Adrian Gubčo 05.04.2024 18:26

Viac mesta v Petržalke. Mestská časť sa zahustí, zmenia sa zanedbané lokality

ČLÁNOK BOL DOPLNENÝ Petržalka je postavená ako riedko zastavané sídlisko, vklinené medzi dunajské lužné lesy a staršiu priemyselnú zónu Matador, ktorá sa medzičasom utlmila. Poskytuje tak množstvo priestoru pre rozvoj – a investori to očividne plánujú využiť. V najbližšej dobe tak na mesto pravdepodobne príde viacero žiadostí o zmenu Územného plánu, ktoré majú otvoriť lokality pre výstavbu.

Zdroj: OXIO, APROX

Sídlisko Petržalka, najväčší modernistický obytný sektor v Bratislave aj celom Československu, sa začalo budovať v roku 1973. Do roku 1989 bola postavená väčšia časť bytových domov, ktoré ho dodnes tvoria, v postsocialistickom období pribúdala najmä vybavenosť, nerovnomerne rozmiestnená v rámci mestskej časti. Základná podoba Petržalky však ostala do veľkej miery stabilizovaná.

Výraznejšie zmeny sa realizujú a pripravujú až v posledných rokoch. V mestskej časti by sa mali postaviť niektoré z najvýznamnejších projektov v Bratislave. Dnes k ním patrí predovšetkým električková trať, ktorá možno už tento rok spojí súčasnú konečnú na Jungmannovej s Janíkovým dvorom, v budúcnosti to ale budú veľké urbanistické schémy. Na nábreží rieky to je Nové Lido a Southbank, na západe Petržalky Nesto a na juhu Slnečnice.

Okrem toho tu ale ostáva viacero nezastavaných alebo nevyužívaných plôch, na ktoré sa popri budovaní sídliska „zabudlo“. Časť podobných území sa zaplnila v nedávnej minulosti - napríklad v okolí Gercenovej, Bosákovej, Lužnej – ďalšie zas čakajú na výstavbu v blízkej budúcnosti, čo sa týka napríklad projektu SOHO Petržalka. Ostatné však potrebujú zmenu Územného plánu.

Z továrne mestská štvrť

Jednou z najdramatickejších transformácií prejde areál bývalého Matadoru. Priemyselná výroba, resp. výroba ako taká tu vo výraznejšej miere neprebieha už dlhšiu dobu. Časť bývalých hál prebrali menšie firmy, sklady, autoservisy či športové organizácie. Iné zas boli zrovnané so zemou s výhľadom zmeny funkcie pozemkov. Najradikálnejším developmentom takéhoto druhu má byť Nová Matadorka od spoločnosti OXIO.

Developerovi sa podarilo získať obrovské územia, ktoré kedysi patrili Matadoru, no sídlila tu aj petržalská smaltovňa. Dodnes sa zachovali príťažlivé industriálne haly zo začiatku 20. storočia, unikátne svojim elegantným konštrukčným riešením. Firma, blízka architektonickej kancelárii Compass, chce využiť silné stránky územia a do budúcna tu vybudovať atraktívnu polyfunkčnú štvrť, do ktorej sa zapojí aj čiastočne zachovaná smaltovňa.

Nová zástavba bude tvorená kombináciou blokov, výškových budov a verejných priestranstiev, pričom by tu mali vzniknúť tisíce bytov a desaťtisíce metrov štvorcových kancelárií. Súčasťou konceptu je aj centrálne námestie, škola, zachovaná hala transformovaná na športovisko alebo kultúrny stánok či zachovaný komín. Ten by mal byť identitotvornou dominantou lokality.

OXIO má veľké ambície, pokiaľ sa mu ale podarí premenu územia rozbehnúť, zmení tým prestíž územia: zo zanedbanej časti Bratislavy sa stane atraktívna štvrť. Na tom sa môžu „zviezť“ aj iní developeri. A skutočne, v priamom susedstve Novej Matadorky – Smaltovne sa už pripravuje Polyfunkčný súbor Acord, blízky investorovi VI Group, alebo Kopčianka od Metrostavu. Nebudú jediné.

Medzi Smaltovňou a Acordom napríklad pripravuje prestavbu majiteľ objektov bývalej továrne Westen – Sphinx – Kovosmalt, spoločnosť Zieger Mill. Nanešťastie, súčasťou prestavby má byť deštrukcia architektonicky jedinečných stavieb. Zámer má kladné záväzné stanovisko, u miestnych zastupiteľov ale zatiaľ veľké nadšenie nevyvolal*.

Výraznejší projekt má ale pribudnúť v susedstve Ulice Gustáva Mallého, kde chcú majitelia dnes existujúcich hál tieto objekty odstrániť a nahradiť novou blokovou zástavbou. Na to však budú potrebovať zmenu Územného plánu. V tejto súvislosti už pod hlavičkou štúdia APROX vznikla Urbanistická štúdia Matadorka-Údernícka, ktorá prináša víziu vzniku domov s ľudskou mierkou štyroch až šiestich podlaží a rozsiahlymi zelenými plochami. Ich vznik by priniesol v podstate úplné nahradenie dnes zdevastovaného prostredia.

Veľkú zmenu pripravuje aj developer YIT Slovakia, ktorý predložil na Magistrát návrh zadania Urbanistickej štúdie Údernícka. Aj tento investor chce nahradiť predtým výrobný areál novou rezidenčnou zástavbou. V území už niekoľko rokov pripravuje zámer Smartti, úprava regulácie by mu mohla pomôcť. Developer dodáva, že by sa tým nadviazalo na uvažovanú výstavbu štvrte v lokalite Kapitulský dvor.

