Adrian Gubčo 23.06.2022 13:32

Na mieste Matadorky sa plánuje nové centrum Petržalky, môže byť vzorom pre Bratislavu

Kopčany dnes nemajú v Bratislave dobrú povesť. Tradične ide o miesto, spájané so sociálnym vylúčením a priemyselnou výrobou, to všetko by sa však malo už čoskoro zmeniť. Developer OXIO, pripravujúci pozoruhodný projekt Nová Matadorka – Smaltovňa, teraz odhaľuje svoje ďalšie plány v lokalite. Celá Nová Matadorka sa môže zmeniť na nové centrum života na pravom brehu Dunaja.

Zdroj: OXIO

Na prelome 19. a 20. storočia bola Bratislava rastúcim priemyselným centrom, po Budapešti druhým najvýznamnejším v celom Uhorsku. Prudký rozvoj sa vďaka prítomnosti pevného mostu – Mostu Františka Jozefa, dnešného Starého mostu – preniesol aj na pravý breh Dunaja. Petržalka bola vtedy ešte samostatnou obcou, no aj tu postupne začali na jej západnom okraji rásť prvé priemyselné podniky. V roku 1905 bola spustená prevádzka „Prvej maďarskej továrne na výrobu bavlny, spracovanie ťavej srsti a výrobu hnacích gumených remeňov“. Zrodila sa predchodkyňa Matadorky.

Podnik počas medzivojnového obdobia rástol a hoci v Bratislave ostala len výroba, na konci 30-tych rokov v nej už pracovalo viac ako tisíc zamestnancov. V tom čase sa tu vyrábali všetky druhy gumeného tovaru Gumatador a Pneumatador, ako aj chirurgické technické výrobky. Podnik narástol aj v povojnovom období, kedy tu pracovalo 2-tisíc ľudí. V určitých obdobiach bol petržalský Matador jedným z najvýznamnejších priemyselných podnikov na celom Slovensku.

To je však dnes už minulosť. Výroba bola z Bratislavy po zmene režimu vysunutá a pozostatkom po slávnej histórii podniku ostali jedine rozľahlé plochy, pokryté výrobnými halami. Niektoré objekty využili viaceré menšie firmy, oblasť sa rozdrobila medzi viacero vlastníkov a pomaly sa začali rozvíjať náznaky transformácie pôvodnej funkcie na bývanie a občiansku vybavenosť.

Zvýšenú dynamiku nabral tento vývoj najmä v posledných rokoch. Na okraji priemyselnej zóny sa začali objavovať a ohlasovať nové polyfunkčné projekty. Využívali pritom dobrú dostupnosť do centra mesta, prítomnosť železničnej stanice, veľmi nízky občiansky odpor alebo relatívne ochotnú samosprávu, ktorá má záujem na zmene charakteru lokality. Stále totiž nejde o vábnu časť Petržalky a sídlisko na Kopčianskej je spájané so sociálnymi problémami.

Napriek tomuto nádejnému vývoju sa však zdalo, že naozaj veľká a komplexná transformácia je ešte hudbou vzdialenej budúcnosti. Po dnešku sa ale situácia mení. Na pozemkoch spoločnosti P.G.A., kde boli z veľkej časti zasanované pôvodné priemyselné haly, totiž OXIO pripravuje projekt, ktorý bude jedným z najväčších v Bratislave.

Vymedzenie riešeného územia. Zdroj: OXIO

Nová Matadorka – projekt celej mestskej štvrte

OXIO je zatiaľ menšou a menej známou spoločnosťou, ktorá má na konte skôr menšie projekty. Ambície však má veľké. Pred spustením výstavby je po vydaní stavebného povolenia zámer Nová Matadorka – Smaltovňa, ktorý ráta s výstavbou nových bytových domov, vstavaných do objektu bývalej petržalskej Smaltovne. Táto unikátna stavba nie je napriek nepopierateľnej hodnote pamiatkovo chránená. Developer tak mohol smaltovňu zbúrať, namiesto toho ju zachová a veľmi citlivo plánuje pracovať so všetkými vzácnymi časťami budovy (budov).

Ide však stále len o drobnosť v porovnaní s celkovými plánmi firmy v oblasti. Smaltovňa vytvára dobrý základ pre zmenu identity lokality, ďalšie realizácie by však mali totálne zmeniť jej charakter. Na rozsiahlych pozemkoch spoločnosti P.G.A. – výmeru majú viac ako 10 hektárov – by mohla vzniknúť celá mestská štvrť. Kým väčšinou tak developeri označujú aj súbor niekoľko málo domov, v tomto prípade nejde o prehnané tvrdenie. Nová Matadorka, spolu s niekoľkými menšími developmentami a budovami v rukách cudzích vlastníkov, môže vyplniť praktický celé územie medzi Kopčianskou, Úderníckou a Bratskou ulicou.

