Po tomto úspechu začala Kodaň naozaj vo veľkom meniť štruktúru uličnej siete. Postupne boli odstraňované jazdné pruhy aj miesta na parkovanie, vďaka čomu boli vytvárané čoraz lepšie podmienky pre chodcov a cyklistov. Dnes Kodaň možno považovať za jednu z najznámejších cyklistických metropol.

Medzi najznámejšie nedávne projekty, ktoré v Kodani prispeli k podpore cyklistickej dopravy, jednoznačne patrí 160 metrov dlhý most The Lille Langebro Cycle and Pedestrian Bridge či rovnako známy The Bicycle Snake. Prvý zo spomínaných mostov prechádza popri kodanskom prístave. Pre prvý most je charakteristický jeho elegantný tvar a jeho neodmysliteľnou súčasť sú aj otváravé krídla, ktoré umožňujú prechod lodí popod cyklotrasu. Druhý most, známy ako “cyklistický had”, zas pomohol zefektívniť pešiu a cyklistickú dopravu v okolí nákupného centra Fisketorvet. 

The Bicycle Snake. Autor: Rasmus Hjortshøj - COAST

Cyklotrasy však ani zďaleka nie sú jediným krokom k podpore tohto udržateľného spôsobu prepravy. V Kodani sa nachádza aj veľké množstvo parkovacích plôch pre bicykle, ktoré sú často situované v blízkosti frekventovaných miest či v oblastiach, ktoré slúžia ako dopravné uzly. Jedným z nich je napríklad projekt, zrealizovaný v blízkosti stanice Nørreport.

V roku 2015 tu vzniklo niekoľko menších budov, ktoré okrem staničných služieb pokrývajú aj široké spektrum funkcií na podporu cyklistickej a pešej dopravy. Projekt do dánskej metropoly priniesol až 2.100 parkovacích miest pre bicykle. Okrem toho bolo prioritou vytvorenie priestoru, ktorý bude charakterizovať mestskú atmosféru Kodane. V súlade s touto myšlienkou nie sú zaparkované bicykle skryté, ale práve naopak, sú vystavené ako dôležitý aspekt života a identity mesta.

Za hlavným mestom Dánska však v tejto oblasti nezaostáva ani Amsterdam. Rovnako ako vo zvyšku Holandska, aj tu je cyklistická doprava podporovaná na viacerých úrovniach. Napríklad v tomto roku boli otvorené podzemné cyklistické parkoviská v susedstve hlavnej železničnej stanice, ktoré dokážu uskladniť až 11.000 bicyklov, z toho 4.000 v novom priestore pod vodnou hladinou. Cyklisti tak môžu využívať kapacity na mieste, kde sa zbieha veľká časť vlakov, električiek, liniek metra, autobusov či taxíkov. Inovatívny projekt predstavuje významný prínos pre mesto. Zároveň pretvára celú oblasť tak, aby vytvoril jedinečný zážitok pre cyklistov a zároveň poskytol nový verejný priestor a zlepšil celkovo mestskú infraštruktúru. 

Amsterdam. Autor: Ossip van Duivenbode

Pár hodín cesty od Amsterdamu sa nachádza aj ďalšie holandské mesto, ktoré vo veľkom podporuje cyklistickú dopravu - Zwolle. Jeho hlavná stanica je považovaná za druhý najväčší železničný uzol v krajine. Keď v roku 2022 mesto dokončovalo nové staničné námestie, nezabudlo ani na dopravu, ktorá je v ňom najviac preferovaná.

Pod námestím bolo vybudované parkovisko pre bicykle, ktorého poloha a napojenie uľahčuje prestup z bicykla na vlak, čím ešte viac podporuje tieto druhy prepravy. Zaujímavosťou je aj fakt, že v blízkosti stanice nenájdeme žiadne parkovacie miesta pre automobily. K dispozícii je len vyhradený parkovací pás pre rýchly výstup a nástup. Aj týmto spôsobom chcelo mesto docieliť, aby obyvatelia svoje autá nechali doma a na vlak prišli inak - verejnou dopravou alebo bicyklom, ktorý si môžu jednoducho uschovať v podzemnom parkovisku.    

Podpora cyklistickej dopravy však nemusí byť nutne len o veľkých projektoch. Rovnako dôležitá je podoba a množstvo malého mestského mobiliáru - napríklad stojanov na bicykle. Aby dokázalo mesto vytvárať predpoklady pre kvalitnú cyklistickú dopravu, musí poskytovať dostatok kvalitných, bezpečných a v ideálnom prípade aj estetických stojanov, aby mohli užívatelia a užívateľký svoje bicykle parkovať v blízkosti pracovisík, obchodov, inštitúcií i domovov. 

Ak chce mesto docieliť, aby jeho obyvatelia prešli na udržateľnejší spôsob prepravy, musí túto problematiku riešiť skutočne komplexne. Použitie bicykla či mestskej hromadnej dopravy musí byť pre jeho obyvateľov časovo aj prakticky výhodnejšie ako jazda autom. Cyklistická sieť musí byť rozsiahla, bezpečná a v adekvátnej kvalita, rovnako ako mať v určitých prípadoch prednosť pre automobilovou infraštruktúrou. Cyklisti zároveň potrebujú kvalitné možnosti pre parkovanie a skladovanie bicyklov. Len kombináciou opatrení v oboch smeroch sa dá dosiahnuť skutočný pokrok v rozvoj cyklistickej dopravy.  

(Archdaily, mmcité, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.