Nová Matadorka prinesie fyzickú aj mentálnu premenu obrovského územia. Zdroj: OXIO

Zabudnutý okraj Petržalky

Prestavba Matadoru je pre investorov atraktívna, keďže sa lokalita nachádza relatívne blízko centra mesta. Juhovýchodná časť sídliska sa nemôže pochváliť rovnakou dostupnosťou (hoci jej električka výrazne pomôže), napriek tomu poskytuje inú výhodu – blízkosť prírodnej zelene lužných lesov. Zmenou by tak mali prejsť dve lokality.

Prvou je susedstvo križovatky Panónskej a Dolnozemskej ulice. Kým južne, resp. juhozápadne od nej rastú Slnečnice a východne sa nachádzajú pozemky Bratislavského samosprávneho kraja, pripravujúceho veľkolepý Kampus zdravia a športu, severná strana ostáva prakticky prázdna – pokiaľ nie je brané do úvahy centrum starostlivosti o autá. V budúcnosti by sa to malo zmeniť.

Veľké a nevyužité priestory sú totiž ideálne pre výstavbu. Podľa kancelárie APROX a ňou vypracovanej štúdie Urbanistickej štúdie Panónska – Dolnozemská by tu mohla vzniknúť zástavba, tvorená štvoricou objektov, z toho dvojicou výškových. Najnižší by mal mať štyri podlažia, následne šesť, 14 a 20. Medzi nimi by vznikol park a cyklotrasa. Pozemky vlastní firma TELLUMO s.r.o., ktorá nie je spájaná so žiadnymi veľkými developermi.

Tejto časti Petržalky by prospela skôr kompaktnejšia bloková zástavba s jedným akcentom v dotyku s križovatkou, hoci tento nemusí mať vôbec až 20 podlaží. V budúcnosti by tu mohla vzniknúť akási brána do mestskej časti. Prestavba totiž nie je vylúčená ani v prípade Slnečníc. Dnes existujúci Slnečnice Market je považovaný skôr za dočasné riešenie, ktoré v budúcnosti nahradí mestotvornejšia zástavba.

V podstate neďaleko sa plánuje ďalší development, a to v priestore okolo Betliarskej ulice východne od Dolnozemskej cesty. Ide o územie, kde v posledných rokoch vyrástlo niekoľko novostavieb. Na tomto procese by sa nemalo nič zmeniť, v lokalite je napríklad prítomný developer VI Group, ktorý by rád budoval bývanie medzi Betliarskou a Chorvátskym ramenom. V tomto smere si dal vypracovať Urbanistickú štúdiu Betliarska.

Kedy sa tieto štúdie prenesú do podoby záväznej regulácie – nehovoriac o výstavbe – ešte nie je známe. Dá sa ale predpokladať, že do konca tejto dekády sa v Petržalke otvoria nové územia pre development, ktoré zmenia jej obraz.

Vstup do Petržalky z juhovýchodu by byť tvorený akousi bránou. Zdroj: APROX

Konečne kus mesta?

Petržalka bola v čase svojej tvorby koncipovaná ako komplexná štvrť, ktorá bude mať k dispozícii všetky vymoženosti veľkomesta. Ľudia mali bývať predovšetkým v rozvoľnených obytných zónach – ktoré sa postavili – za službami ale mali cestovať predovšetkým do tzv. centrálneho koridoru, kde mala byť zástavba verejných budov s vybavenosťou. K jeho urbanizácii ale nikdy nedošlo, keďže mala prísť po dokončení metra.

Za desaťročia, počas ktorého bola výstavba v Petržalke obmedzená na niekoľko málo lokalít, sa v mnohých obyvateľoch sídliska vyvinul pocit, že toto je v podstate dokončené a žiadne výrazné zmeny čakať netreba. Snahy o výstavbu preto brali negatívne, keďže narúšali idealizovanú predstavu Petržalky ako statického územia.

Aktuálne pripravované zámery po celom území mestskej časti ale ukazujú, že štvrť nie je dokončená. Namiesto toho sa sem budú postupne nanášať nové a nové vrstvy, presne tak ako to je štandardom v klasickom meste. Investori budú využívať nevyužívané plochy, napríklad prehliadané trávniky alebo zvyškové nezastavané priestranstvá, príp. budú prestavovať nevyhovujúce budovy.

Desaťročiami tak aj Petržalka získa odlišný charakter oproti súčasnosti. Nepôjde o monotónne prostredie, tvorené obmedzeným setom panelových domov, ale o veľkú štvrť tvorenú mikrozónami s vlastným charakterom a identitou. Iné bude Nové Lido, svoju dušu budú mať Ovsište, Dvoery alebo Lúky, inak bude pôsobiť centrum Petržalky pri Chorvátskom ramene, svojský bude areál Matadoru a iný typ prostredia sa tvorí v Slnečniciach.

Ide o prirodzený proces vrstvenia, ktorý dal napríklad historickým mestám ich jedinečný charakter. Prirodzene, v prípade pomaly sa meniaceho modernistického sídliska s úplne odlišnou mierkou nevznikne také romantické prostredie. Ide však o pripomienku, že vitálne mestá sú o procese neustálej obnovy, prestavby a „občerstvovania“. Diať sa to bude aj v Petržalke – a to je výborná správa.

*Komisia tému preberala znova na novom zasadnutí z dôvodu nedodania kompletných podkladov. Poslanci materiál schválili. Podľa architekta J. Tesáka k deštrukcii pôvodnej architektúry nepríde. K téme pripravujeme samostatný článok. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.