Martina Gregová 18.06.2023 18:00

Vzorový projekt pre kompaktné mesto. Bytový dom ideálne doplnil uličnú čiaru

Správne prevedenie bytových domov môže zásadne prispieť k tvorbe kompaktnejšieho mesta. Dorovnávanie existujúcej mestskej zástavby je však stále  výzvou. Mnohé projekty ale dokazujú dôležitosť podobných zámerov, keďže sa tým posilňuje mestotvorný charakter ulíc a s nimi aj vnímaná kvalita celého mesta. 

Zdroj: Carr

Bytový dom, ktorý austrálske architektonické štúdio Carr navrhlo na voľnej parcele uprostred rušnej ulice 835 High Street v Armadale na predmestí Melbourne, je príkladom toho, ako možno stavať v existujúcej mestskej štruktúre. Okrem toho, že svojim objemom dopĺňa uličnú čiaru, nadviazal nový bytový dom aj na okolitú architektúru.  

Len nedávno dostavaný objekt sa rozprestiera na piatich podlažiach a do lokality priniesol až 26 nových bytových jednotiek. Prízemie budovy je venované maloobchodným prevádzkam. Rozličné funkcie sa pretavili aj do odlišného hmotového riešenia jej jednotlivých častí. Spodné podlažie je mierne ustúpené a s celopresklennou fasádou. Medzi interiérom a exteriérom tak vzniká dostatočné vizuálne prepojenie, čo okoloidúcich nabáda k využívaniu nových prevádzok aj priestorov. Zvyšné podlažia sú naopak riešené tak, aby poskytovali svojim užívateľom dostatočné súkromie. 

Riešenie fásady má navyše pri pohľade z ulice vyvolávať pocit rytmu, ktorý je podľa architektov kľúčovým momentom pri návrhu budov v obdobných lokalitách. Princíp pravidelnej mriežky bol využitý aj pri návrhu balkónov, okien aj hmotovo odľahčených častí budovy. „Architektúra tak pomocou opakujúcich sa stavebných prvkov odzrkadľuje rytmus celej ulice. Takto riešené fasády vyvolávajú pocit pokoja, dôslednosti a rovnováhy," opisuje zámer Stephen McGarry, riaditeľ štúdia Carr.

Na danú lokalitu však objekt bytového domu reaguje aj použitými materiálmi. Keďže má väčšina okolitých budov betónové fasády, boli ako hlavný konštrukčný prvok zvolené panely z rovnakého materiálu. Z tohto dôvodu zároveň betón ostal v celom rozsahu fasády priznaný. 

Rebrované betónové panely by však v budúcnosti mali plniť aj inú funkciu. Na základe spolupráce so záhradnými architektmi zo štúdia Acre totiž bola do objektu umiestnená aj popínavá zeleň, ktorá by sa mala ťahať práve po rebrách panelov. „Súčasťou návrhu bolo aj rozmiestnenie kotviacich prvkov pre popínavé rastliny a umiestnenie špeciálnych odrôd, ktoré časom splynú s vybudovanou hmotou a dodajú jej tak úplne nový kontext," priblížil riešenie zelene McGarry. Okrem tejto výsadby štúdio navrhlo strešnú záhradu, ktorá bude slúžiť všetkým obyvateľom bytového domu.

Vnútorné priestory objektu odzrkadľujú materiálové aj hmotové riešenie samotnej budovy. Je pre ne typické najmä použitie jemných farieb a štruktúr. Po vstupe do budovy sa návštevník ocitne v rozľahlej hale, ktorej dominantou je dvanásťmetrové sochárske dielo od umelkyne Anny-Will Highfield. Každá z bytových jednotiek bola navrhnutá tak, aby okrem výhľadu poskytovala svojim obyvateľom dodatočný exteriérový priestor v podobe balkóna či loggie. Dôraz bol tiež kladený na dostatočné presvetlenie a prevetrávanie vnútorných priestorov.

Nová Dunajská je výborný príklad vyplnenia prieluky v slovenských pomeroch. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Vypĺňanie prieluk a dorovnávanie existujúcej mestskej zástavby je pre architektov aj investorov zakaždým tak trochu výzvou. V Bratislave možno za vydarený príklad takéhoto projektu označiť Novú Dunajskú, bytový dom, ktorý bol vybudovaný na mieste bývalého Goblins Pubu. 

Developer v tomto prípade nahradil pôvodný trojpodlažný objekt so šikmou strechou elegantnou novostavbou s piatimi podlažiami plus jedným ustúpeným. Prízemie je venované obchodným priestorom. Na zvyšných nadzemných podlažiach sa nachádza 20 bytov. Druhou stranou je objekt orientovaný do dvora. Táto fasáda je charakteristická sériou balkónov a loggií. Jedinečnosť tohto projektu potvrdzuje jeho víťazstvo v minulom ročníku ocenenia CE ZA AR v kategórii Bytové domy. 

Výstavba podobných projektov prispieva k vytvoreniu kompaktnejšieho mesta. Ide o jedno z najlepších miest pre výstavbu, keďže rastie tlak na efektívnejšie využitie mestských priestorov z ekonomických aj environmentálnych dôvodov. Štruktúra, tvorená kompaktnými blokmi domov s ucelenými uličnými čiarami a členená na viac samostatných objektov s podobnou mierkou, sa považuje za jednu z najvhodnejších. 

Aj napriek tomu však ostáva ešte mnoho takýchto pozemkov prázdnych - zvlášť v Bratislave, ale aj v iných slovenských mestách. Významným dôvodom je neschopnosť developerov postaviť návratný projekt, ak majú splniť určité zákonné normy a požiadavky. Mnohé objekty, ktoré existujúce prieluky vypĺňajú, však dokazujú, že takýto prístup má zmysel. Dôležité však je, aby novostavby svojim tvarom aj použitými materiálmi reagovali na okolitú zástavbu a rešpektovali existujúcu uličnú a ideálne aj stavebnú čiaru.

(Dezeen, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.