Investor upozorňuje, že ide o miesto ideálne na transformáciu. „Lokalita bývalej Matadorky bola v posledných dekádach na mentálnej mape Bratislavy skôr šedou zónou, ktoré zďaleka nevyužíva svoj potenciál,“ hovorí CEO spoločnosti OXIO Ján Benetin. „Veríme, že Nová Matadorka sem opäť prinesie život a naštartuje ďalší rozvoj širšej lokality. Za nemenej dôležité považujem aj to, že realizáciou tohto zámeru významne prispejeme k zlepšeniu nepriaznivého stavu v oblasti bývania, ktorý je akútny v rámci celej Bratislavy.”

Ide o odvážne slová, podporené sú však ešte odvážnejšími číslami. Ako tvrdí developer, v rámci nového mestského prostredia má vzniknúť kombinácia blokovej štruktúry s vežiakmi, pričom zástavba má byť veľmi kompaktná. Nižšie bloky budú mať medzi piatimi až ôsmimi podlažiami, výškové dominanty medzi 21-37 podlažiami. Funkčne pôjde o mimoriadne zmiešanú štvrť, okrem približne 2.300 bytov tu totiž vznikne aj prechodné bývanie (hotel), domov sociálnych služieb, kancelárie, obchody, multifunkčná športová hala, škôlky, teoreticky aj škola.

Silnou stránkou projektu má byť dôraz na ekológiu. Okrem samotného využitia brownfieldu a skompaktnenia mesta mestskou štruktúrou sa ráta aj s využitím verejnej dopravy, preferenciou pešej a cyklistickej dopravy, realizáciou vodozádržných opatrení a s pomerne rozsiahlou výsadbou zelene vo vnútroblokoch aj vonkajších parkoch. Prirodzene, developer musí splniť normy na parkovanie – preto sa tu v závislosti od zvoleného variantu nachádza 4,2-4,3-tisíc parkovacích miest. Z tohto veľkého počtu však má byť na povrchu len 62 stojísk.

Developer je veľmi blízky architektonickej kancelárii Compass – CEO OXIO je bratom jedného z partnerov Compassu, Juraja Benetina. Známa kancelária má bohaté skúsenosti s transformáciou brownfieldov aj rozvojom mestotvorných zón, preto ich plánuje v tomto projekte zúročiť. Dnes je síce len v úvodných fázach – development bol podaný na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) – ale už teraz sa hovorí o zachovaní industriálneho genia loci a fragmentov pôvodných štruktúr. K ním má patriť jedna z hál, ktorá má potenciál pre prestavbu, a charakteristický komín, ktorý sa stane súčasťou športovej zóny.

Projekt je v súlade s Územným plánom aj všetkými strategickými dokumentami mesta – vrátane pripravovanej výškovej regulácie. Hladkému povoľovaniu by tak nemalo stáť v ceste v podstate nič. Dátum výstavby nie je ešte definitívne stanovený, realizácia však bude prebiehať po etapách. Celá transformácia by mohla byť dokončená za 15 rokov. Celková výška investície sa dnes odhaduje na 550 miliónov eur.

Pohľad od Smaltovne smerom k jadru územia. Zdroj: OXIO

Bude Nová Matadorka kvalitná?

Pre architektov z Compassu má oproti iným realizáciám Nová Matadorka predsa len špeciálnu príchuť – ide takmer doslova o „ich projekt“. Navyše ide o  novú štruktúru, no v existujúcom kontexte, čo si vyžadovalo oveľa prepracovanejší koncept, ktorý by bol do prostredia vhodný a vytváral predpoklady pre postupný a nadväzujúci rozvoj. Napokon, ide o obrovský zámer, takže musel splniť nároky na efektívnosť, realizovateľnosť a nadčasovosť.

Architekti preto pripravili rozsiahlu analýzu stavu Bratislavy, Petržalky aj tejto časti Kopčian. Na najvyššej úrovni definovali ako kľúčové problémy starnutie obyvateľstva, nedostupnosť bývania, suburbanizáciu a klimatické zmeny. Pri menšej mierke sa začali tieto nedostatky prejavovať v praxi: Petržalke chýba bývanie pre starnúcu populáciu (seniorov), ale nie sú využité ani rezervy pre rozvoj bývania pre mladšie skupiny obyvateľstva alebo rodiny. Zástavba je riedka a neefektívna, čo nie je vhodné z hľadiska klimatickej odolnosti. Takisto chýbajú kvalitné verejné priestory a v Kopčanoch prevláda „blbý pocit“ z oblasti.

Pozitívnymi javmi v priestore je však relatívna blízkosť centru – do historického jadra je to vzdušnou čiarou asi dva a pol kilometra, čo je skutočne málo. Lokalita má k dispozícii napojenie autobusmi, vlakom, bicyklami (Petržalské korzo končí prakticky priamo na okraji zóny a cyklotrasa pokračuje až do rakúskeho Kittsee), v rámci neformálnych debát sa hovorí aj o nutnosti vybudovania druhej petržalskej električkovej osi, ktorá by mala pretínať aj toto územie. Ako hodnota je vnímaná aj zachovaná industriálna stopa, ktorá nabáda k obnove pôvodného odkazu.

Veľmi dôležité je, že územnoplánovacia regulácia je naklonená premene lokality a jej transformácii na polyfunkčnú mestskú štvrť. Petržalka sa v minulosti usilovala o nastavenie pravidiel rozvoja a pripravila Urbanistickú štúdiu zóny Matador. Tú sa dokončiť v podobe územného plánu zóny nepodarilo, do istej miery ale už naznačila, ako má rozvoj vyzerať – mali tu byť pomerne mohutné hmoty (v štúdii sa objavili zďaleka najvyššie domy v Bratislave), doplnené o veľké plochy zelene. Compass sa rozhodol domy znížiť a spraviť územie viac kompaktné, pracoval však s výmerami podlažných plôch, ktoré mu regulácia umožňovala.

Napokon, OXIO sa podarilo nájsť súlad aj medzi kľúčovými vlastníkmi pozemkov v lokalite – okrem P.G.A. tu totiž priestory vlastní hneď niekoľko hráčov. Niektorí z nich pripravujú vlastné projekty (napríklad firma Accord spolupracuje priamo s Compassom), iné objekty ostanú nedotknuté. Vďaka kompromisným rokovaniam budú ale do nového kontextu zasadené lepšie a podarilo sa dosiahnuť aj určité pozemkové zmeny, aby bola nová zástavba celistvejšia.

Celková vízia štvrte aj so susednými projektami Kopčianka a Across. Zdroj: OXIO

Ide o solídne východiská pre konkrétne formovanie novej rozsiahlej štvrte. V rámci jej riešenia boli princípmi otvorenosť, udržateľnosť a pestrosť funkcií. „Našou ambíciou bolo navrhnúť Novú Matadorku tak, aby vyhovovala životným potrebám ľudí rôzneho veku aj životného štýlu,“ hovoria Juraj Benetin, Matej Grébert a Radovan Volmut z autorského tímu Compass Architekti. „Za dôležitý cieľ sme si stanovili aj to, aby sme vytvorili čo najviac príležitostí pre „život vonku“. Celá štvrť bude preto zónou bez áut, ku každému vchodu sa bude dať dostať peši alebo na bicykli, a vznikne tu množstvo možností pre šport a aktívne trávenie voľného času pod holým nebom.“

Urbanisti pripravili základnú kostru, tvorenú sieťou a hierarchiou dopravnej infraštruktúry verejných priestranstiev. Prvým vstupom bola pôvodná sieť komunikácií, ktorá sa tiahla naprieč továrenským komplexom a vymedzovala jednotlivé haly. Tieto boli spravidla rovnobežné s Kopčianskou ulicou. Do toho bola doplnená séria priečnych spojení, ktoré územie otvorili práve do Kopčianskej. V snahe o uvoľnenie čo najväčšieho rozsahu týchto priestorov v prospech peších a cyklistov napokon vznikla dopravná koncepcia, ktorá ráta s existenciou hlavnej obvodovej cesty, ktorá tvorí dopravné spojenie. Do vnútra zóny tak autá vťahované nie sú.

„Malo by tak ísť o jednu z najväčších novopostavených car-free zón v Bratislave,“ tvrdí Matej Grébert. Porovnáva ju pritom s historickým jadrom mesta, pričom zaberať bude približne polovicu z neho. Z obvodovej komunikácie budú prístupné podzemné garáže a výhľadovo by tadiaľto mala viesť aj verejná doprava (L80). Dovnútra štvrte budú vovedené segregované cyklotrasy. Problémom je podľa môjho názoru šírka Kopčianskej, ktorá nemusí byť dostatočná, developer ju však bude rozširovať tam, kde to je možné. Bude stavať aj novú spojnicu s Bratskou. Otázkou ostáva prepojenie so sídliskom, výhľadovo sa uvažuje s pešou lávkou ponad koľaje. 

Podobnosť so Starým Mestom bude Nová Matadorka v princípe zdieľať aj urbanizmom. Časť zóny budú tvoriť už zmienené bloky. Štyri z nich budú mať klasický mestský charakter s aktívnym verejným priestorom zvonka a polosúkromným vo vnútrobloku, s vlastnou mikroklímou a pobytovými priestormi pre obyvateľov. Špecifickým bude piaty blok, tvorený zrekonštruovanou existujúcou halou na Ulici závodu Matador. Podľa architekta bola budova pripravená na obrovskú záťaž, čo sa rozhodli využiť v rámci novej funkcie.

Na bloky nadväzujú výškové akcenty – nové veže sú komponované tak, aby dopovedali blokovú štruktúru, zároveň ale vymedzovali kľúčové verejné priestory v štvrti. Tými sú nové námestie a okolie ulice, ktorá sa odpája z Kopčianskej a v tomto mieste sa stretáva s osou, smerujúcou zo Smaltovne. Sem umiestnili autori najmohutnejšie domy, vzniknúť tu má zastávka verejnej dopravy a verejné priestory majú mať najmestskejší charakter. Okrem najvyššej 37-podlažnej veže sa tu uvažuje aj s 30-podlažnou, 29-podlažnou a 21-podlažnou. Spoločne vytvoria menší „cluster“, teda hniezdo výškových budov.

Ďalšie novostavby vzniknú po obvode Novej Matadorky – pri Kopčianskej kancelárske budovy, vrátane nižších vežiakov, na juhozápadnom okraji škola s vlastným školským dvorom. Táto výškovo nadviaže na blokovú štruktúru.

Mestský esprit má Novej Matadorke dodať miešanie funkcií – pri hlavnom námestí tak budú umiestnené okrem bytov aj hotel a samozrejme aj prevádzky v parteri. Okrem námestia sú pri hlavnej ulici plánované zelenšie plochy, kde vzniknú športoviská. Park je uvažovaný vnútri hlavnej rezidenčnej zóny medzi polyfunkčnými blokmi (kvôli retailu na prízemí), charakterovo má pripomínať vnútroblok v Urban Residence. Komín sa má zachovať, hoci dosiaľ nie je ujasnené, ako by sa dal využiť. Definitívny názor sa formuje aj pri zachovanej veľkej hale. Objekt by mal predbežne slúžiť ako multifunkčná športová hala. V susedstve je naplánované bývanie pre seniorov (Domov sociálnych služieb).

Napokon je tu ešte škola, kde je prioritne uvažované s verejným zriaďovateľom. Ak by sa však takáto spolupráca nepodarila, vzniknúť tu môže aj súkromné zariadenie, ktoré by mohlo byť strednou a možno aj vysokou školou. Vďaka vyššie zmieneným zámenám pozemkov sa tu podarilo získať plochy v prospech vzniku adekvátneho školského dvora.

Čo sa týka architektúry, táto ešte nie je definitívne ujasnená – vizualizácie treba brať viac ako prepracovanejšie hmotovky a nie definitívny výzor. Sami architekti hovoria, že uvažujú s racionálnou a funkcionalistickou architektúrou, takže asi nemožno čakať „výstrelky“. Osobne však dodám, že by najmä blokom prospelo, keby boli jednotlivé sekcie odlíšené napríklad inou materialitou alebo farbou – posilnil by sa tak pocit rastlého a postupne vznikajúceho mesta, ktorý obľubujeme na starších centrách. Úroveň domov má podporiť kvalitný verejný priestor od kancelárie LABAK.

Všetky tieto parametre vytvárajú dobré predpoklady pre to, aby z Novej Matadorky bola naozaj dobrá štvrť, ktorá kompletne prenastaví „blbý pocit“ z územia. Tam, kde je dnes nevľúdne prostredie, môže vzniknúť pekné, no v podstate štandardné mesto – ktoré ale v Bratislave (a v Petržalke zvlášť) tak chýba. Ide o veľmi odvážnu víziu, ktorá za približne 15 rokov, čo bude vznikať, ešte nepochybne prejde zmenami. Dnes predstavené riešenie však pôsobí nadčasovo a odolne. Nejde o módnu záležitosť, čo je v tomto prípade pochvala.

Nová škola, za ňou prestavaná hala, kde bude bývanie pre seniorov aj športoviská. Zdroj: OXIO

Nová Matadorka: Ďalší vzor pre rozvoj Bratislavy

Predstavený development možno okamžite zaradiť medzi najambicióznejšie zámery v celej metropole. Ide o ten typ projektov, ktoré dokážu pozdvihnúť a naštartovať celú širšiu oblasť a vytvoriť nové jadro života (podobným je možno Palma). Pri pohľade na koncepciu projektu možno s uľahčením konštatovať, že našťastie nevyniká len rozsahom, ale aj pomerne dobrou úrovňou urbanizmu a celkovej myšlienky.

Ide tak o vzor, ako urbanizovať mnohé časti Bratislavy. Hlavné mesto disponuje obrovskými nevyužívanými plochami po výrobe, teda brownfieldami. Ide o mimoriadnu rezervu pre rozvoj, ktorá je využívaná nedostatočne – hoci na kedysi priemyselných územiach vzniká väčšina súčasných kľúčových alebo najviditeľnejších projektov v meste. Bratislava však okrem žiariacich veží pre úzku skupinu najbohatších klientov a investorov potrebuje stavať aj kvalitné bývanie v podobných blokoch, ako sa to chystá v Novej Matadorke.

Nevidím veľa dôvodov pre odpor voči tomuto zámeru, hoci časť kritikov možno poukáže (okrem tradičnej dopravy) na výšky niektorých objektov. Architekti z Compassu však presvedčivo argumentujú, že keby pri povolenom rozsahu podlažných plôch dodržiavali pôvodne uvažovanú výškovú reguláciu, Nová Matadorka by pripomínala skôr obytnú zástavbu čínskeho mesta. Takto je zóna inšpiráciou aj pre bratislavský downtown, kde sa s výškami budov nepracovalo a výsledkom je nepekná „Stena 115“. V Novej Matadorke vznikne lokálny, petržalský downtown.

Vízia, že z tejto lokality bude nové (sub)centrum Petržalky, je reálna. Nová Matadorka, aj so Smaltovňou, vytvorí nové ťažisko života, k čomu ale môžu dopomôcť aj iní investori. Napokon, okrem OXIO sú v lokalite aj iní hráči, ktoré budú premieňať zostávajúce haly a areály na novú zástavbu. A potom je tu ešte širší pohľad – celé Kopčany prejdú premenou a expanziou. Okrem dosiaľ nešpecifikovaného projektu z dielne Metropolitného inštitútu, zameraného na zlepšenie sídliska Kopčany, obrastie dnešná štvrť novými schémami Nesto, Kapitulský dvor alebo Kapitulské lúky. Petržalka sa prisunie k hranici a získa desiatky tisíc nových obyvateľov.

Ide o kombináciu rozvoja brownfieldov a greenfieldov, každopádne ale vzniká základ pre vznik kompaktného mesta, založeného skôr na súčasných prístupoch k urbanizmu ako na modernizme. Nemal by hroziť vznik ďalších sídlisk, ktoré len minimálne naprávajú chyby minulosti. Namiesto toho Bratislava získa nové priestory pre život, prácu, rekreáciu a zábavu, efektívne spojených na jednom mieste, vďaka čomu bude bohatšia, atraktívnejšia a odolnejšia voči klimatickým zmenám.

Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že hlavnou cestou ku klimaticky odolnému a udržateľnému mestu nie je sadiť stromy všade, kde sa dá, ale rozvoj hustej zástavby a zmenšovanie počtu parkov výmenou za väčší rozsah a kvalitu zostávajúcich. Nová Matadorka je dobrou ukážkou týchto princípov. Zeleň má v meste svoje nezastupiteľné miesto, rovnako ako domy ale musí byť umiestňovaná a tvorená s rozumom.

Po dnešku tak rozvoj pravého brehu Dunaja aj Bratislavy vyzerá opäť o čosi nádejnejšie. Mesto môže získať novú, príťažlivú štvrť, ktorá rozvinie jeho kvality a nebude na ňom parazitovať. Benefitom bude aj pre Petržalku, ktorá sa viac „pomeští“. Snáď bude z Novej Matadorky inšpirácia pre iných developerov aj mesto samotné, ako pristupovať k budúcemu rozvoju. Ak si ju vezmú k srdcu, môže Bratislavu čakať skvelá budúcnosť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.